V bratislavskom Ružinove, v časti Prievoz, sa nachádza kaštieľ s bohatou históriou, ktorý už vyše 120 rokov stojí ako svedok rôznych období a zmien. Hoci dnes slúži ako sídlo rádových sestier a miesto pre pacientov, v minulosti bol majetkom mocného rodu Pálffyovcov a plnil úplne iné poslanie.
Ešte aj v 19. storočí šlo o osadu, ktorá vznikla na Podunajskej obchodnej ceste pri brode cez dunajské ramená. Tam kde boli dunajské ramená nechýbali lužné lesy. Lužné lesy sú do dnes mimoriadne bohaté na zver. Do konca 19. storočia,v blízkosti dnešnej Krásnej ulice, stával Pálffyovský poľovnícky zámoček.
Popri poľovaní na zver bolo potrebné aj nejaké sídlo, kde si mohla šľachta oddýchnuť či prenocovať. Behom 19. storočia tu vyrástol nový kaštieľ. Mal slúžiť ako lovecké sídlo a patril rodu Pálffyovcov.
Romantická prestavba a nový vzhľad
Noví vlastníci, gróf Eugen (Jenö) Csáky s manželkou Rudolphinou rod. Stadion starý zámoček nezbúrali, ale jeho prestavbou vytvorili úplne iný typ kaštieľa. Súčasnú podobu získal kaštieľ s parkom prestavbou z roku 1899 - 1902. Iniciovali ju noví majitelia zámku, gróf Eugen Csáky s manželkou Rudolphinou.
V tej dobe išlo o modernú romanticko-eklektickú prestavbu v anglickom štýle, ktorý mal evokovať pocit pobytu v nespútanej prírode. postaviť v rokoch 1899/1900-1902 až rozprávkovo vyzerajúcu romanticko-eklektickú stavbu. drevených aj kováčskych detailov a dekorácií.
Kaštieľ, ktorý bol súčasne príbytkom aj sídlom slúžiacim na reprezentatívne účely umiestnili do parku v anglickom štýle. nespútanej, ale romanticky poňatej krajine. Samotní kaštieľ mal viac ako 50 priestranných miestností, panských aj hosťovských izieb s prepychovým zariadením (prijímacia sála, biliardová sála, jedáleň, knižnica, šatník, spálne grófa a grófky, kúpeľne, toalety, komory, šatne a izby pre služobníctvo, hosťovské izby na poschodí, fajčiarsky salón, zimná záhrada využívaná aj ako hudobný salón atď.). ústredné kúrenie s centrom v pivnici, odkiaľ viedli teplovodné rúry do všetkých priestorov.
Nájsť ste tu mohli prijímaciu sálu, biliardovú sálu, jedáleň, knižnicu, izby grófa a grófky, hosťovské izby či izby služobníctva. Zimná záhrada sa využívala ako hudobný salón. Lovecký zámok získal prestavbou romantický nádych.
Už v roku 1900 sa o tejto výraznej stavbe píše v denníku Pressburger Zeitung, ktorý tvrdí, že kaštieľ dal vybudovať Ján Csáky. Projektoval ho staviteľ Ferdinand Kittler a stavbu realizovala firma Kittler a Gratzl. Navrhnutý bol v štýle anglických zámkov. Najvyššia veža má 40 m, ostatných päť je menších. Kaštieľ krášlia aj mnohé arkiere, balkóny, terasy a ďalšie výrazné stavebné prvky. Objekt má viac než 50 miestností a zimnú záhradu.
V priebehu 1. svetovej vojny sa stal vlastníkom kaštieľa Pavol Zsolnay. Hovorí sa, že bol v dlhoch. Možno ekonomické problémy, možno bieda spojená s vojnou ho primäli rozpredať postupne takmer celé zariadenie kaštieľa a pôvodného parku. Park utrpel asi najväčmi.
Rozsiahly park bol rozparcelovaný a neskôr sa na ňom stavali domy. Prievozský kaštieľ v roku 1971.
Kláštor a nemocnica
V roku 1933 predal kaštieľ aj so zvyškom parku rádovým sestrám sv. Františka z Assisi. Kaštieľ zmenil funkciu a stal sa kláštorom a nemocnicou. Z loveckého kaštieľa sa tak stala nemocnica spolu s kláštorom.
Rádové sestry do roku 1940 upravili časť bývalej zimnej záhrady na kaplnku Oratórium Božského srdca Ježišovho. Zimná záhrada sa premenila na kaplnku Oratórium Božského srdca Ježišovho a slúžila zároveň ako kostol.
Zoštátňovanie v mene komunistickej ideológie sa dotklo aj kaštieľa. V rokoch 1954 - 1989 bola stavba v správe štátu, no v súčasnosti v nej opäť sídlia rádové sestry. V roku 1954 prešiel do majetku štátu a od roku 1956 slúžil ako zdravotnícke zariadenie - sanatórium pre pacientov vysokého veku.
Krátko pred novembrovou revolúciou v roku 1989 štát objekt vrátil Kongregácii dcér sv. Zámok patrí rádovým sestrám opäť od roku 1989.
Súčasnosť a kultúrne dedičstvo
Dnes kaštieľ ani park už svoju poľovnícku minulosť ničím nepripomínajú. Ako však už bolo niekoľkokrát spomenuté kaštieľ pripomína niečo ako rozprávkový zámok.
Park sa zachoval iba čiastočne, prechádzať sa v ňom však dá. Kaštieľ bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Súčasná podoba vzácneho kaštieľa.
areál kaštieľa v Prievoze a kaštieľ sám sú jedinečnou ukážkou architektúry, ktorú by ste v Bratislave určite nečakali.
Csáky však nebol ani zďaleka posledným majiteľom kaštieľa. V roku 1933 ho kúpili rádové sestry kongregácie Dcér svätého Františka z Assisi a zriadili v ňom kláštor, nemocnicu a Kaplnku Božského Srdca Ježišovho. Tá neskôr slúžila ako farský kostol až do vysvätenia nového kostola na Tomášikovej ulici.
Po nežnej revolúcii bol navrátený rádovým sestrám.
Kaštieľ je kultovým miestom Prievozu. Najznámejšia stavba Prievozu má za sebou pohnutú históriu. Prvú kúriu na území Prievozu už koncom 18. storočia vlastnili Pálffyovci. Po predaji obce vzniká na hone Čierny les (Schwarzwald) rozsiahla kúria rodiny De Pauli, v ktorej časti sídli aj pálffyovský seniorát. Po predaji rodine Cecini pribúda aj nový objekt letohrádku v susedstve kúrie.
S veľkými zámermi kupujú v roku 1875 bývalé prievozské panstvo Eugen Csáky s manželkou Rudolfínou von Stadion et Hadik a už v Prievoze sa im narodil syn Edmund. Staré objekty nepostačujú komfortu novej rodiny a od roku 1899 začína takmer desaťročie trvajúca prestavba podľa projektu bratislavského architekta Ferdinanda Kittlera. Vznikol výnimočný romantický objekt v štýle eklektizmu, ktorý v sebe spája množstvo stavebných slohov. Úpravou prešiel aj zámocký park a susedné záhradníctvo.
Po smrti manžela aj syna grófka Stadionová v roku 1916 predáva kaštieľ s okolitými objektmi rakúskemu veľkostatkárovi Paulovi Zsolnayovi. Csákyovci boli pochovaný vo východnej časti Ondrejského cintorína, ktorá bola zničená pri rozšírení Karadžičovej ulice, pričom ich pozostatky presunuli do Urnového hája.
Zsolnay s manželkou Annou Mahler ako majitelia veľkého rakúskeho vydavateľstva a tlačiarne spravili v medzivojnovom období z Prievozu miesto stretnutí rakúskych intelektuálov a spisovateľov. V roku 1933 kaštieľ odpredáva rádu sestier františkánok, pričom susedné záhradníctvo si Zsolnay ponecháva. Rehoľné sestry tu spočiatku prevádzkujú ústav pre telesne postihnutú mládež, neskôr nemocnicu. V roku 1940 sa zimná záhrada kaštieľa prestavuje na katolícke oratórium, ktoré v nasledujúcich rokoch plní funkciu farského kostola. Aj po zrušení rádu v roku 1954 tu rehoľné sestry ďalej vykonávajú službu zdravotníckeho personálu.
V roku 1990 sa kaštieľ vracia do majetku rádu sestier sv. Františka z Assisi a nemocnica sa sťahuje do susednej budovy bývalého hospodárstva.
Pravdepodobne už De Pauliovci prevádzkovali v Prievoze, na začiatku 19. storočia, prvé šľachtické záhradníctvo. Už v roku 1902 získava Csákyho záhradníctvo niekoľko ocenení za pestovanie unikátnych tropických rastlín (krčiažnik, slamienka, či morské hrozno).
Po roku 1916 na jeho slávu nadväzuje Paul Zsolnay, ktorý ho rozširuje, pod názvom Kaštieľske a obchodné záhradníctvo Zsolnay, na najväčšie záhradníctvo v Československu. Po emigrácií Zsolnaya do Londýna, v súvislosti s jeho židovským pôvodom, jeho záhradníctvo v roku 1940 zabavuje súd. V roku 1950 je záhradníctvo zaradené do nového mestského podniku Záhradnícke a rekreačné služby Bratislava (ZARES) a špecializuje sa na pestovanie kvetov. V sedemdesiatych rokoch je väčšina skleníkov v južnej časti asanovaná pre výstavbu rodinných domov a ZARES sa sťahuje do nového areálu vo Vlčom hrdle.
S rapídnym prílevom nového obyvateľstva katolíckej viery do Prievozu po roku 1919 sa rieši aj otázka kostola. Od roku 1944 sa Prievoz oddeľuje od farnosti na Blumentáli a stáva sa samostatnou farnosťou. V roku 2002 začal funkciu farského kostola plniť nový kostol sv.
tags: #kostol #najsvatejsieho #srdca #jezisovho #prievoz