V Prahe, okrem slovenských misií, ktoré zabezpečujú pastoráciu Slovákov v zahraničí, nájdeme aj skutočnú farnosť. Tá bola 1. júla 2008 oficiálne ustanovená kardinálom Miloslavom Vlkom.
Slovenská Rímskokatolícka Farnosť v Prahe
Slovenská rímskokatolícka farnosť (SRF) v Prahe je personálna, čo znamená, že každý veriaci Slovák žijúci na území pražskej arcidiecézy je automaticky jej farníkom.
Ešte za doby socializmu prebiehali nedeľné slovenské sväté omše o desiatej hodine v kostole svätého Salvátora pri Karlovom moste. Celebroval ich lazarista Ján Hutyra.
Neskôr vtedajší biskup Ján Sokol, ktorý mal na starosti pastoráciu Slovákov v zahraničí, zariadil nedeľné slovenské bohoslužby o jedenástej hodine u dominikánov (dnes farnosť svätého Vojtecha) v kostole sv. Jakuba Staršieho postaveného v slohu neskorého baroka. Celebroval ich mariánsky kňaz poľskej národnosti Mariusz Sierpniak, s kázňami vypomáhal slovenský kňaz Juraj Tadeáš Dubec, administrátor v Kostole sv. Norberta.
Práve u sv. Norberta mapujeme do vzniku SRF najvýznamnejšie aktivity pre slovenských veriacich v Prahe, predovšetkým študentov.
V tom čase pôsobil v Prahe aj slovenský kňaz Miloš Szabo, ktorý vo svojej žižkovskej farnosti sv. Prokopa vyčlenil pre slovenských veriacich prvopiatkové večerné sväté omše, sprevádzané študentským speváckym zborom. V súčasnosti je SRF stopercentnou súčasťou diecézy.
„Status farnosti je niečo veľmi silné. Je to vážna vec,“ hovorí Zoltán Balga, ktorý je v Kostole sv. Jindřicha súčasne aj správcom českej a od roku 2017 aj maďarskej farnosti. „Zo strany diecézneho biskupa pána kardinála Vlka to bolo obrovské gesto. Náš kostol má bohatú históriu, je centrálny, dostupnosť k nemu už nemôže byť lepšia."
Pre Zoltána Balgu je prioritou, aby boli oslovené všetky generácie farníkov. SRF navštevujú hlavne mladí ľudia, ktorí prichádzajú do Prahy za prácou alebo štúdiom. Aj vďaka apoštolsky aktívnym laikom, ktorí informujú o ponukách a programoch farnosti cez sociálne siete či internet, v nej môžu nájsť svoje zázemie.
Inak je to pre tých, čo bývajú mimo centra a majú napríklad farský kostol na sídlisku. Platí to najmä pre rodiny. Štatistiky z matriky (žiadosti o krstné listy) prezrádzajú, že viac ako polovica pokrstených žije už opäť na Slovensku. Počet slovenských veriacich v Kostole sv. Jindřicha sa pohybuje okolo 150.
Tri miestnosti fary poskytujú priestor na pestré aktivity. Manželia Sivákovci iniciovali stretávanie Spoločenstva mladých rodín, na ktorého počiatku boli 2 - 3 manželské páry. Pri kostole vznikol aj spevokol Cantus Gratus, v ktorého repertoári sa nachádzajú rôznorodé viachlasové skladby, unisono gregoriánsky chorál či novodobá liturgická tvorba.
V tomto čase prebieha hlavne pre mladých aj možnosť volejbalu v neďalekej telocvični, ktorú fara na tento účel prenajíma. Ako vraví: „Čo je Božie, to funguje“. Záujem je stály a veriaci dúfajú, že 24-hodinové adorácie v SRF už neskončia. Každú nedeľu sú po slovenskej svätej omši účastníci bohoslužieb pozvaní na malé agapé, ktoré prebieha v priestoroch fary.
Hodové slávnosti má SKF v júli na sviatok svätého Jindřicha. Stalo sa už tradíciou, že so Slovenskou gréckokatolíckou farnosťou Najsvätejšej Trojice prebiehajú v oboch kostoloch spoločné bohoslužby s biskupom gréckokatolíckej komunity v ČR Ladislavom Hučkom a správcom farnosti Kornelom Balážom. U gréckokatolíckych spolubratov ide o menšiu komunitu Slovákov, využívajú ju predovšetkým veriaci ukrajinskej národnosti.
V čase Adventu a Pôstu prebiehajú v SKF duchovné obnovy. Keď SRF v minulosti navštívil kardinál Dominik Duka, vnímal „živú farnosť" s progresívnym administrátorom. Neskôr práve kardinál vyjadril želanie, že Kostol sv. Jindřicha bude centrom slovenskej pastorácie v Prahe.
Tiež mohli zažiť ochutnávku syrov a vína v pivnici, ktorej najstaršia časť pochádza z 15. storočia. Goticko-barokový chrám bol postavený v roku 1348 z vôle arcibiskupa Arnošta z Pardubíc. V správe ho mal Rád krížovníkov s červenou hviezdou (mužská rehoľa založená svätou Anežkou). Zasvätený je cisárovi, svätému Jindřichovi II.
V interiéri sa nachádzajú diela významných umelcov, napríklad Karla Škrétu či Jana Jiřího Bendla. V roku 1476 bola pri kostole postavená nová zvonica, dnešná Jindřišská veža (v súčasnosti najvyššia samostatne stojaca zvonica v Prahe, ktorá má 65, 7 metra), a aj nová škola.
Kostol sv. Jindřicha a Kunhuty v Prahe
Gréckokatolícka Cirkev v Českej Republike
Strieborné jubileum existencie apoštolského exarchátu oslavujú u gréckokatolíckych susedov v Česku. Apoštolský exarchát pre veriacich byzantského obradu v Českej republike bol zriadený pred 25 rokmi, 15. marca. Východný obrad budil v Čechách pozornosť už dávno pred rokom 1918, kedy vzniklo Česko-Slovensko.
Slávne unioninistické kongresy na moravskom Velehrade mali za svoj cieľ zblíženie a vo svojej finalite zjednotenie s východnou cirkvou, aby sa tak vyplnila modlitba „aby všetci jedno boli“. Velehrad, ktorý je spojený s cyrilo-metodskou tradíciou sa tak stal miestom slávenia viacerých byzantských liturgií.
Práve toto zameranie na cyrilo-metodskú tradíciu podnietilo vznik mnohých povolaní, predovšetkým z radov Spoločnosti Ježišovej - jezuitov, ktorí zasvätili svoje povolanie do služby kresťanského Východu. Boli to napríklad otcovia Josef Olšr SJ, Bohumil Horáček SJ, Jan Krajcar SJ, alebo v posledných rokoch kardinál Tomáš Špidlík SJ a Richard Čemus SJ.
Rovnako tak aj redemptoristi, ktorí prišli na Slovensko pred 100 rokmi, mali korene na Morave a v Čechách a dali nám blahoslaveného Dominika Metoda Trčku CSsR. No práve vznik Česko-Slovenska v roku 1918, ktorého hlavným mestom sa stala Praha, znamenal obrovský rozvoj a príliv mnohých obyvateľov - gréckokatolíkov do hlavného mesta. A to ako z východného Slovenska, tak aj z historickej Podkarpatskej Rusi.
Prvé liturgie v Prahe sa začali sláviť začiatkom 20. rokov 20. storočia a dozvedáme sa o nich z mukačevského eparchiálneho časopisu. Kľúčovou osobou pastorácie gréckokatolíkov v Prahe sa však stal dnes blahoslavený biskup Vasiľ Hopko, ktorý prišiel do Prahy z rozhodnutia vladyku Pavla Petra Gojdiča OSBM s tým, aby zorganizoval samostatnú farnosť. To sa mu aj podarilo a chrám sv. Klimenta od roku 1931 slúži gréckokatolíkom. Ešte pred II. svetovou vojnou vznikla farnosť aj v Brne.
Odsun nemeckého obyvateľstva po II. svetovej vojne znamenal novú migráciu aj gréckokatolíckeho obyvateľstva do českého a moravského pohraničia. Žiaľ osudný rok 1950 znamenal koniec rozvoja gréckokatolíckych štruktúr v tejto krajine. No počet gréckokatolíckych duchovných na mnohé roky vzrástol tým, že do vyhnanstva tu priši celé rodiny gréckokatolíckych duchovných zo Slovenska. Aj vladyka Vasiľ Hopko bol roky v internácii v Oseku u Duchcova.
Po rozdelení Československej federatívnej republiky a vzniku samostatnej Českej republiky 1. januára 1993 sa gréckokatolíci v Čechách ocitli v situácii, kedy sa ústredie ich cirkvi nachádzalo zrazu na území cudzieho štátu. Na túto situáciu zareagoval prešovský gréckokatolícky biskup zriadením vlastného vikariátu, no do pohybu sa dala aj diplomacia a zintenzívnili sa kroky k dosiahnutiu samostatnej cirkevnej štruktúry. Tá bola vo forme apoštolského exarchátu zriadená práve pred 25. rokmi.
Za prvého exarchu bol menovaný vtedajší biskupský vikár pre Českú republiku a farár novo menovaného katedrálneho chrámu, Mons. Ivan Ljavinec (1923-2012). Vladyka Ljavinec bol rodákom z Podkarpatskej Rusi (dnešná Zakarpatská oblasť Ukrajiny), kde sa narodil v roku 1923 v obci Volovec. Teológiu vyštudoval v Užhorode a vo Viedni. Kňazské svätenie prijal roku 1946 z rúk vladyku Gojdiča, ktorého sekretárom sa stal.
V roku 1949 sa stal špirituálom prešovského seminára. Po zrušení Gréckokatolíckej cirkvi dostal právomoci generálneho vikára a pôsobil naďalej v tajnosti. V roku 1955 ho však zatkli a v monsterprocese v roku 1956 odsúdili na dlhoročný žalár. Po prepustení začal pôsobiť v Prahe. Od roku 1969 bol farárom farnosti sv. Klimenta v Prahe.
Ako pri vysviacke vladyku Ivana spomenul kardinál Silvestrini, prefekt Kongregácie pre východné cirkvi, farár chrámu sv. Klimenta prišiel do baziliky sv. Klimenta. Tej baziliky, kde v roku 1927 prijal biskupské svätenie dnes už blahoslavený vladyka Pavol Peter Gojdič, ktorý zriadil pražskú farnosť sv. Klimenta.
Vladyka Ljavinec sa stal titulárnym biskupom akalissenským a v úrade exarchu bol do roku 2003, kedy odišiel na emeritúru. Za jeho pôsobenia bol zriadený vlastný časopis Jedinym serdcem. Vzrástol počet farností aj duchovných. S exarchátom je úzko spojená aj osobnosť Mons. Jána Eugena Kočiša (1926-2019), pomocného biskupa exarchátu.
Vladyka Ján Eugen bol rodákom z Pozdišoviec. Do seminára vstúpil v roku 1947 v Prešove. Po likvidácii gréckokatolíckej cirkvi pracoval v pracovných táboroch. Kňazskú vysviacku prijal tajne v roku 1951. Niekoľkokrát bol súdený, no i napriek tomu úspešne pôsobil v katakombálnej cirkvi. Po roku 1968 pôsobil na východnom Slovensku, a to ako vo farnostiach, tak i na biskupskom úrade. V roku 1993 sa stal riaditeľom vikariátu v Prahe a po zriadení exarchátu v roku 1996 jeho generálnym vikárom - protosynklom. Biskupské svätenie prijal v roku 2004. Od roku 2006 bol na odpočinku.
V roku 2003 pápež sv. Ján Pavol II. prijal zrieknutie sa úradu vladyku Ivana Ljavinca a za druhého exarchu menoval otca Ladislava Hučka (1948), rodáka z východného Slovenska, ktorý pochádzal z kňazskej rodiny a ktorý v tom čase pôsobil v akademickej sfére Cirkvi. Biskupské svätenie prijal v Prahe v chráme sv. Salvatora z rúk vladyku Ďuru Džudžara, pričom spolusvätiteľmi boli vladykovia Ján Babjak SJ a Milan Chautur CSsR.
Vladyka Ladislav sa ujal tejto misie a dodnes sa snaží o čo najlepšiu pastoráciu všetkých veriacich bez ohľadu na rôzne národnosti. Za jeho pôsobenia vyšiel aj český preklad liturgie sv. Jána Zlatoústeho, zriadila sa exarchátna charita, zreorganizoval sa cirkevný život. Je veľmi potešujúce, že vladyku Ladislava vidno ako častého hosťa na zasadnutiach Rady hierarchov Gréckokatolíckej cirkvi „sui iuris“ na Slovensku. Takto je v živom kontakte nielen so svojimi susedmi, ale aj utužuje vzťahy s cirkvou, ktorá stála pri zrode exarchátu.
Navyše v Prahe i Brne vznikli samostatné slovenské farnosti. Liturgie v exarcháte sú tak nedeľami slávené po česky, slovensky, ukrajinsky, cirkevnoslovansky a občasne i bielorusky. Exarchát má dnes 7 dekanátov, 19 farností a 28 filiálok. Má 30 kňazov a 3 diakonov a 10 kňazov na odpočinku, či mimo pastorácie. Pri sčítaní roku 2011 bolo na území Čiech 9883 veriacich.
Samotné oslavy 25. výročia exarchátu sa v katedrále sv. Klimenta uskutočnili v sobotu 13. marca 2021. Slávnostnej liturgii predsedal vladyka Ladislav Hučko a význam tejto udalosti umocnil svojou prítomnosťou aj kardinál Dominik Duka OP.
V ľudskom živote 25 rokov znamená, že už ide o dospelého a zrelého človeka. Po 25 rokoch exarchátu môžeme povedať, že ako dobré víno aj tento exarchát dospel a dozrel.
Aktivity a Oznamy Slovenskej Rímskokatolíckej Farnosti v Prahe
Farnosť pravidelne organizuje rôzne aktivity a oznamuje dôležité informácie pre svojich členov. Medzi pravidelné aktivity patria:
- Farská káva alebo farské agapé po každej nedeľnej svätej omši.
- Stretávanie Ružencového bratstva.
- Volejbal pre mladých.
- Letné kino vo farskej záhrade.
- Kurzy prípravy na prijatie sviatostí.
- Predmanželské náuky.
- Výuka náboženstva pre deti.
Medzi pravidelné oznamy patria informácie o svätých omšiach, manželstvá, zbierky a pozvánky na rôzne podujatia.
Príklady oznamov:
- Možnosť zakúpiť si mesačník Slovo medzi nami a týždenník Katolícke noviny.
- Informácie o letných svätých omšiach počas prázdnin.
- Pozvánka na oslavu Dňa detí so svätou omšou a programom pre deti.
- Pozvánka na Noc kostolov s kultúrnym programom a prehliadkou kostola.
Farnosť tiež organizuje zbierky na pomoc prenasledovaným kresťanom a podporuje kňazský seminár v Prahe a Ríme.
Tabuľka: Zbierky na Pomoc Prenasledovaným Kresťanom (25. mája)| Krajina | Suma |
|---|---|
| Slovensko | 9834 Kč |
| Maďarsko | 4013 Kč |
| Česká republika | 1670 Kč |
Krížová cesta z Handlovej v Kostole Najsvätejšieho Salvátora
Ak by ste počas Veľkej noci zavítali do Prahy, v Kostole najsvätejšieho Salvátora oproti Karlovmu mostu by ste objavili kus Slovenska. Krížová cesta z Handlovej má dobrodružný príbeh. Prežila bombardovanie počas druhej svetovej vojny, stratila sa a po 45 rokoch sa našla na pôjde Kostola svätej Kataríny v Handlovej.
Aj pre silu jej osudu ju chceli zapožičať do pražskej farnosti počas veľkonočných sviatkov. Keď zhliadnete Krížovú cestu z Handlovej, ktorá prežila nálet leteckej pumy počas druhej svetovej vojny, odpoviete si: áno. Po 79 rokoch sa počas pôstnej doby ocitla v Prahe.
Osudu slovenského obrazu sa v relácii Správy :24 venovala redaktorka RTVS Katarína Vítková: „Tie jazvy na obraze nám Ježišov príbeh približujú, aktualizujú. A práve dnes nám zranené obrazy s veľkou naliehavosťou pripomínajú, že príbeh Ježišovho utrpenia nie je minulosťou. Že pokračuje i v udalostiach našej súčasnosti na celom svete,“ priblížil kňaz a filozof Tomáš Halík.
Krížová cesta z Handlovej
V Handlovej v katarínskom kostole na chórovej ochodzi objavil 14 výjavov z krížovej cesty z 28-dielnej kolekcie plechových obrázkov architekt a teológ Norbert Schmidt. Bral to nielen ako dôkaz zbožnosti a kultúry prvej polovice 20. storočia na Slovensku, ale i vzácny poklad, ktorý si zaslúži vystavenie v plnej kráse.
Pre plechové pomaľované dosky nechal zhotoviť špeciálnu konštrukciu. Obrazy tak nevidíme zoradené oddelene, ako to v kostoloch býva, ale ako monumentálnu mozaiku, pri ktorej rozjímajú veriaci.
„Je to didaktická názorná vec, kde môžete rozpoznať, čo sa deje a kto je kto. Je to taký náboženský komiks. Mňa fascinuje, že obraz sa sám stal svedkom udalosti 26. marca 1945. Sú na ňom vidieť stopy po šrapneloch vybuchnutej bomby,“ vysvetlil Schmidt.
Obraz zachránil život
Za tabuľami krížovej cesty vtedy stálo i 12-ročné dievča - dnes už 90-ročná Hilda Radovská z Handlovej, ktorá sa na osudnej omši zúčastnila.
„Helda Radovská dodnes žije, vedie karpatské múzeum. Prebrala sa na zemi, všade prach, plno črepín a pred sebou videla mŕtveho farára. Musela stáť za obrazmi a niektorý z nich jej zachránil život,“ dodal Schmidt.
Handlovská krížová cesta je v presbytériu Kostola najsvätejšieho Salvátora v Prahe oproti Karlovmu mostu vystavená od konca druhej svetovej vojny takto kompletne prvýkrát.
Adresa Slovenskej Rímskokatolíckej Farnosti v Prahe:
Kostol sv. Jindřicha a Kunhuty
Jindřišská ulice
110 00 Praha 1
tags: #kostol #najsvatejsieho #salvatora #praha