Spiš patrí medzi regióny Slovenska s bohatou históriou a veľkým počtom pamiatok. Najväčšie mesto tejto oblasti, Spišská Nová Ves, nie je výnimkou. V tomto článku sa pozrieme na históriu kostola v Novoveskej Hute a na banícku históriu Spišskej Novej Vsi.
História Baníctva v Spišskej Novej Vsi
Spišská Nová Ves bola v stredoveku významným baníckym mestom. Historická Nová Ves (Iglov) disponovala od začiatku svojej existencie rozsiahlym teritóriom, zahrňujúcim dnešné katastre Spišskej Novej Vsi, Mlyniek, Hnilca a časti Hnilčíka. Podľa chotárnej listiny z roku 1294 patrilo mestu územie o rozlohe, v dnešných plošných mierach vyčísliteľnej na 7 500 ha, siahajúce na juh po rieku Hnilec a hraničiace s územím, patriacim panstvu Krásnej Hôrky (Bebekovcom, neskôr Andrassyovcom) a banskému mestu Dobšiná, na východe s územím panstva v Markušovciach (Vondrišel, Teplička), na severe s chotárom mesta Levoča a na západe s chotármi Iliašoviec a Smižian.
Mestu patrili banské lokality v okolí dnešnej Novoveskej Huty (Strážanský kopec-Leithaus, Hufnágel, Königseifen, Muráň), horný Hnilčík (Grétla, Štolvek, Gezwäng, Rinnergang, Glänzen, Roztoky-Stammberg-Borovniak, Zimná dolina, Schönhengstberg, Putnok), Mlynky (Viničiar, Havrania Dolina, Prostredný Hámor, Biele Vody, Palcmanská Maša, Rakovec), v masívoch kopcov Grajnár, Muráň, Veľká a Malá Knola, Čertova hlava a v okolí obce Hnilec (Babiná, Ellenbogen-Ferdinandtka).
O existencii baníctva a hutníctva pred prvými písomnou zmienkami v novoveskom teritóriu usudzujeme na základe archeologických nálezov hlavne hutníckeho spracovania rúd medi a železa. Prvý písomný údaj sa nachádza v najstaršej chotárnej listine z roku 1295. Komisia určená na vytýčenie chotára mesta v hustom lese v Roztokách objavila staré, zavalené bane, o ktorých nemal nikto z prítomných ani tušenia, kedy vznikli a kto v nich dobýval. Rozvoj baníctva v potatárskej dobe súvisí hlavne s udelením výsadného postaveniu mestu Nová Ves v roku 1271 uhorským kráľom Štefanom V. Rudné ložiská sa nachádzali v srdci hustých lesov, poskytujúcich drevo na výrobu uhlia - základného redukčného činidla hutníckej technológie.
Novoveské baníctvo malo počas stáročného vývoja niekoľko období rozkvetu a prosperity a niekoľko období kríz a úpadku. V novoveskom chotári zohrávali najdôležitejšiu úlohu bane na Grétli, na Gezwängu, v Roztokách, na vrchu Stangenberg, ale aj na Knoli, Grajnári, v Havranej doline, v Novoveskej Hute a v Hnilci. Napriek týmto čiastkovým úspechom neustále klesala výška ťažby medených rúd a rovnako klesala aj cena medi na európskych trhoch, čo viedlo k zániku temer všetkých medenorudných baní mesta ku koncu 19. storočia.
V druhej polovici 19. storočia a v prvej tretine 20. storočia však v novoveskom chotári rozkvitala ťažba železných rúd na Roztokách a v Mlynkách veľkými banskými nadnárodnými spoločnosťami. Po druhej svetovej vojne v meste Spišská Nová Ves sídlili Železorudné bane, n.p. (neskôr š.p.) Spišská Nová Ves, ale aj Geologický prieskum, Uranový prieskum a Východoslovenské kameňolomy a štrkopiesky ťažiace sadrovec a anhydrit. Po zmene spoločenských pomerov v roku 1989 a ukončení dotovania dobývania rúd železa a medi baníctvo zaniklo (poslednou baňou na žile Gezwäng). Naďalej sa dobýva ložisko anhydritu a sadrovca v Novoveskej Hute.
Ložiská Nerastov
V hraniciach historického chotára mesta Spišská Nová Ves sa vyskytujú početné žilné ložiská komplexných železných a medených rúd, prípadne len medených rúd a ložisko železných rúd metasomatického pôvodu. Grupujú sa do nasledujúcich rudných polí: grételsko - roztockého, mlyneckého, novovesko-hutnianského a hnileckého.
- Grételsko-roztocké rudné pole: Bane na Grétli, Štolveku, v Zimnej doline, bane na Gezwängu, Glänzene a Hlinisku (Stangenbergu), a bane v Roztockom údolí.
- Okolie Mlyniek: Žily Filip, Cecília, Dano, Železiar, Johana, Antónia, Adónia, Vojtech a žily v masíve kopca Viničiar - Gita, Amália, Samuel, Michal-Jozef a Ida.
- Širšie okolie Novoveskej Huty: Bane Peter-Pavol, Dolovajka a Ján.
- Okolie Hnilca: Žila Ferdinand, Kornel, Kosmas, Koceľ, Nadložná Ferdinand.
Vo východnom okraji Novovekej Huty je dobývané ložiska sadrovca a anhydritu.
Tabuľka: Významné rudné polia a ložiská v okolí Spišskej Novej Vsi
| Rudné pole | Významné ložiská |
|---|---|
| Grételsko-roztocké | Grétla, Štolvek, Zimná dolina, Gezwäng, Glänzen, Roztocké údolie |
| Mlynky | Žily Filip, Cecília, Dano, Železiar, Johana |
| Novoveská Huta | Peter-Pavol, Dolovajka, Ján |
| Hnilec | Ferdinand, Kornel, Kosmas, Koceľ |
História Kostola v Novoveskej Hute
Prvá písomná zmienka o Novoveskej Hute pochádza z roku 1383. Osada Novoveská Huta, nemala svoj kostol do 20. rokov 20. storočia. V letných mesiacoch, v čase kúpeľnej sezóny, postavili veriaci v kúpeľnom areáli drevený oltár a svätá omša sa slúžila pod holým nebom. Prvá svätá omša sa slávila na mieste zvanom Poľana. 13. mája 1926 vznikol z iniciatívy obyvateľov Huty cirkevný výbor na výstavbu kostola. Organizovali sa finančné zbierky. S výkopmi pre základy sa začalo 5. augusta 1927 a realizovali ich obyvatelia Huty sami. Dňa 20. augusta 1927 sa uskutočnila slávnosť, počas ktorej bol položený základný kameň kostola.
Napokon bol postavený jednoloďový kostol s vežou vysokou 29 metrov. 8. decembra 1927 bol vysvätený kostolný zvon. Hlavný oltár pochádzal z farského kostola v Spišskej Novej Vsi, kde bol od roku 1828. Slávnostné vysvätenie kostola sa uskutočnilo 2. novembra 1942. Po skončení druhej svetovej vojny dali veriaci postaviť nový oltár ku cti svätých Cyrila a Metoda, čím sa zmenilo aj zasvätenie kostola. Dňa 28. septembra 1947 pribudol v kostole baldachýn, kazateľnica a Boží hrob. V roku 1960 bol do veže nainštalovaný nový zvon, ktorý uliala firma Kovolit z České u Brna. V roku 2005 dali veriaci opraviť starý zvon a uliať dva nové. Vysviacka dvoch nových zvonov a opraveného starého zvona sa uskutočnila 20.11.2005.
Obnova kostola prebehla začiatkom 90. rokov 20. storočia. Súčasný stav kostola je dobrý. [1] Jednoloďový priestor s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou. Interiér je zaklenutý valenou klenbou. Fasády sú hladké, členené opornými piliermi. [2] Veža členená v hornej časti lizénovým rámovaním je zastrešená ihlancom.
Pamiatky v Spišskej Novej Vsi
Na historickom šošovkovitom námestí, jednom z najväčších na Slovensku, stojí zhruba 40 až 50 pamiatkovo chránených meštianskych domov. Na námestí sa nedá prehliadnuť gotický kostol, keďže jeho 87-metrová veža je podľa Spišiakov najvyššia na Slovensku. Uprostred námestia je nová radnica z 18. storočia, ktorú si mešťania postavili, keď pôvodný mestský dom prenechali ako provinčný dom sídlu provincie.
- Centrum mesta Spišská Nová Ves bolo v roku 1992 vyhlásené za pamiatkovú zónu.
- Gotický rímskokatolícky kostol postavený v 14. storočí, v roku 1395 pristavaná gotická kaplnka sv. Michala, neogotická veža s výškou 87 m najvyššia na Slovensku, pozoruhodný južný gotický portál vchodu s kamenným reliéfom Korunovania Márie.
- V interiéri kostola plastiky Majstra Pavla z Levoče - súsošie Ukrižovania, gotická strieborná monštrancia vysoká 117 cm zo začiatku 16. storočia, krstiteľnica odlievaná v dielni miestneho kovojejára Majstra Konráda, renesančná fresková výzdoba zo začiatku 16. storočia, tabuľový obraz Umučenie Krista a bolestnej pani Márie z obdobia okolo roku 1 500.
- Renesančné domy na námestí, sídla bohatých mešťanov a banských ťažiarov.