Písanie prídavného mena "boží" v slovenskom jazyku: Vysvetlenie

Písanie veľkých písmen v náboženskej terminológii predstavuje spletitú problematiku vhodnú na celú sériu článkov. Jazykovedci sa sporia o jeho privlastňovací a vzťahový charakter: privlastňovacie mená sa majú písať s veľkým písmenom, vzťahové s malým. Také rozlišovanie je však pre bežného používateľa príliš zložité a súčasné kodifikované pravidlá prisudzujú veľké začiatočné písmeno slovu Boží vždy, keď je odvodené od Boha.

Za kameň úrazu možno označiť písanie slova Boží/boží. V sekulárnej tlači sa však stretávame aj s nesprávnym preferovaním malého písmena: Postup vedenia SRo vyvolal vlnu solidarity evanjelických kňazov so Štefanom Jakobym a farár Ján Matys z Batizoviec odmietol práve z toho dôvodu pripravený rozhlasový prenos služieb božích.

Vždy mi bola vzdialená myšlienka, že Božie milosrdenstvo je viazané na hranice cirkvi. Knihy, ilustrácie a obrazy Daniela Pastirčáka sú jedinečnou umeleckou výpoveďou o cestách hľadania a nachádzania absolútnej a definitívnej Božej lásky.

Historický kontext

Túto sféru v minulosti zasiahla komunistická ateizácia a Pravidlá slovenského pravopisu z roku 1953 zaviedli písanie slova boží výlučne s malým písmenom.

Pravidlá písania

Prídavné meno božský sa píše s veľkým začiatočným písmenom len zriedkavo, keď je súčasťou vlastného mena (Božská osoba, Božské Srdce). Inak sa píše s malým písmenom bez ohľadu na to, či je odvodené od Boha alebo od boha.

Takže máme napr. vďaka Bohu, nech ťa Boh chráni, poručeno Pánu Bohu - ale aj ani bohovi, pánu bohu za chrbtom, pozerať pánu bohu do okien... Alebo spiť sa pod obraz Boží, brať meno Božie nadarmo, ale aj božia príroda, od božieho rána, každý boží deň... Viac konkrétnych príkladov uvádza Krátky slovník slovenského jazyka aj Slovník súčasného slovenského jazyka.

Šťastná novoročná mamička s úsmevom dodala, že či do ich rodiny pribudne niekedy v budúcnosti aj ďalší malý človiečik, je len v božích rukách. Pôvod slova boh, boží sa stráca v niektorých ustálených spojeniach a frazeologizmoch. Vtedy sa píše veľké alebo malé písmeno podľa miery spätosti s pôvodným významom.

Zákon, ktorý ustanovuje človek, parlament a každá iná zákonodarná inštancia, nemôže odporovať prirodzenému zákonu a v konečnom dôsledku odvekému Božiemu zákonu.

Charakter všeobecného podstatného mena má slovo boh v polyteistických náboženstvách: Stará egyptská legenda hovorí, že včely sú oživené slzy boha slnka Ra, ktoré ho spájajú s jeho kráľovským domovom. Oba významy sa môžu ocitnúť aj vedľa seba: Veda pracuje s predpokladom, že existuje iba tento, prirodzený svet a Boha či bohov nepotrebuje. Hora Fundži patrí k najuctievanejším z troch posvätných hôr v Japonsku, ktoré šintoistická sekta Fudžiko pokladá za božské bytosti s dušou. V jadre svätej omše je prisľúbenie, že prijatím Ježišovho tela a krvi naozaj dostávame podiel na Kristovej božskej prirodzenosti.

Boh je pravda. Môže sa stať, že sa ti nepodarí zachrániť manželstvo alebo obrátiť hriešnika. Nebuď smutná. Ak si sklamaná, je to znakom pýchy. Svedčí to o tom, že sa ešte stále spoliehaš na svoje sily. Nikdy sa netráp pre ľudské ohľady!

Stratil som všetku radosť a pokoj. Zdá sa, že som povýšený, ale v skutočnosti som všetku radosť a pokoj stratil, vnútorne som klesol. Predtým som sa mohol venovať službe Božej, ale teraz na mňa dorážajú zovšadiaľ vlny svetských záležitostí, takže nemám kedy sa zaoberať sebou.

Prídavné mená v slovenčine

Prídavné mená- lat. adjektíva- pýtame sa na ne otázkami Aký? Aká? Aké? Ktorý? Ktorá? Ktoré? Čí? Čia? Čie?- sú späté s podstatnými menami, spresňujú a zároveň konkretizujú ich význam- s podstatným menom sa zhodujú v rode, čísle a v páde- sú plnovýznamový slovný druh (majú lexikálny aj gramatický význam), ich význam sa dá vysvetliť- sú ohybné - skloňujú sa- môžu byť vetným členom- pomenúvajú statické príznaky podstatných mien, statický príznak je:

• priama vlastnosť podstatných miennapr. dobrý človek, suchá tráva, veselé dievča, nová ulica, vysoký dom
• vlastnosti vyplývajúce zo vzťahu k iným podstatným menám, dejom alebo okolnostiamnapr. drevený stôl (stôl z dreva), srdcová cieva (cieva srdca), ovčia vlna (vlna oviec), spiace dieťa (dieťa, ktoré spí)
• vlastnícky vzťahnapr.

Gramatické kategórie:

• rod - mužský (maskulínum), ženský (feminínum), stredný (neutrum)
• číslo - jednotné (singulár/sg), množné (plurál/pl)
• pád - Nominatív (N), Genitív (G), Datív (D), Akuzatív (A), Lokál (L), Inštrumentál (I)

Čo určujeme pri prídavných menáchprídavné meno, akostné alebo vzťahové alebo privlastňovacie, rod, číslo, pád, vzor, stupeň- [Prešiel okolo úzkej rokliny.] úzkej - prídavné meno, akostné, žen. r., sg., G, pekný, 1.stupeň

Rozdelenie prídavných mien

1. akostné
2. vzťahové
3. privlastňovacie

Akostné prídavné mená

pýtame sa otázkami: Aký? Aká? Aké? Ktorý? Ktorá? - vstupujú do synonymických vzťahov, tvoria synonymické rady- od všetkých sa tvoria vlastnostné príslovky morfémami -e, -o, -y, napr. dobr-e, zl-e, kamarátsk-y, bratsk-y- možno od nich tvoriť substantíva príponami:

• osť napr. slabý - slabosť, rýchly - rýchlosť, hlúpy -hlúposť
• ota napr. suchý - suchota, dobrý - dobrota, drahý - drahota
• oba napr. chorý - choroba, starý - staroba, hnilý -hniloba

možno od nich tvoriť stavové slovesá príponou -núť napr. mäkký - mäknúť, hrubý - hrubnúť, tuhý - tuhnúť- možno ich spájať s príslovkami miery napr. celkom nový, príliš dobrý, úplne prázdny!!! Poznámka: patria sem aj pomenovania jednotlivých farieb!!!! Poznámka: niektoré sa nestupňujú, pretože vyjadrujú krajnú vlastnosť napr. slepý, bosý, mŕtvy... !!!!!! Poznámka: krátke tvary majú iba adjektíva dlžný, vinný, hodný - dlžen, vinen, hoden !!!

Vzťahové prídavné mená

pýtame sa otázkami: Aký? Aká? Aké? Ktorý? Ktorá? - sú odvodené slová- vyjadrujú vzťah, pôvod- nemožno od nich utvárať antonymá- stupňujú sa výnimočne napr. láskavý - láskavejší - najláskavejšíMožno ich tvoriť takmer od každého slovného druhu, okrem spojok:

• podstatných mien napr. zlato - zlatý, pšenica - pšeničný, dážď - daždivý, brat - bratský
• slovies napr. hrať - hraný, hraví, hrací
• prídavných mien napr. sladký - sladkastý, malý - maličký, malilinký, primalý

Zriedkavejšie sa tvoria od:

• prísloviek napr. dnes - dnešný, okolo - okolitý, zriedka - zriedkavý, naproti - náprotivný
• zámen napr. náš - našský, svoj - svojský, tam - tamojší, voľakedy - voľakedajší
• častíc napr. ozaj - ozajstný, neúrekom - neúrečný
• predložiek napr. pred - predný, proti - protivný, spod - spodný
• citosloviec napr. jaj - jajový, čača - čačaný, baka - bakaný

Privlastňovacie prídavné mená

pýtame sa otázkami: Čí? Čia? - vyjadrujú vlastnosť vecí na základe jej príslušnosti osobe, zvieraťu alebo celému živočíšnemu druhu- tvoria sa od substantív mužského rodu príponami -ov, -ova, -ovo a od substantív ženského rodu príponami -in, -ina, -ino- !!!Poznámka: od podst. mien vzoru kuli sa používajú v tvare G napr. Škultétyho činnosť , Hallyeho kométa, Disneyho kresby- tvoria sa tiež príponami -í, -ia, -ie, a to vtedy, keď sa má vyjadriť vzťah k celému rodu, nie k jednotlivcovi napr. lev - leví, baba - babí/babia/babie, netopier - netopierí!!! Poznámka: nemusia byť odvodené iba od mien zvierat, ale aj osôb a iných bytostí napr. človečí (človek), stridží (striga), trpasličí (trpaslík), žobračí (žobrák), boží (boh) !!!- variantnou príponou -ací sa tvoria od substantív stredného rodu zakončených na -a napr. jahňací (jahňa), kozľací (kozľa), teľací (teľa), kniežací (knieža)- niekedy sa vyskytnú dvojtary, a to aj s príponami -í aj -ací napr.

Veľké písmená: Mená ľudí a živých bytostí

Rodné (krstné) mená, priezviská, jednomenné pomenovania osôb, rodové mená, miestne predikáty (prídomky), pseudonymy (krycie mená), mená po otcovi (otčestvá), prezývky, pomenovania osôb v literárnych dielach, obrazné pomenovania osôb:napr. napr. Mojmír Prvý (I.), Jozef Druhý (II.), Peter Veľký, Ivan Hrozný, Viliam Oranžský, Kliment Bulharský, Mária Katolícka, Lamme Strašný, Ladislav Pohrobok, Konštantín Filozof, Julián Apostata, Henrich Moreplavec, Richard Levie srdce. - S veľkým začiatočným písmenom sa píšu aj spojenia pôvodne všeobecných podstatných mien so zhodným prívlastkom stojacim za podstatným menom, ktorými sa pomenúvajú osoby,napr. Panna Orleánska, Anonym Perzský (obdoba spojení rodných mien a priezvisk).- V obrazných pomenovaniach osôb so spojením prídavného mena s podstatným menom (prídavné meno je pred určeným podstatným menom) sa veľké písmeno píše iba na začiatku celého pomenovania,napr. Svätý otec (pápež), Orlie pierko, Sokolie oko, Bleskový nôž (indiánske mená), Broskyňový kvet, Lotosový kvet (čínske mená). - S veľkým začiatočným písmenom píšeme tvary množného čísla vlastných mien osôb na -ovci použité na označenie rodiny, napr. Svoreň - Svoreňovci, Jankovič - Jankovičovci, Lilge - Lilgeovci, Jesenský - Jesenskovci, Mojmír - Mojmírovci, Pavlov - Pavlovovci, Přemysl - Přemyslovci, Piast - Piastovci, Bourbon - Bourbonovci, Flávius - Fláviovci.- S veľkým začiatočným písmenom píšeme aj tvary množného čísla na -ovia použité na označenie osôb s rovnakým menom,napr. Svoreň - Svoreňovia (ľudia s menom Svoreň), Klimko - Klimkovia, Škultéty - Škultétyovia, ako aj mená na -ovia použité v štylisticky podfarbenom prenesenom význame, napr. Shakespearovia sa rodia len zriedkavo (ľudia ako Shakespeare), Ikarovia (ľudia ako Ikar).!!!P o z n á m k a:1. Zovšeobecnené podstatné mená, ktoré vznikli z rodných mien a priezvisk alebo spojení takýchto mien s titulom, píšeme s malým začiatočným písmenom, napr. 2. Mená prívržencov alebo príslušníkov nejakého hnutia odvodené od vlastných mien pôvodcov, vodcov alebo sídla, mená zamestnancov podniku, príslušníkov politických, masových, cirkevných, športových a iných organizácií a spolkov, náboženských vyznaní a pod. nie sú vlastnými menami a píšu sa s malými začiatočnými písmenami,napr. štúrovec, kantovec, hegelovec, darvinista, hurbanista (hurbanovský povstalec), slovanista (príslušník alebo prívrženec telovýchovnej jednoty Slovan), matičiar (člen Matice slovenskej), lúčničiar (člen umeleckého folklórneho súboru Lúčnica), slovnaftár (zamestnanec Slovnaftu), odborár, skaut, pionier, mníchovan, sokol, hlasista (stúpenec Hlasu), radošinci (členovia Radošinského naivného divadla), warchalovci (členovia orchestra vedeného B. napr. Slovák, Neslovák, Francúz, Škót, Srb, Lužický Srb, Angličan, Bulhar, Protobulhar, Maďar, Nemaďar, Nemec, Ultranemec, Ukrajinec, Poloukrajinec, Rakúšan, Exrakúšan, Číňan, Japonec, Arab, Kurd, Kelt, Trák, Etrusk, Žid, Hind, Vandal, Ilýr, Róm, Goral, Valach, Slovan, Praslovan, Západoslovan, Západoslovák, Východoslovák, Európan, Stredoeurópan, Američan, Juhoameričan, Austrálčan, Praaustrálčan, Škandinávec, Moravan, Šarišan, Zemplínčan, Sicílčan, Bratislavčan, Nitran, Topoľčanec, Parížan, Exparížan, Newyorčan, Marťan, Mesiačan (domnelý, fiktívny obyvateľ Marsu, Mesiaca; kozmonaut na Mesiaci).!!!P o z n á m k a:1. Všeobecné podstatné mená, ktoré vznikli z vlastných mien príslušníkov národov, kmeňov a iných etnických skupín alebo z obyvateľských mien, píšeme s malým začiatočným písmenom,napr. 2. Zložené slová, v ktorých sa pomenovania príslušníkov národov a obyvateľské mená spájajú so slovami tiež, hurá, hej, kvázi a pod., majú štylisticky podfarbený (ironický) význam a píšu sa s malým začiatočným písmenom,napr. tiežslovák, tiežbratislavčan, huránemec, hejslovák, kvázifrancúz.3. S malým začiatočným písmenom sa píšu pomenovania utvorené od národných a kmeňových mien alebo obyvateľských mien na označenie stúpencov, prívržencov,napr. pansláv, pangermán, pročíňan, profrancúz, proameričan, slavianofil, maďarofil, maďarofób.4. S malým začiatočným písmenom sa píšu aj pomenovania druhov alebo plemien zvierat, ktoré majú pôvod v národných a kmeňových menách alebo obyvateľských menách, napr. hucul (druh koňa), španiel (druh psa), vlaška (sliepka), novozélanďan, angorčan, sibírčan, kráľovský normanďan (plemená králikov).- Mená zosobňujúce (personifikujúce) niektoré zjavy, najmä mená alegorických a rozprávkových bytostí:napr. Zlatovláska, Lomidrevo, Miesiželezo, Valibuk, Snehulienka, Šípková Ruženka, Červená čiapočka, Orlie pierko, Popoluška, Popolvár, Mikuláš, Gašparko, Pravda, Láska, Smrť. - Mená bohov, božstiev, rozličných biblických bytostí a pod. napr. Ra, Oziris, Quetzal, Alah, Perún, Vesna, Morena, Zeus, Diana, Merkúr, Vulkán, Boh, Hospodin, Otec, Nebeský Otec, Stvoriteľ, Ježiš, Kristus, Boží Syn (Syn Boží), Spasiteľ, Vykupiteľ, Baránok, Pán, Svätý Duch (Duch Svätý), Božia Matka (Matka Božia), Panna Mária, Sedembolestná matka (Matka sedembolestná), Bohorodička, Madona, Antikrist, Lucifer, Belzebub.!!!P o z n á m k a:1. V pravopise rozlišujeme vlastné mená zosobnených zjavov, mytologických a biblických bytostí a všeobecné podstatné mená, ktorými sa pomenúvajú osoby s istými vlastnosťami, napr. Zlatovláska - zlatovláska (dievča alebo žena s vlasmi zlatej farby), Miesiželezo - miesiželezo (silák, mocný človek), Valibuk - valibuk (silák), Lomidrevo - lomidrevo (silák), Gašparko - gašparko (komická postava, smiešna figúrka), Lucifer - lucifer (zlý človek), Belzebub - belzebub (zlý človek), Mesiáš - mesiáš (spasiteľ), Madona - madona (cnostná žena), Popoluška - popoluška (skromné dievča alebo žena), Popolvár - popolvár (skromný a odstrkovaný človek alebo lenivý a pasívny človek), Venuša - venuša (krásna, zvodná žena). Takéto pomenovania sa môžu stať aj označeniami vecí, ktoré ako všeobecné podstatné mená sa takisto píšu s malými začiatočnými písmenami, napr. vulkán (ničivá sila), madona (obraz alebo socha Panny Márie).2. Slovo boh ako pomenovanie nadprirodzenej bytosti píšeme s malým začiatočným písmenom. Všeobecné podstatné meno boh sa používa aj ako meno boha v kresťanskom chápaní a v takom prípade sa píše s veľkým začiatočným písmenom: Boh. Slovo pánboh píšeme s malým začiatočným písmenom. 3. Prídavné meno utvorené od vlastného mena Boh sa píše s veľkým začiatočným písmenom, teda Boží,napr. Boží súd, Božia milosť, Božie milosrdenstvo. Rovnako sa slovo Boží píše s veľkým začiatočným písmenom vo viacslovných vlastných menách typu Božia Matka, Boží Syn. V rozličných ustálených spojeniach a obrazných pomenovaniach sa píše slovo boží s malým začiatočným písmenom, napr. palina božie drievko, božia príroda, každý boží deň, boží dar (chlieb), vyjsť na svetlo božie.4. Rozličné pomenovania bytostí, ktoré podľa starších predstáv napĺňajú celú prírodu, píšeme ako všeobecné podstatné mená s malým začiatočným písmenom, napr. škriatok, troll (škriatok v severskom germánskom bájosloví), vodník, zmok, víla, rusalka. Rovnako s malým začiatočným písmenom píšeme aj podobné pomenovania bytostí z náboženskej oblasti,napr. anjel, archanjel, čert, diabol, satan. S veľkým písmenom sa môžu takéto slová písať iba vtedy, ak sa využívajú ako pomenovania postáv v literárnych a iných umeleckých dielach, ako názvy diel a podobne, napr. Rusalka, Satan, prípadne sa využívajú aj ako vlastné mená iného druhu, napr. pomenovanie Satan ako názov vrchu a pod., názov Rusalka ako pomenovanie druhu výrobku atď.- Mená zvierat:napr. - Prídavné mená utvorené od vlastných mien ľudí a živých bytostí (antroponým) sa píšu s veľkým alebo malým začiatočným písmenom:S veľkým začiatočným písmenom sa píšu privlastňovacie prídavné mená utvorené od vlastných mien príponami -ov a -in,napr. Peter - Petrov, Eva - Evin, Svätopluk - Svätoplukov, Jánošík - Jánošíkov, Gončarov - Gončarovov, Timrava - Timravin, Zguriška - Zguriškin, Angličan - Angličanov (Angličanova chladnokrvnosť), Lomidrevo - Lomidrevov, Zlatovláska - Zlatovláskin, Jupiter - Jupiterov, Alah - Alahov, Jehova - Jehovov, Kristus - Kristov, Venuša - Venušin, Madona - Madonin, Dunčo - Dunčov, Jumbo - Jumbov, Rysuľa - Rysulin, Micka - Mickin.- S malým začiatočným písmenom sa píšu prídavné mená odvodené od vlastných mien osôb alebo zvierat príponami -ovský, -ský alebo variantom -ký,napr.

tags: #boh #je #pridavne #meno