Homília k sviatku Najsvätejšej Trojice sa zameriava na rôzne aspekty kresťanského života a viery, pričom zdôrazňuje dôležitosť dynamizmu, údivu a pokory v našom vzťahu k Bohu. Táto homília sa opiera o biblické texty a príklady svätých, aby nám priblížila hlbšie pochopenie Božieho tajomstva a jeho prítomnosti v našom živote.
Dynamizmus Kresťanského Života
Život kresťana si vyžaduje dynamizmus, vyžaduje si pripravenosť kráčať, nechať sa viesť Duchom Svätým. Nehybnosť nepatrí ku kresťanskému vydávaniu svedectva ani poslaniu Cirkvi. Svet potrebuje kresťanov, ktorí sa nechajú rozhýbať, ktorí budú neúnavne kráčať cestami života, aby ku všetkým priniesli Ježišovo utešujúce slovo. Každý pokrstený dostal povolanie k evanjelizovaniu, ohlasovať Ježiša!
Údiv nad Bohom
Mária a Jozef sa divili tomu, čo sa o Ježišovi hovorilo. Údiv je zjavnou reakciou aj u staručkého Simeona, ktorý v Ježiškovi svojimi očami vidí spásu od Boha pre jeho ľud: tú spásu, ktorú očakáva už roky. To isté platí aj o Anne; aj ona velebila Boha a hovorila ľuďom o Ježišovi. Anna je teda akousi svätou klebetnicou, klebetila o dobrom. Chodí od jednej ženy k druhej a dáva im vidieť Ježiša.
Simeon a Anna sú ponorení do údivu, lebo sa nechali získať a vtiahnuť udalosťami, čo sa odohrávali pred ich očami. Schopnosť údivu nad vecami, ktoré nás obklopujú, napomáha náboženskej skúsenosti a stretnutie s Pánom robí efektívnym. Naopak, neschopnosť údivu spôsobuje ľahostajnosť a zväčšuje vzdialenosť medzi cestou viery a každodenným životom.
Božia Miera Veľkosti
Ľudia majú svoje vlastné miery veľkosti. Usilujú sa byť slávni, aby sa o nich hovorilo. Ženu sa za márnymi radosťami a dosť málo dbajú o spravodlivosť. Ich jedinou starosťou je, aby im bolo dobre. Milosrdenstvo je pre mnohých slabosťou. Majú strach zo skutočného pokoja, robia rámus, aby zahlušili svoje svedomie. Vonkoncom nemajú chuť trpieť za spravodlivosť, preto sú tak veľmi vzdialení od Boha. V dôsledku toho sa v nich všetko trhá a ich srdce narieka, sú ustavične nenasýtení, dokonca aj „zem" im uniká z rúk...
Božia miera veľkosti je totiž iná. Boh si vyvolil to, čo je pre svet bláznivé, čo je pre svet slabé a bezvýznamné. Mám na výber: veľkosť sveta, alebo veľkosť Božia...
Sv. Otec Lev XIV (zdroj: vatican.va): Každé povolanie v Cirkvi pramení z osobného stretnutia s Kristom, ktoré „dáva životu nový horizont a rozhodujúci smer“. Pred akýmkoľvek záväzkom, osobnou túžbou alebo službou zaznieva hlas Majstra, ktorý volá: „Nasleduj ma“ (Mk 1,17). Pán života nás pozná a osvecuje naše srdcia svojím láskyplným pohľadom (Mk 10,21). Nie je to len vnútorný hlas, ale duchovný impulz, ktorý k nám často prichádza skrze príklad iných Pánových učeníkov a nadobúda podobu odvážnej voľby života. Vernosť nášmu povolaniu, najmä v časoch skúšok a pokušenia, sa posilňuje, keď na tento hlas nezabúdame, keď si vášnivo pamätáme zvuk hlasu Pána, ktorý nás miluje, vyberá si a volá, a keď sa zverujeme nevyhnutnému sprevádzaniu tých, ktorí sú skúsení v duchovnom živote.
Pokora a Hľadanie Boha
Dnes môžem objaviť v tomto slove túžbu Nebeského Otca spojiť sa s ľudstvom prostredníctvom svojho Syna Ježiša Krista. Toto spojenie si nevyžaduje drahé aparatúry, raketoplány, čilkozmické lode... Boh mi týmto príbehom o Troch mudrcoch hovorí, že na stretnutie Boha s človekom je potrebné pokorné a hľadajúce srdce. Koľkí v ten večer videli zvláštnu hviezdu na oblohe, ale iba traja sa pohli za jej svetlom.
Nebeský Otec túži „nadviazať" spojenie aj so mnou. Možno to nebola práve hviezda, ktorou ma túžil zaujať, ale koľko kontaktov, dobrých ľudí, veriacich priateľov, spoločenstiev mi už počas života poslal do cesty? Ako som na ne zareagoval? Čo som urobil pod ich vplyvom so svojím životom? Akou cestou som sa vrátil domov? Dnes sa nechám viesť príkladom mudrcov a inou cestou sa pokúsim kráčať svojím životom.
Nový Rok a Nové Srdce
Milosrdný a dobrý Bože, daroval si nám nový rok. Všetko nové nás priťahuje. Aj Ježiš hovorí o novom víne, ktoré treba naliať do nových nádob, o novej zmluve, ktorú s nami uzatvára, o novom prikázaní lásky. V nových veciach tkvie prísľub slobody a diaľavy, otvorenosti a nádeje, no z nového sa veľmi rýchlo môže stať staré, keď sa objavia prvé fľaky. A potom to už nie je nové. Požehnaj tento nový rok, aby nás priviedol do nových priestorov času, ktorý budeme prežívať. Daj, nech naše duše prežiari pôvodný a ničím neskalený lesk a ochraňuj aj v nás to nové a neporušené pred každou búrkou. Nedovoľ nám upadnúť do tých istých chýb, ale daj, nech si zachováme v sebe to nové, čo nás môže viac priblížiť k tebe a ľuďom. Myslíme aj na všetkých ľudí, s ktorými sa v novom roku stretneme. Požehnávaj naše stretnutia. Nech sú úprimné a plné pokoja a lásky.
Modlime sa za tých, ktorí sa boja toho, čo im prinesie nový rok. Možno sa boja, že prídu o prácu a nebudú mať z čoho žiť. Naplň ich srdce dôverou, že nezostanú sami, že sa o nich postaráš a pošlem im ľudí, ktorí im pomôžu. Vo svete, aj napriek brutalite a násiliu je aj veľa dobrých ľudí, ktorým pomoc nie je cudzia. Modlíme sa za chorých a trpiacich, pre ktorých lôžko je denným stavom prežívania života. Nech si nezúfajú ani v tomto položení. Požehnávaj náš svet a chráň ho pred katastrofami a vojnami. Daruj všetkým ľuďom nové srdce, srdce plné pokoja a lásky.
Božia Blízkosť v Utrpení
Pane, u teba je tisíc rokov ako deň včerajší, čo sa pominul, ako jedna nočná stráž. A predsa si na nás myslel, viedol si nás a sprevádzal, ochraňoval si náš život a strážil. Práve v týchto vianočných dňoch cítime, že Boh nie je ďaleko od nás. Napriek tomu, že tróni v nebi, prichádza k nám vo svojom Synovi. Boh nás tak miloval, že nám poslal svojho jednorodeného Syna za spasiteľa. Nebeský Otec nás v Kristovi obdaroval veľkými darmi. Zhromažďoval nás v Božom chráme ako svoju rodinu. Posilňoval nás pokrmom svojho slova a živil telom a krvou svojho Syna. Zjednocoval nás láskou Svätého Ducha.
Nie všetky dni v uplynulom roku boli pokojné a šťastné. Boli aj ťažké hodiny. Ale aj v utrpení je nám Boh blízko. A utrpenie má svoj zmysel v Ježišovi Kristovi. O to ťa prosíme skrze Krista, nášho Pána.
Ježišovo Svetlo
Ježiš Kristus začal svoju verejnú činnosť. Prorok Izaiáš predpovedal, že „zažiari svetlo". Kristus prináša toto svetlo všetkým a jeho svetlo je schopné rozohnať každú temnotu. Spolu s týmto svetlom prichádza Božie kráľovstvo. Kto chce doň vstúpiť, musí robiť pokánie. Sám Kristus začína svoje ohlasovanie výzvou na pokánie. Každý, kto chce mať podiel na svetle, musí dbať, aby jeho skutky boli svetlé. Pomoc k týmto skutkom nájde v Ježišovi.
Spravodlivosť v Srdci
V dnešných čítaniach zo Sv. písma ide o skutočnú spravodlivosť. Dôležitý je postoj srdca, svedomie, úprimný dobrý úmysel. Mnohé veci nie sú len vecou osudu, ide o naše vlastné rozhodnutia. Apoštol Pavol rozlišuje medzi múdrosťou z Boha a múdrosťou sveta.
Formálne zachovanie medzinárodných pravidiel je však málo. Štát sa ich drží len dovtedy, dokedy mu to vyhovuje alebo dokedy sa obáva iných súperov. Skutočný štátnik dáva prednosť spravodlivosti s inými dáva prednosť pred akoukoľvek výhodou alebo ziskom.
Záver
Homília k sviatku Najsvätejšej Trojice nám pripomína, že viera nie je statická, ale dynamická cesta, ktorá si vyžaduje otvorenosť, údiv a pokoru. Nech nás táto homília povzbudí k hlbšiemu zamysleniu sa nad tajomstvom Boha a jeho prítomnosťou v našom živote.
tags: #homilia #najsvatejsia #trojica