Obec Čierny Balog, nachádzajúca sa v srdci Veporských vrchov neďaleko Brezna, je známa svojou bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Rozprestiera sa v strednej časti Horehronskej doliny a je charakteristická svojou rozsiahhlou rozlohou a členitým terénom. Približne 5 000 obyvateľov obce žije v trinástich osadách pozdĺž toku Čierneho Hrona. Práve tu sa nachádza Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý je dominantou obce.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Čiernom Balogu
Čierny Balog je výnimočný svojimi dvomi samostatnými farnosťami. Tá balocká je zasvätená Nanebovzatej Panne Márii, dobročská zase Premeneniu Pána. Majú však spoločného hlavného patróna - sv. Jozefa Robotníka.
História Osídlenia a Vznik Obce
Územie Čierneho Balogu, najmä jeho okrajové časti, začali najprv využívať poľovníci a pastieri susedného mesta Brezna a valašských osád. Údolie Čierneho Hrona bolo až do 15. storočia pokryté obrovskými pralesmi a ľudoprázdne. Bolo súčasťou Zvolenského pralesa zavše navštevovaného uhorskými kráľmi. Rozhodujúci význam pre vznik osád Čierneho Balogu a značnejšiu exploatáciu územia malo využitie bohatých zásob dreva, pretože lesy v okolí Banskej Bystrice boli vyčerpané nehospodárnym ťažením.
Vnútornou kolonizáciou sa prisťahovali sem aj nemecké rodiny. Títo sa však skoro „slovakizovali“ a keď sa zakladala farnosť, vládla tu len jedna reč. Najstaršia osada bola Krám. Keď preložili kostol do strednej osady (práve z osady Krám), začalo sa užívať meno Balog, od roku 1887 Čierny Balog.
Osadníci vo feudalizme nespadali do triedy poddaných, len pracovali na základe výsadného pracovného pomeru ako drevorubači a furmani. Neplatili dane, neboli povinný slúžiť vo vojsku. Všetky pozemky, aj zastavané boli štátnym vlastníctvom a osadníci ich len užívali. Toto všetko sa menovalo “osadníckym právom“. Týkalo sa to okrem Balogu ešte Osrblia, Beňuša a Bacúcha.
Pri zrušení poddanstva r. 1848 nebolo upravené sociálne postavenie osadníkov. Po prvej vojne už bolo vo vtedajšej spoločnosti prežitkom, volalo sa po jeho vyriešení, ale narážalo na nemalé ťažkosti. Čiastočne ho vyriešili okolo r. 1941. Po r. 1945 v socialistickom zriadení nebolo treba otázku doriešiť, lebo vyústila do socialistického hospodárstva.
Výstavba Kostola Nanebovzatia Panny Márie
Prvá zmienka o náboženskom živote v údolí Čierneho Hrona je z roku 1657. V tom čase Čierne Handle mali len 60 duší. Nejasné správy naznačujú, že územie najprv patrilo farnosti Valaská. Až keď brezniansku farnosť začali spravovať piaristi, pripadlo územie pod ich správu. Balog ako filiálka Brezna zotrvával v katolíckej viere, preto starosť o duše bola zverená breznianskym piaristom.
V roku 1753 postavila lesná komora v najstaršej osade Krám drevený kostolík, ktorý spravovala rehoľa piaristov z Brezna. Počet osadníkov bol príliš veľký a bolo rozhodnuté, že tu bude zriadená farská organizácia. Malý kostol na Kráme však nevyhovoval, preto sa lesná komora rozhodla v centre osídlenia na Balogu, postaviť nový, počtu obyvateľstva primeraný kostol.
A tak sa počas duchovného pôsobenia Michala Grennera začal v roku 1797 stavať v strednej osade Balogu murovaný kostol v klasistickom slohu. V roku 1804 bola výstavba dokončená a kaplánska stanica povýšená na farnosť. Jej prvým farárom v rokoch 1804-1810 bol Michal Grenner.
Interiér Kostola Nanebovzatia Panny Márie
Farský kostol Nanebovzatej Panny Márie stojí pri priestranstve nad Čiernym Hronom. Rozmery kostola sú: dĺžka 30 m, šírka 15 m, výška 10 m (bez strechy a veže). Vo vnútri je členený opernými piliermi, na ktorých stoja postranné chóry po celej dĺžke kostola. Veža je vstavaná do kostola a na jej pilieroch stojí organový chór. Okná sú vysoké, zakončené polkruhovým oblúkom. Štyri majú sklomaľbu z r. 1953. Hlavný oltár je novorománskeho štýlu. Je drevený a zhotovil ho tirolský rezbár J. Rungaldier v r. 1904 za 2400 Korún.Vedľajšie oltáre sv. Roku 1753 postavila lesná komora drevený kostolík na Kráme. Bol dlhý 6 a široký 3 siahy. V ňom účinkovali pátri piaristi a od roku 1786 M. Grenner. V roku 1797 patrón začal stavať murovaný kostol. Dokončili ho v roku 1804. Pri kostole stála kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Tú zbúrali, keď stavali štátnu cestu.
Veriaci si spravili predsavzatie, že postavia kalváriu na Urbanovom vrchu. V roku 1942 vystrieľali v skale dieru, v ktorej mala byť kaplnka Božieho hrobu. Prvá farská budova bola drevená na Kráme, postavená v roku 1786. V roku 1804 postavili murovanú budovu. Táto slúžila do r. 1944, kedy začali stavať novú farskú budovu. Cez SNP a frontové časy museli výstavbu fary prerušiť. Po vojne zasa pre nedostatok materiálu pokračovali veľmi pomaly a stavbu dokončili až v r. 1946. Fara bola postavená na náklad patróna a veriacich.
Významné Osobnosti Farského Života
Z prvých farárov si zasluhuje výnimočnú zmienku Štefan Petruš, ktorý tu účinkoval v rokoch 1812-1818. Započal písať známu „Historia domus“, zanechal popis zemepisu, podnebia, vrchov, hôr a ľudu, opísal práva a povinnosti osadníkov.
Medzi významné osobnosti, ktoré pôsobili vo farnosti Čierny Balog, patrí vdp. Jozef Poláček, ktorý tu pôsobil 33 rokov. Bol známy svojou horlivosťou, hudobným talentom a láskou k deťom. Počas II. svetovej vojny sa zaslúžil o záchranu mnohých obyvateľov obce. Zomrel 13.augusta 1974 a jeho telo odpočíva na cintoríne v Čiernom Balogu. Ďalšou významnou osobnosťou je otec Vojtech Rosík, prvý duchovný z Čierneho Balogu, ktorý bol ordinovaný za kňaza v roku 1992. Pôsobil v Michalovciach, Žakovciach a Humennom. V neposlednom rade treba spomenúť aj vdp. Mariána Turňu, OFMCap., ktorý sa narodil v Brezne a pôsobil vo farnosti ako kaplán.
Sakrálne Pamiatky v Obci
Okrem kostola Nanebovzatia Panny Márie sa v obci nachádzajú aj ďalšie sakrálne pamiatky, ako napríklad kaplnky v rôznych miestnych častiach:
- Panny Márie Kráľovnej - Jánošovka (1927)
- Ružencovej Panny Márie - Komov (1954)
- Narodenia Panny Márie - Krám (1753)
- Sedembolestnej Panny Márie - Medveďovo (1969)
- Lurdskej Panny Márie - Urbanov Vrch (1942)
- Mena Panny Márie - Fajtov (1932)
- sv. Jána Nepomuckého - Závodie (1824)
- Panny Márie Pomocnice na cintoríne (2000)
Tieto pamiatky svedčia o bohatej náboženskej histórii a kultúre obce Čierny Balog.
Súčasný Stav a Pamiatková Ochrana
Klasicistický kostol bol postavený v rokoch 1797 - 1804 a upravený v 20. storočí. Je to jednolodie s rovným uzáverom presbytéria, za ním pristavanou sakristiou a na západnej strane so vstavanou vežou. Priestory sú zaklenuté pruskými klenbami. Z troch strán lode je murovaná empora s balustrádou v parapete, podklenutá pruskými klenbami. Hlavná fasáda má stredný rizalit členený pilastrami, bočné fasády sú hladké. Veža je zakončená baňou, ktorá dosadá na terčíkovú rímsu.
Súčasný stav kostola je veľmi dobrý a slúži svojmu účelu. Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky a požíva pamiatkovú ochranu.
Obecný úrad v súčinnosti s Komisiou cestovného ruchu, regionálneho rozvoja, kultúry a podnikateľských aktivít pripravila Všeobecne záväzné nariadenie o pamätihodnostiach obce Čierny Balog, ktoré obecné zastupiteľstvo schválilo dňa 9. decembra 2021 ako Všeobecne záväzné nariadenie č. 9/2021 o pamätihodnostiach obce Čierny Balog.
Tabuľka Významných Udalostí v Histórii Kostola
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1753 | Lesná komora postavila drevený kostolík v Kráme. |
| 1797 | Začala sa výstavba murovaného kostola v Balogu. |
| 1804 | Dokončenie výstavby kostola a povýšenie kaplánskej stanice na farnosť. |
| 1942 | Veriaci si predsavzali postaviť kalváriu na Urbanovom vrchu. |