Kostol Najsvätejšej Trojice v Podhradí: História, Architektúra a Bohoslužby

Bratislava prešla v priebehu 20. storočia obrovskou premenou a tá najväčšia zasiahla práve Podhradie. Kostol Najsvätejšej Trojice stavebnou dispozíciou zachováva tradičnú kresťanskú schému - východo-západnú orientáciu.

História a Pôvod Podhradia

Ako sa uvádza na stránke kostola, Zuckermandel aj Vydrica vznikli v prvej polovici 13. storočia ako samostatné jednoulicové osady. Podhradská štvrť sa rozprestierala od Vodnej veže po starý židovský cintorín pri tuneli. Hlavnou komunikáciou bola Žižkova ulica (Zuckermandelhauptstrasse, Ulica Márie Terézie, Podhradská ulica). Tvár, ktorú si pamätajú aj súčasníci, dostala v 18. storočí. Až do roku 1850 bola majetkom Bratislavského hradu.

Podľa tradície ľudové pomenovanie štvrte „Zuckermandel“ priniesli so sebou v stredoveku stredobavorskí roľnícki kolonisti. Pochádza z nárečového nemeckého „Zucke Mantel“ v zmysle „Zucke den Mantel zur Flicht“, čo v preklade znamená „Chyť si kabát a utekaj“. Takýmto názvom sa žartovne a výstražne označovali málo bezpečné miesta. Pomenovanie lokality Vydrica sa odvodzuje od obyvateľov osady Vydrica v Mlynskej doline, ktorí sa sem presťahovali v 13. storočí.

Hlavnú os Vydrice tvorili dve ulice Veľká a Malá Vydrica a zástavba na nábreží. Začínala na Rybnom námestí a hranicu s Zuckermandlom tvoril priestor Vodnej veže. Zvlášť bývalé ulice Šťuková, Oeserova, Floriánska mali povesť uličiek hriešnej lásky. Roku 1851 vytvoril Zuckermandel aj Vydrica nový IV. obvod mesta, Tereziánske Mesto, pomenované na počesť cisárovnej Márie Terézie.

Pokiaľ ide o históriu samotného Nábrežia armádneho generála Ludvíka Svobodu, ako sa môžeme dozvedieť z interaktívnej mapy, ktorú spustila staromestská samospráva, jeho pôvod siaha do raného novoveku, keď tu bola prerazená cesta smerom do Karlovej Vsi a Devína. Prvé domy okolo cesty sú zmieňované v roku 1711.

Výstavba a Architektúra Kostola

Úplne vľavo za košatým stromom je schovaný podhradský kostolík Najsvätejšej Trojice, postavený v rokoch 1734-1738 na mieste drevenej kaplnky. Základný kameň kostola položil 15. apríla 1734 biskup Jozef Berényi, vikár prímasa Esterházyho. Kostol po štvorročnej výstavbe sprístupnili pre veriacich v roku 1738.

K svätyni kostola sa v pravom uhle z juhu pripája jednoposchodové krídlo farskej budovy, ktoré postavili v 19. storočí na mieste prízemnej sakristie. Priestor, ktorý zvierajú obe krídla stavby, tvorí dvor ohradený nízkym múrom so šindľovým zastrešením. Z exteriéru je prístupný bráničkou ohraničenou po oboch stranách nízkymi podstavcami nesúcimi sochy svätého Jána Nepomuckého a svätého Floriána. Vo dvore stojí kamenný kríž s Ukrižovaným.

Na pomerne prostej stavbe kostola zaujme predovšetkým západné priečelie s hlavným vchodom. Vo vertikálnom smere je ukončené atikou a tympanónom; stavbu završuje štvorhranná vežička so zvonicou, doplnená na všetkých stranách hodinami. Priečelie po stranách hlavného vchodu obsahuje dve niky, v ktorých sú umiestnené sochy svätého Mikuláša, patróna lodníkov, a svätého Floriána, patróna hasičov.

Južné priečelie fary zakončuje mohutný štít s volútami, nad ktorými stavitelia umiestnili na malých podstavcoch kamenné píniové šišky. Južný múr fary zaujme okrem toho ešte jednou pamiatkou. Pri príležitosti 20.

Interiér Kostola

Interiérové vybavenie je skromné. V presbytériu nájdeme hlavný oltár, ktorý tvorí iba oltárny stôl a na stene za ním umiestnená plastika Najsvätejšej Trojice. Po stranách oltárneho stola stoja kamenné sochy dvoch patrónov, ochrancov proti moru - svätého Rocha a svätého Šebestiána. Predpokladá sa, že pochádzajú z dielne Georga Rafaela Donnera. Nájdete v ňom barokové sochy svätcov a dve vyšívané zástavy z 30. rokov minulého storočia, ktoré kostolu darovali cechy rybárov a lodníkov.

Kostol má pekné ornáty a aj tri vzácne obrazy - sv. Petra, sv. Pavla a Krista na kríži. Ten posledný bol prenesený z kostola sv.

Súčasnosť a Bohoslužby

Duchovným správcom kostola je v súčasnosti Martin Kramara (zároveň hovorca Konferencie biskupov Slovenska), ktorý v ňom aj slúži bohoslužby. Kostolík teda dodnes slúži svojmu účelu. Počas dňa je však zatvorený, bohoslužby sa však konajú denne o 17.00 h, pred nimi kostol otvárajú.

"Ľudí chodí dosť, denne tak 10-15. V nedeľu, keď slúžime bohoslužby dve, ich je spolu okolo sto," prezradil nám Kramara. Ako povedal, hoci okolitá štvrť už nestojí, ľudia i tak prichádzajú. Jednak ide o ľudí, ktorých ku kostolu viaže nejaká udalosť (napríklad krst, sobáš) či spomienky. Viacero ľudí však prichádza zo "zelených panelákov" pri tuneli, ďalší najmä z Karlovej Vsi, odkiaľ je i kostolník. Raz do mesiaca tu má omšu i Maltézsky rád, vtedy príde taktiež okolo 50 ľudí.

Karol Scherz bol od roku 1855 farárom na Zuckermandli. Bol známy svojou dobročinnosťou a ľudomilnosťou. Zachránil niekoľko desiatok ľudí pri požiaroch a povodniach. K 20. výročiu smrti pátra Scherza venovali vďační obyvatelia Zuckermandlu pamätnú tabuľu, ktorú odhalil zástupca mešťanostu Kumlík. Pri tejto príležitosti sa konala dobročinná slávnosť s hudbou, pohostením detí a chudobných. Prišiel aj posledný pár, ktorý páter Scherz sobášil.

tags: #kostol #najsvatejsej #trojice #podhradie #bobosluzbi