Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa je významnou sakrálnou pamiatkou, ktorá svedčí o bohatej histórii a kultúrnom dedičstve Slovenska. V tomto článku sa pozrieme na históriu a architektonické detaily vybraných kostolov zasvätených Narodeniu sv. Jána Krstiteľa.
Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa v Lipovníku
Malebná obec Lipovník leží na svahu Sorošky z jej západnej strany. Kedysi priamo obcou prechádzala hlavná cesta cez Sorošku, ktorá spájala Rožňavskú kotlinu s Košickou, a tak od stredoveku mala obec významné postavenie. Dodnes sa pýši majestátnym kostolom, ktorého loď je z románskeho obdobia a najnovší výskum odhalil aj vzácne stredoveké maľby, na ktoré upozornil už V. Miskovszky v 19. storočí.
Už vyše storočie pred najstaršou známou písomnou zmienkou o Lipovníku sa v listine z roku 1243 vydanej Belom IV. spomína kláštor, ktorý podľa rozboru popisu hraníc leží práve na území dnešného chotára Lipovníka. Z tejto listiny sa dozvedáme, že Belo IV., vtedajší kráľ Uhorska, daroval komesom Filipovi a Detrikovi za pomoc v bojoch proti Tatárom, ako i za iné služby, majetky nebohého komesa Boršu a tiež i niektoré kráľovské majetky.
O tom, že existoval na území dnešného Lipovníka v stredoveku kláštor, svedčí i tunajší kostol. Vzhľadom na prekvapujúci rozsah románskej časti objektu je zrejmé, že nešlo o jednoduchý dedinský kostolík, ale o majestátnu, svojimi rozmermi významnú, a z hľadiska historického mimoriadne hodnotnú architektúru.
Leško, Šimečka, Kostolný, Hudák: Ako zachrániť demokraciu
Lipovník bol stáročia súčasťou Turnianskej župy, ktorá cirkevne spadala pod ostrihomské arcibiskupstvo. Vznikom rožnavského biskupstva v roku 1776 prešiel pod jeho správu. Patrónom kostola je sv. Ján Krstiteľa.
Kostol sv. Jána Krstiteľa bol v roku 1901 zaradený medzi architektonické pamiatky Gemera a možno ho zaradiť medzi tie najstaršie na celom Gemeri. Pri pamiatkovej obnove v roku 1983 sa obnažila časť pôvodnej (románskej) architektúry. Okrem kvádrového staršieho muriva sa odkryli i neznáme prvky gotickej fázy kostola ako južný portál, dve gotické okná presbytéria a gotické okienko na východnej strane sakristie. Odhalené murivo lode so zamurovanými oknami sa datuje na koniec 12. storočia.
Kostol je jednoloďovou stavbou s polygonálne zakončeným presbytériom, pristavanou sakristiou a predstavenou vežou. Súčasná veža a rozšírenie lode sú z roku 1894. Plánovaná dokumentácia kostola z čias poslednej prestavby v 19. storočí sa nezachovala. Presbytérium možno podobne ako sakristiu datovať na začiatok 15. storočia.
Triumfálny oblúk oddeľujúci presbytérium od pozdĺžnej lode má pätkové rímsy. Loď je zaklenutá plytkou segmentovou valenou klenbou s náznakmi luniet. Na západnej strane je murovaný organový chór.
V interiéri kostola nad vchodom do sakristie pod čelom klenby sa nachádzajú gotické nástenné maľby zo začiatku 15. storočia znázorňujúce scénu Narodenia Krista. Na severnej stene v čele klenby bola sondážou preukázaná ďalšia časť pôvodného christologického motívu Klaňania sa troch kráľov.
Vďaka Viktorovi Myskovszkému, ktorého možno považovať za jedného zo zakladateľov pamiatkovej starostlivosti v Uhorsku, sa nám zachovali jeho kresby zachytávajúce obrazy v presbytériu zo 14. storočia tak, ako ich bolo možné vidieť pri rekonštrukcii ešte v roku 1882. Miskovszky ďalej opisuje stav zachovania, resp. poškodenia týchto vzácnych fresiek. Žiaľ, i napriek tomu, že jeho snahou bolo, aby sa ďalej táto vzácna maľba nedevastovala, tak v priebehu nasledujúcich 100 rokov došlo k ešte výraznejšiemu znehodnoteniu.
Hlavný oltár, kazateľnica i bočný oltár sú súčasťou mobiliáru, ktorý dal pre kostol koncom 19. storočia vyhotoviť gróf Dionýz Andrássy a jeho manželka Františka. Hlavný oltár je neogotický, s horizontálne riešenou dvojkrídlovou architektúrou po stranách ústredného tabernákula so svätostánkom vyhotoveným na spôsob ranogotických stredovekých oltárov z polychrómovanej drevorezby. V plytkých nikách lomených oblúkov arkádových krídiel sú umiestnené plastiky štyroch evanjelistov a dvoch anjelov. Vo vrchole tabernákula je sekundárne umiestnená plastika srdca Ježišovho a po stranách oltára na menze sú dve plastiky kľačiacich adorujúcich anjelov.
Kazateľnica z konca 19. storočia je zložená z rečniska na nohe a ozvučnej striešky s baldachýnom. Nachádza sa na ľavej strane víťazného oblúka. Bočný oltár nachádzajúci sa na južnej strane víťazného oblúka je vyhotovený taktiež v druhej polovici 19. storočia. Ide o oltár s trojdielnou oltárnou skriňou so sochami sv. Štefana, sv. Jána Nepomuckého a súsoším sv. Rodiny. Je vyhotovená z polychrómovanej drevorezby. Oltáre podobne ako i kazateľnicu vyhotovil rezbár a pozlacovač Július Fuhrmann v spišskonovoveskej dielni (pôvodom z Budapešti) v druhej polovici 19. storočia.
Na základe archívnych materiálov vieme, že kostol bol výrazne upravený v rokoch 1721, 1856 a 1894.
| Rok | Úprava/udalosť |
|---|---|
| 1243 | Prvá zmienka o kláštore v listine Bela IV. |
| Koniec 12. storočia | Odhalené murivo lode so zamurovanými oknami |
| Začiatok 15. storočia | Presbytérium a sakristia datované |
| 1721 | Výrazná úprava kostola |
| 1856 | Úprava kostola |
| 1882 | Rekonštrukcia, pri ktorej boli viditeľné fresky |
| 1894 | Súčasná veža a rozšírenie lode |
| 1901 | Kostol zaradený medzi architektonické pamiatky Gemera |
| 1983 | Pamiatková obnova, odhalenie románskych prvkov |
Kostol sv. Jána Krstiteľa v Lipovníku
Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa v Soľnej Bani
Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa v Soľnej Bani sa začal stavať v roku 1719, pričom už od začiatku výstavby sa hovorilo o „banskom kostole”. Neďaleký soľný závod pridelil miesto na jeho výstavbu v miestach, kde sa nachádza kaplnka Sv. V tomto kostole sa zhromažďovalo cca 500 veriacich.
Z bezpečnostných dôvodov bola stavba z kameňa podopretá piliermi. Kostol mal klenbu, ktorá bola z nevhodných dosiek a bez štruktúry. K tomu všetkému ešte prispelo zemetrasenie v roku 1778. Bola to posledná okolnosť, ktorá ovplyvnila rozhodnutie o výstavbe nového kostola.
Vtedajší košický sídelný biskup Msgr. Andrej Sabó rokoval o novostavbe s kráľovskou dvornou komorou. Návrh bol následne predložený kráľovi, ktorý ho v roku 1823 ochotne schválil.
Exteriér Kostola Narodenia sv. Jána Krstiteľa sa vyznačuje vyváženou klasicistickou architektúrou. Interiér kostola tvorí jednoloďový priestor rozdelený na tri časti. V presbytériu stojí hlavný oltár pozostávajúci z dvoch častí. Zadnú časť presbytéria tvorí na stene maľovaná architektúra zobrazujúca sv. Petra a Pavla v nadživotnej veľkosti. Na postranných maľovaných stĺpoch je tympanon, kde je zobrazený Boh - Otec. Pod ním je zavesená olejomaľba znázorňujúca Krst Pána v Jordáne.
V presbytériu sa nachádza klasicistická kazateľnica pochádzajúca zo začiatku 19. storočia. Vlastná hlavná loď je klenutá tzv. českou plackou a uprostred nej je evanjeliový výjav „Reč na Hore blahoslavenstiev”. Pred reštauráciou tam bol obraz „Samaritánka pri studni života”. V koncových uzloch sú namaľované štyri portréty evanjelistov s ich atribútmi. V lodi sú dva bočné oltáre vyhotovené z dreva. Jeden zobrazuje sv. Jozefa a druhý Pietu. Oba sú z prvej polovice 19. storočia.
Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa v Soľnej Bani bol viackrát opravovaný. Bol odstránený všetok nános, ktorý sa tam dostal od postavenia kostola. Ten istý osud postihol i veľký luster, ktorý sa nachádzal v lodi a pôsobil veľmi impozantne. Vymenený bol aj organ.
Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa v Soľnej Bani
Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa v Polomke
Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa je významnou sakrálnou pamiatkou obce Polomka. Dal ho postaviť gróf František Wesselenyi v roku 1666, po jeho smrti v stavbe pokračovala jeho manželka a dobudovaný bol o tri roky neskôr. Zasvätený bol úcte Narodenia sv. Jána Krstiteľa. Pre stále sa opakujúce nepokoje bol kostol v roku 1702 opevnený múrom, za ktorým sa v časoch bojov schovávali miestni obyvatelia.
V kostole sa nachádza unikátna ranobaroková kazateľnica z konca 17. storočia, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou. To však nie je jediná zaujímavosť, ktorá sa tu dá nájsť. Na oltárnom obraze namaľovanom v roku 1847 je vyobrazený sv. Ján Krstiteľ. Zachoval sa aj odtlačok okrúhlej polomskej pečate zobrazujúcej Najsvätejšiu trojicu. Na pečati je nápis Sigilium pagi Polomka iuxta Gran MDCCXXXVII, čo v preklade znamená Pečať dediny Polomka nad Hronom 1737.
Táto pečať môže odkazovať na pôvodný drevený kostol, ktorý stál na mieste dnešnej farskej záhrady, v tom čase uprostred cintorína. Bol zasvätený Najsvätejšej Trojici, avšak pravdepodobne vyhorel v dôsledku neustálych náboženských nepokojov počas protihabsburgských povstaní.
Polomská legenda hovorí, že najvplyvnejší miestny gazda tej doby chcel postaviť kostol blízko svojho domu, na okraji cintorína. Boh však prostredníctvom istého veriaceho vo sne oznámil, kde má budúci kostol stáť. Malo to byť na kopci nad dedinou, lebo sedliacke chalupy v tej dobe stáli v údolí po obidvoch stranách potoka. Sen potvrdila skutočnosť, že na spomínanom kopčeku v júni do rána napadol sneh v znamení kríža.