Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa: História a Architektúra

Kostoly Narodenia sv. Jána Krstiteľa sú významnými sakrálnymi pamiatkami na Slovensku. Tieto kostoly majú bohatú históriu a jedinečnú architektúru, ktorá odráža rôzne stavebné štýly a obdobia. V tomto článku sa pozrieme na históriu a architektonický vývoj niektorých z týchto kostolov.

Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa v obci Letničie, nachádzajúcej sa v okrese Skalica v Trnavskom kraji, je významnou sakrálnou pamiatkou regiónu.

Postavený v roku 1822, tento klasicistický kostol predstavuje jedinečnú ukážku architektúry svojej doby. Reštaurovanie kostola prebehlo v roku 1905, čo prispelo k jeho zachovaniu až do dnešných dní. Kostol je jednoloďovou pozdĺžnou stavbou s oblým zakončením presbytéria a predstavanou vežou, ktorá dominuje jeho exteriéru.

Vnútorné zariadenie pochádza z konca 19. storočia, pričom jedným z najvýznamnejších prvkov je obraz sv. Martina biskupa, datovaný do prvej polovice 19. storočia. Loď kostola je pokrytá dvoma poľami pruskej klenby, zatiaľ čo presbytérium je zakončené konchou. Na víťaznom oblúku nájdete nápis, ktorý pripomína stavbu a neskoršiu opravu kostola.

Kostol sv. Jána Krstiteľa je v súčasnosti vo veľmi dobrom stave a naďalej slúži svojmu pôvodnému účelu. Kostol sv. Jána Krstiteľa sa nachádza na súradniciach 48.712776, 17.178200. Kostol sv. Jána Krstiteľa v Letničí je skvostom klasicistickej architektúry a významnou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska.

Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa v Soľnej Bani sa začal stavať v roku 1719, pričom už od začiatku výstavby sa hovorilo o „banskom kostole”.

Z bezpečnostných dôvodov bola stavba z kameňa podopretá piliermi. Neďaleký soľný závod pridelil miesto na jeho výstavbu v miestach, kde sa nachádza kaplnka Sv. V tomto kostole sa zhromažďovalo cca 500 veriacich. Kostol mal klenbu, ktorá bola z nevhodných dosiek a bez štruktúry. K tomu všetkému ešte prispelo zemetrasenie v roku 1778.

Vtedajší košický sídelný biskup Msgr. Andrej Sabó rokoval o novostavbe s kráľovskou dvornou komorou. Bola to posledná okolnosť, ktorá ovplyvnila rozhodnutie o výstavbe nového kostola. Návrh bol následne predložený kráľovi, ktorý ho v roku 1823 ochotne schválil. Exteriér Kostola Narodenia sv. Jána Krstiteľa sa vyznačuje vyváženou klasicistickou architektúrou.

V presbytériu sa nachádza klasicistická kazateľnica pochádzajúca zo začiatku 19. storočia. V presbytériu stojí hlavný oltár pozostávajúci z dvoch častí. Interiér kostola tvorí jednoloďový priestor rozdelený na tri časti. Vlastná hlavná loď je klenutá tzv. českou plackou a uprostred nej je evanjeliový výjav „Reč na Hore blahoslavenstiev”.

V koncových uzloch sú namaľované štyri portréty evanjelistov s ich atribútmi. Zadnú časť presbytéria tvorí na stene maľovaná architektúra zobrazujúca sv. Petra a Pavla v nadživotnej veľkosti. Na postranných maľovaných stĺpoch je tympanon, kde je zobrazený Boh - Otec. Pod ním je zavesená olejomaľba znázorňujúca Krst Pána v Jordáne. V lodi sú dva bočné oltáre vyhotovené z dreva. Jeden zobrazuje sv. Jozefa a druhý Pietu. Oba sú z prvej polovice 19. storočia.

Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa v Soľnej Bani bol viackrát opravovaný. Bol odstránený všetok nános, ktorý sa tam dostal od postavenia kostola. Ten istý osud postihol i veľký luster, ktorý sa nachádzal v lodi a pôsobil veľmi impozantne. Vymenený bol aj organ.

Kostol sv. Jána Krstiteľa v Polomke je jednou z najvýznamnejších sakrálnych pamiatok na Horehroní. Táto nádherná stavba, postavená v 17. storočí, je pýchou miestnych obyvateľov a obľúbeným cieľom turistov.

Zaujímavosťou je, že pre stále sa opakujúce nepokoje bol kostol v roku 1702 opevnený múrom, za ktorým sa v časoch bojov schovávali miestni obyvatelia. Kostol dal postaviť gróf František Wesselényi v roku 1666. Po jeho smrti v stavbe pokračovala jeho manželka a dobudovaný bol o tri roky neskôr. Kostol bol zasvätený úcte Narodenia sv. Jána Krstiteľa.

Jeho vnútro je bohato zdobené štukovou výzdobou a nástennými maľbami. Kostol je príkladom neskorobarokovej architektúry. Jedným z najcennejších exponátov je ranobaroková kazateľnica z konca 17. storočia, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou. Ďalšou zaujímavosťou je oltárny obraz namaľovaný v roku 1847, na ktorom je vyobrazený sv. Ján Krstiteľ.

Vo Vyšnej Olšave stojí barokovo-klasicistický kostol postavený okolo roku 1800 (?). Podľa iného zdroja sakrálny objekt vznikol v roku 1880. Obnovený bol v roku 1943. Opravovali ho po druhej svetovej vojne. Jednoloďová stavba s polkruhovým uzáverom presbytéria a západnou predstavanou vežou. Priestory sú kryté pruskými klenbami s medziklenbovými pásmi, ktoré dosadajú na rímsy pilastrov. Hladké fasády členia segmentovo zakončené okná a profilovaná podstrešná rímsa, ktorá pokračuje na veži ako kordónová. Veža má terčíkovo vykrojenú plochú strechu, na ktorej spočíva baroková baňa so slepou laternou. Vnútorné zariadenie je z 20. storočia.

Stav kostola je dobrý. Stojí na miernom svahu nad obcou, približne v jej polovici. Slúži svojmu účelu. Za kostolom sa nachádza cintorín.

Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa v Modre sa nachádza v južnej - dolnej časti mesta Modra, na okraji historického centra.

Predstavuje významný akcent historickej zástavby pri vstupe do mesta smerom od Šenkvíc. Obklopuje ho areál cintorína, ktorý je s centrom mesta prepojený lipovou alejou, vedúcou popri potoku. Kostol má bohatý stavebno-historický vývoj a je považovaný za najstaršiu sakrálnu pamiatku Modry.

Samotná obnova začala od strechy, ktorá bola miestami už v havarijnom stave. Jednotlivým prácam na obnove kostola predchádzali viaceré odborné výskumy, ktoré upresnili nielen spôsob a technológie obnovy, ale priniesli aj mnoho nových informácií o vzniku a postupnom vývoji kostola. Bol opravený krov, následne postupne vymenená strešná krytina a opravené štítové múry. Jednou z najväčších výziev v počiatočnej fáze obnovy bolo rozsiahle zavlhnutie muriva, ktoré miestami vystupovalo aj cez dva metre nad podlahou a spôsobilo značné poškodenie omietok.

Popri obnove sa realizovalo aj rozsiahle reštaurovanie novoobjavených stredovekých nástenných malieb, kamenných článkov a tiež hnuteľných častí kostola - oltárov, kazateľnice, sôch a obrazov. Dostalo sa taktiež na revitalizáciu a úpravu okolia kostola. Napriek tomu, že hlavná časť prác bola už ukončená, obnovy sa v blízkom čase dočká ešte niekoľko prvkov (organová skriňa, lavice, vstupný kamenný portál, gotické lavabo). Vznik kostola sa však datuje už na koniec 13. storočia. Z tohto obdobia pochádza svätyňa so severnou sakristiou a východná polovica lode. Výmaľba interiéru freskami, z ktorej sa zachovali len malé časti, pochádza z prelomu 13. a 14. storočia. Na konci 14. storočia bola loď kostola predĺžená do súčasnej veľkosti a pribudli veľké južné okná. Presbytérium dostalo rebrovú klenbu, no loď zostala plochostropá. Loď kostola zaklenuli až na prelome 16. a 17. storočia a tiež pozdĺž južnej a severnej steny lode pristavali empory.

Jeho súčasná podoba pochádza z druhej polovice 18. storočia, keď bolo v roku 1763 prestavané presbytérium a o dva roky neskôr realizovaná i jeho výmaľba. V rokoch 2011- 2018 sa realizovala rozsiahla obnova objektu, ktorá objasnila architektonický vývoj stavby, priniesla objav stredovekých fresiek a posunula čas vzniku kostola o cca sto rokov dozadu.

Kostol bol donedávna považovaný za stavbu z druhej polovice 14. storočia. Spolu s ďalšími pomerne veľkými stavbami v Devíne či Sv. Jure je dokladom rozvinutosti a bohatstva vlastníkov obcí a mestečiek regiónu v okolí Bratislavy v 13. pri prieskume v roku 2011 boli nájdené tri okná na severnej stene a jedno na južnej.

Na severnej strane lode odkryli časť kruhového okna so zachovanou kamennou kružbou, zvyšok staršej rozety, ktorá sem bola sekundárne osadená. Loď osvetľovalo podľa všetkého 6 okien (3 + 3), pričom západné okno na severnej strane je menšie a slúžilo na osvetlenie priestoru empory. Zvyšky pôvodných okien sa našli aj v JV a SV a V stene presbytéria. Z gotickej prestavby v 14. storočí sa zachovali na južnej strane lode tri veľké okná a portál. V západnej časti južnej steny boli odkryté ostenia dvoch okenných otvorov.

Nástenné maľby boli v sondách odkryté na severnej stene lode, na víťaznom oblúku a vo východnej časti južnej steny lode. Najstaršia vrstva malieb pochádza zrejme z tretej štvrtiny 13. storočia. Na južnej stene, za bočným oltárom boli odkryté maľby apoštolov v arkádach, blízke maľbám zo v kostolíkoch v Žiline-Rudinách či Hamuliakove. Z rovnakého obdobia pochádzajú aj zvyšky sediacej korunovanej postavy v žehnajúcom geste na protiľahlej severnej stene lode.

Pri výskume boli na severnej strane lode objavené základy i časť nadzákladového muriva dvojpriestorovej kostnice obdĺžnikového tvaru datovanej do 16. či 17. storočia. Tieto maľby boli narušené stavebnými úpravami v priebehu 14. storočia - vysokým oknom na južnej strane a vstavaním murovaného baldachýnu nad bočným oltárom v SV rohu lode (v 1. polovici 14. storočia). Podobné baldachýny sa zachovali v kostole v Moste pri Bratislave a zvyšky po nich našli aj v kostoloch v Bratislave-Rači, Svätom Jure či Šamoríne.

Ďalšia fresková výzdoba, zachovaná vo väčšom rozsahu, je predbežne datovaná do obdobia poslednej tretiny 13. a prvej tretiny 14. storočia. Ide o pomerne strohé maľby s dominujúcou úzkou červenou linkou. Na severnej stene, nad úrovňou barokovej tribúny sú odkryté časti pašiového cyklu - zástup Židov, Bičovanie Krista a Ukrižovanie Krista s dvoma kľačiacimi postavami pri päte kríža - zrejme donátormi. Medzi scénou Bičovania a Ukrižovania bola odkrytá hlava postavy v značne nadživotnej veľkosti s korunou a svätožiarou.

Na kostole bol opravený východný i západný štít lode, strecha, odvodnené múry a podarilo sa taktiež zistiť viaceré zaujímavé skutočnosti z architektonického vývoja stavby. Pri výskume boli odkryté viaceré datované nápisy zo 17. a 18. Obnovené boli aj všetky fasády.

Kostol stojí v areáli cintorína v južnej časti mesta pri hlavnej ceste. Je prístupný v čase prístupnosti cintorína. Kostol patrí pod miestnu farnosť Rímskokatolíckej cirkvi. Využíva sa len príležitostne. V roku 2018 sa skončila jeho obnova vďaka OZ Združenie záchrany cirkevných pamiatok v Modre a farskému úradu.

Vznikom rožnavského biskupstva v roku 1776 prešiel pod jeho správu. Lipovník bol stáročia súčasťou Turnianskej župy, ktorá cirkevne spadala pod ostrihomské arcibiskupstvo. Patrónom kostola je sv. Jána Krstiteľa bol v roku 1901 zaradený medzi architektonické pamiatky Gemera a možno ho zaradiť medzi tie najstaršie na celom Gemeri. Kostol sv. Na základe archívnych materiálov vieme, že kostol bol výrazne upravený v rokoch 1721, 1856 a 1894.

Pri pamiatkovej obnove v roku 1983 sa obnažila časť pôvodnej (románskej) architektúry. Okrem kvádrového staršieho muriva sa odkryli i neznáme prvky gotickej fázy kostola ako južný portál, dve gotické okná presbytéria a gotické okienko na východnej strane sakristie. Odhalené murivo lode so zamurovanými oknami sa datuje na koniec 12. Presbytérium možno podobne ako sakristiu datovať na začiatok 15. storočia. Triumfálny oblúk oddeľujúci presbytérium od pozdĺžnej lode má pätkové rímsy. Loď je zaklenutá plytkou segmentovou valenou klenbou s náznakmi luniet. Na západnej strane je murovaný organový chór.

V interiéri kostola nad vchodom do sakristie pod čelom klenby sa nachádzajú gotické nástenné maľby zo začiatku 15. storočia znázorňujúce scénu Narodenia Krista. Na severnej stene v čele klenby bola sondážou preukázaná ďalšia časť pôvodného christologického motívu Klaňania sa troch kráľov. Fragmenty vzácnych stredovekých nástených malieb, ktoré zachytil V. Vďaka Viktorovi Myskovszkému, ktorého možno považovať za jedného zo zakladateľov pamiatkovej starostlivosti v Uhorsku, sa nám zachovali jeho kresby zachytávajúce obrazy v presbytériu zo 14. storočia tak, ako ich bolo možné vidieť pri rekonštrukcii ešte v roku 1882.

Miskovszky ďalej opisuje stav zachovania, resp. poškodenia týchto vzácnych fresiek. Žiaľ, i napriek tomu, že jeho snahou bolo, aby sa ďalej táto vzácna maľba nedevastovala, tak v priebehu nasledujúcich 100 rokov došlo k ešte výraznejšiemu znehodnoteniu. Hlavný oltár, kazateľnica i bočný oltár sú súčasťou mobiliáru, ktorý dal pre kostol koncom 19. storočia vyhotoviť gróf Dionýz Andrássy a jeho manželka Františka. Hlavný oltár je neogotický, s horizontálne riešenou dvojkrídlovou architektúrou po stranách ústredného tabernákula so svätostánkom vyhotoveným na spôsob ranogotických stredovekých oltárov z polychrómovanej drevorezby. V plytkých nikách lomených oblúkov arkádových krídiel sú umiestnené plastiky štyroch evanjelistov a dvoch anjelov.

Vo vrchole tabernákula je sekundárne umiestnená plastika srdca Ježišovho a po stranách oltára na menze sú dve plastiky kľačiacich adorujúcich anjelov.Kazateľnica z konca 19. storočia je zložená z rečniska na nohe a ozvučnej striešky s baldachýnom. Nachádza sa na ľavej strane víťazného oblúka. Bočný oltár nachádzajúci sa na južnej strane víťazného oblúka je vyhotovený taktiež v druhej polovici 19. storočia. Ide o oltár s trojdielnou oltárnou skriňou so sochami sv. Štefana, sv. Jána Nepomuckého a súsoším sv. Rodiny. Je vyhotovená z polychrómovanej drevorezby. Oltáre podobne ako i kazateľnicu vyhotovil rezbár a pozlacovač Július Fuhrmann v spišskonovoveskej dielni (pôvodom z Budapešti) v druhej polovici 19.

Kostol je jednoloďovou stavbou s polygonálne zakončeným presbytériom, pristavanou sakristiou a predstavenou vežou. Súčasná veža a rozšírenie lode sú z roku 1894. Plánovaná dokumentácia kostola z čias poslednej prestavby v 19.

Už vyše storočie pred najstaršou známou písomnou zmienkou o Lipovníku sa v listine z roku 1243 vydanej Belom IV. spomína kláštor, ktorý podľa rozboru popisu hraníc leží práve na území dnešného chotára Lipovníka. Z tejto listiny sa dozvedáme, že Belo IV., vtedajší kráľ Uhorska, daroval komesom Filipovi a Detrikovi za pomoc v bojoch proti Tatárom, ako i za iné služby, majetky nebohého komesa Boršu a tiež i niektoré kráľovské majetky. O tom, že existoval na území dnešného Lipovníka v stredoveku kláštor, svedčí i tunajší kostol. Vzhľadom na prekvapujúci rozsah románskej časti objektu je zrejmé, že nešlo o jednoduchý dedinský kostolík, ale o majestátnu, svojimi rozmermi významnú, a z hľadiska historického mimoriadne hodnotnú architektúru. V staršej literatúre sa uvádza, že išlo o opátstvo cistercitov založené v roku 1141.

Nedostatok písomných, ale i iných správ o existencii kláštora nám neumožňuje dať bližšie odpovede na otázky, ktorému cirkevnému rádu patril tento kláštor (uvažuje sa, že benedektínom či johanitom). Môžeme predpokladať, že opátsvo zaniklo už v 13. storočí alebo najneskôr, začiatkom 14. storočia.

Malebná obec Lipovník leží na svahu Sorošky z jej západnej strany. Kedysi priamo obcou prechádzala hlavná cesta cez Sorošku, ktorá spájala Rožňavskú kotlinu s Košickou, a tak od stredoveku mala obec významné postavenie. Dodnes sa pýši majestátnym kostolom, ktorého loď je z románskeho obdobia a najnovší výskum odhalil aj vzácne stredoveké maľby, na ktoré upozornil už V. Miskovszky v 19.

Tabuľka: Prehľad Kostolov Narodenia sv. Jána Krstiteľa na Slovensku

tags: #kostol #narodenia #sv #jana #krstitela