Kostol Obetovania Pána: Historický a Architektonický Skvost Slovenska

Kostol Obetovania Pána je názov, ktorý nesie viacero významných sakrálnych stavieb na Slovensku. Tieto kostoly, často s bohatou históriou a unikátnou architektúrou, sú svedkami vývoja umenia a náboženského života v rôznych regiónoch krajiny.

Kostol Obetovania Pána v Smrečanoch.

Kostol Obetovania Pána v Smrečanoch

Stredoveký kostolík Obetovania Pána je najstaršou zachovanou stavbou v prekrásnej liptovskej obci Smrečany. Kostolík je dokonalou ukážkou liptovskej gotickej architektúry. Postavený bol koncom 13. a začiatkom 14. storočia.

V interiéri kostolíka sa zachovala veľká časť pôvodného gotického vybavenia a výzdoby. Obdivovať tu môžete očarujúce nástenné maľby, krídlové oltáre, vyrezávané drevené fresky, stallá či kazateľnicu. Kostol bol počas reformácie v r. 1574 prevzatý evanjelickou cirkvou a slúžil jej až do roku 1707, kedy bol natrvalo vrátený katolíckej cirkvi. Stredoveký kostolík v súčasnosti slúži ako filiálny chrám farnosti Rímskokatolíckej cirkvi v Liptovskom Mikuláši-Okoličnom. Každú nedeľu sa tu konajú bohoslužby.

História, minulosť obce Smrečany je pre občanov pýchou, ktorá nevyvoláva iba nostalgiu. Máloktorá obec sa môže pochváliť skutočnosťou, že jej história sa datuje na viac než 700 rokov! V roku 2014 je to už skutočne 715 rokov od prvej písomnej zmienky o obci Smrečany. Najstaršia písomná zmienka vznikla v súvislosti so súdnym sporom o vlastníctvo obce medzi Bohumírovcami a Serafínovcami na strane jednej a šľachticmi Mikuláš a Batiza.

V polovici 14. storočia bol v obci postavený gotický kostol Obetovania Pána, ktorý je historickým klenotom dodnes. Okrem poddanských domov bola koncom 16. storočia architektúra Smrečian rozšírená o zemanské kúrie, panský mlyn, faru. Najstarší známy predkovia rodu Smrečániovcov sú traja muži, ktorí mali pravdepodobne český pôvod - Beuch, Hauch a Polka. Zemania Serafín a Bohumír, ich potomkovia figurujú ako prví majitelia Smrečian písomne spomenutí v ich súvislosti. Minulosť smrečániovského rodu sa teda odvíja od Bohumíra I., rovnako ako i zemianske rody Bánovcov, Podturniaskovcov, Pongrácovcov a Sentivánovcov.

Za zakladateľa rodu sa priamo považuje Mikuláš - jeden zo šiestich synov Bohumíra I, pričom 8. mája 1286 ho kráľ Ladislav IV prijal medzi uhorskú šlachtu. Smrečany sa stali hlavným sídlom rodu pri deľbe liptovských majetkov. Mnohí príslušníci rodu Smrečániovcov zastávali významné spoločenské funkcie. Príkladom je i Aristíd Smrečáni, ktorí v rokoch 1900-1906 pôsobil ako najvyšší liptovský župan. O jeho prítomnosti v obci svedčí náhrobný kameň na smrečianskom cintoríne i kaštieľ so záhradou na okraji obce (dnešný Domov sociálnych služieb).

Najstaršou zachovalo stavbou v Smrečanoch je už spomenutý gotický kostol Obetovania Pána (ku cti Očisťovania Panny Márie), ktorého základy boli postavené v r.1349. Je to jednoloďová stavba so štvorcovou svätyňou, ktorá je na východnej strane preklenutá krížením masívnych románskych rebier a zo severu k nej prilieha sakristia. Strop lode bol do dnešnej podoby upravený pre r.1517. Loď má drevený maľovaný strop, nosné hrady zdobia ornamenty, zachované sú i gotické okná s kružbami či gotické nástenné maľby a fresky (národná kultúrna pamiatka). Interiér zdobia tri vzácne neskorogotické oltáre zložené z maľovaných tabúl, rámov zlátených a zdobených zalamovaným pletencom. Organ je barokový z r.1750. Neskorogotický zvon pochádza z dielne majstra Andreja z r.1509. Kostol bol počas reformácie v r.1574 prevzatý evanjelickou cirkvou a slúžil jej až do r.1707, kedy bol natrvalo vrátený katolíckej cirkvi.

Vznik: koniec 13. storočie - prvá polovica 14. Kostolík patrí medzi najkrajšie ukážky liptovskej gotickej architektúry. Podľa dobovej listiny ho mali postaviť v roku 1349, niektorí odborníci však pripúšťajú, že stavba mohla vzniknúť už niekedy koncom 13. storočia. Samotná obec sa spomína prvýkrát v listine kráľa Ondreja III. V 14. storočí (uvádza sa aj začiatok 15. storočia) vyzdobili interiér nástennými maľbami, ktoré sa sčasti zachovali dodnes. V období neskorej gotiky dostal kostolík bohaté vnútorné zariadenie v podobe oltárov či vyrezávaných lavíc. V 16. V roku 1574 prešiel kostol do rúk evanjelikom. Katolíkom sa definitívne vrátil v roku 1707. Veľkou obnovou prešiel v rokoch 1954 - 1956.

V kostolíku sa zachovala veľká časť pôvodného gotického vybavenia a výzdoby. Nájdeme tu nástenné maľby, krídlové oltáre, vyrezávané drevené stallá i strieška kazateľnice. V lodi na severnej stene nájdeme obraz so sv. Helenou a sv. Barborou, hneď vedľa neho trojicu ďalších svätíc (sv. Margity, sv. Dorotu a sv. Kataríny). Bližšie k triumfálnemu oblúku namaľoval stredoveký umelec Pannu Máriu Ochrankyňu. Severnú špaletu triumfálneho oblúka zdobí freska apoštola s knihou. Na severnej stene svätyne je zobrazený sv. Ján evanjelista. Napravo od víťazného oblúka na východnej stene lode sa pôvodne nachádzala dnes už zaniknutá maľba sv.

Kostolík sa môže pochváliť hneď troma neskorogotickými krídlovými oltármi. Hlavný oltár z roku 1480 má na ústrednom obraze Pannu Máriu v spoločnosti sv. Barbory a sv. Oba bočné oltáre (Svätého príbuzenstva a sv. Martina a sv. Mikuláša biskupov) datujeme do obdobia okolo roku 1510 a ich maľby sú dielom Majstra oltára z Okoličného, vzdialeného len pár kilometrov smerom na juh. Vyhotoviť ich dal Krištof zo Smrečian, v tej dobe kanonik Spišskej Kapituly, o čom svedčí jeho erb na oboch oltároch a taktiež fakt, že sa sám nechal stvárniť na zadnej strane Oltára sv. Martina a sv. Mikuláša biskupov. Jeho tvár nesie aj postava žobráka, ktorého umýva sv.

V presbytériu nájdeme hneď dve hodnotné drevené stallá. To trojsedadlové pochádza z poslednej tretiny 15. storočia a zdobí ho vyrezávaný trojitý štít v tvare oslích chrbtov a fiály s krabmi. Podobného štýlu je i dvojité stallum z konca 15. Maľovaný doskový strop lode pochádza z obdobia gotiky a renesancie (uvádza sa rok 1517), okrem rastlinných motívov tu nájdeme aj scénu lovu na medveďa (južný okraj stropu) a zápas sv.

Kostolík slúži ako filiálny chrám farnosti Rímskokatolíckej cirkvi v Liptovskom Mikuláši-Okoličnom. V posledných rokoch prechádza veľkou obnovou, v rámci ktorej bola vymenená strešná krytina, zreštaurovaný drevený strop v lodi, odstránené cementové omietky a interiér lode bol nanovo vymaľovaný. Obec Smrečany leží cca 10 kilometrov severovýchodne od Liptovského Mikuláša. Kostolík stojí v mierne vyvýšenej polohe na západnom okraji obce v ohradenom areáli. V posledných rokoch vyrúbali niekoľko stromov rastúcich v blízkosti kostola.

Kontakt na sprievodcu: Gotický kostol Obetovania Pána (ku cti Očisťovania Panny Márie) - Katolícky kostol Ing.

Kostol Obetovania Pána v Slovenskej Vsi

Obec Slovenská Ves leží cca 5 km severozápadne od Spišskej Belej. Kostolík stojí v ohradenom ale prístupnom areáli pri hlavnej ceste vedúcej obcou. Kostolík postavili v obci niekedy okolo polovice 14. storočia. Počas obdobia reformácie slúžil kostolík istý čas tunajším protestantom. V roku 1769 sa uskutočnila baroková prestavba, počas ktorej kostolík prišiel o takmer všetky pôvodné okná. Tie boli nahradené novými. Úpravami prešiel objekt aj v 20. storočí.

Bronzová krstiteľnica z roku 1427 je dielom známej dielne zo Spišskej Novej Vsi. Kostolík slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Je v pomerne dobrom stave.

História Farský Kostol Obetovania Pána je gotický kostolík z polovice 14. storočia. Išlo o typickú stavbu tých čias s pozdĺžnou loďou, kvadratickým presbytériom zaklenutým krížovou rebrovou klenbou, severnou sakristiou a predstavanou vežou na západnej strane. Počas obdobia reformácie slúžil kostolík istý čas tunajším protestantom. V roku 1769 sa uskutočnila baroková prestavba, počas ktorej kostolík prišiel o takmer všetky pôvodné okná. Tie boli nahradené novými.

Zaujímavosti Kostolík v ohradenom areáli predstavuje aj po úprave fasád peknú ukážku stredovekej sakrálnej architektúry. Z architektonických detailov sa v exteriéri zachovalo len gotické okno s kružbou a stredovým prútom na východnej strane presbytéria. V interiéri ide predovšetkým o krížovú rebrovú klenbu presbytéria s centrálnym svorníkom. Na južnej strane lode sa zachoval pôvodný gotický portál. Vo svätyni nájdeme kamenné gotické pastofórium s reliéfom Krista. Hlavný oltár je síce barokový, no jeho ústredná postava, neskorogotická socha Madony, pochádza z obdobia okolo r. 1510 z dielne Majstra Pavla z Levoče. V chráme sa ešte nachádzajú i ďalšie stredoveké sochy, polychrómované drevorezby sv. Jána a Panny Márie na oltári v bočnej kaplnke. Prvotne boli umiestnené na kalvárii v triumfálnom oblúku. Vo veži bije gotický zvon z 15. storočia. Zachoval sa aj epitaf jedného z miestnych šľachticov, Valentína Švábovského. Renesančná náhrobná doska z červeného mramoru s postavou muža v brnení a kolopisom pochádza z r. 1597. Z vnútorného vybavenia chrámu je nutné ešte spomenúť gotickú krstiteľnicu, odliatu z bronzu. Vyrobená bola v známej kovolejárskej dielni v Spišskej Novej Vsi (vtedy Neu Dorf Iglo) v 15.

Kostol Obetovania Panny Márie v Červeníku

Kostol Obetovania Panny Márie v Červeníku.

Rímskokatolícky kostol v Červeníku je zasvätený tajomstvu Obetovania Panny Márie. Sviatok Obetovania Panny Márie je totiž v Cirkvi sviatkom, ktorý siaha hlboko do histórie. Vo východnej Cirkvi sa slávil už od roku 750. V západnej Cirkvi sa rozšíril najskôr za Gregora XI. V r. 1372 a neskorší pápež(Pius II. a Pavol II.) ho obdarili aj odpustkami.

Ako pôvodný kostol vyzeral a aké rozmery mal, to možno raz ukážu vykopávky v pôvodnej lokalite. Terajší kostol v Červeníku(neskoré baroko) sa začal stavať v r. 1726. Múry boli hotové v r. 1733. Nato zostal celých 40 rokov bez strechy. V r. 1775 bol pokrytý šindľovou strechou a zaklenutý. V r. 1787 bol dokončený a veža pristavaná v r. 1809. V r. 1848 bol kostol rozstrieľaný, potom znovu pokrytý a obnovený. Po obnovení bol riešený ako centrálna stavba - má rovný uzáver s pristavanou sakristiou a kaplnkou Božieho hrobu. Veža je prestavaná. Presbytérium je zaklenuté pruskou klenbou dosahujúcou na vtiahnuté piliere. Loď je zaklenutá v centrálnom priestore českou plackou a v polkruhovitých výklenkoch konchou. Nad konvexne riešeným chórom je pruská klenba. Hladké fasády majú lizény. Veža je situovaná na stredovú os štítového priečelia, má zvoncovitú strechu.

Má jeden bočný klasicistický oltár zasvätený sv. Štefanovi prvomučeníkovi. Oltár pochádza z konca 18. storočia. Tvorí ho pilastrová a stĺpová architektúra s nadstavcom, kde je obraz Panny Márie. Uprostred oltára je nika s plastikou sv. Štefana-diakona, pvomučeníka, pri nike sochy Panny Márie. Klasicistická kazateľnica pochádza z konca 18. Červenícky organ je síce jednoduchý, bez štýlových zvláštností, ale jeho zvuk je veľmi príjemný a pre červenícky kostol úplne vyhovujúci. Postavil ho K. NEUSSER, Nový Jičín. Má sedem živých registrov a dol tri spojky, ovládateľné nohami. Je mechanický. Kedysi sa mechy len šliapali.

Chór je neveľký. Vstup naň je zvonka - vystupuje sa naň schodmi, ktoré sú zo severnej strany - z ľavej - hlavného vchodu do kostola. Bola pristavená v r. 1809. Má cibuľovité zakončenie. Baňa veže bola pôvodne pokrytá pozinkovaným plechom. V rokoch sedemdesiatych bola však pokrytá medeným plechom a strecha kostola zasa hliníkovým plechom s červeným povrchom. Vo veži sú tri zvony. Pôvodne však boli len dva. Veľký zvon, zvaný Sv. Jozef má tento nápis: Tento zvon bol uliaty r. 1923, preliaty z milodarov rímskokatolíckych veriacich z Červeníka za farára Petra Haramiu v r. Stredný zvon má len tento kolopis: Tirnavia 1861. Tretí - malý zvon - má tento kolopis: K úcte sv. Floriána uliaty z milodarov občanov Verešvárskych v r. 1921. Sv. Florián, oroduj za nás. Uliato od Richarda Herolda v Chomútove.

V strednej časti veže v kúte podlažia sú umiestnené sochy, ktoré kedysi boli v kostole. Sú to všetko sochy zo sádry. Je tam socha sv. Terezky, socha Sedembolestnej Panny Márie, Panna Mária Lurdská a socha sv. Zvony sa kedysi obsluhovali ťahaním povrazov. Kostolná strecha má rýny a voda zo strechy je odvádzaná do priestranstva cintorína. Občania sa o kostol príkladne starajú. Zvlášť vnútorná výzdoba je vždy vkusná, kvety najmenej raz za týždeň čerstvé. V r. 1826 bol postavený kamenný kríž a pod ním reliéf Sedembolestnej Panny Márie a sv. Jána, apoštola, miláčika Pánovho.

História a stavebný vývoj Barokový kostol postavený v druhej polovici 17. storočia. Priečelie upravili klasicisticky v prvej polovici 19. storočia. Je to jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria a vstavanou vežou. Všetky priestory sú zaklenuté krížovými klenbami s medziklenbovými pásmi, ktoré dosadajú na rímsy nástenných pilierov. Fasády sú hladké, členené oknami. Veža má barokovú laternovú baňu, ktorá dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu. Bočný oltár je neskorobarokový z polovice 18. storočia, v stĺpovej architektúre sú plastiky svätcov z druhej polovice 18. storočia. Bočný oltár Korunovania Panny Márie je ranobarokový z konca 17. storočia s rokokovým obrazom Korunovania Panny Márie z obdobia okolo roku 1740, na bokoch sú plastiky anjelov. Barokovo-klasicistická kazateľnica pochádza z druhej polovice 18. storočia. Voľný obraz Obetovania Pána z roku 1876 je od W. Eljasza z Krakova.

Kostol Obetovania Pána vo Vyšných Ružbachoch

Kostol Obetovania Pána vo Vyšných Ružbachoch.

Podľa iného zdroja bol Kostol Obetovania Pána vo Vyšných Ružbachoch postavený až v roku 1791 na mieste zrúteného kostola. Jednoloďový barokový, neskôr klasicisticky upravený kostol, je najstaršou stavebnou pamiatkou v obci. Kostol je postavený z kamenného muriva, stropná konštrukcia je tvorená kamennými klenbami. Strešná konštrukcia je drevená, sedlová. Hlavný oltár bol zhotovený v roku 1931 v Tirolsku. Dovtedy bol na čelnej strane umiestnený obraz - olejomaľba Obetovania Pána, ktorý bol vyhotovený v Krakove v roku 1876 (teraz je umiestnený na pravej strane podperného piliera). Prvá výmaľba interiéru vrátane stropných a nástennych malieb sa realizovala v roku 1930. Dovtedy boli steny a stropy kostola v kombinácií bielo-hnedej farby.

V roku 2001 diecézny biskup Mons. Prof. ThDr. František Tondra zriadil obec Vyšné Ružbachy ako samostatnú farnosť. Dňa 08. novembra 2014 bol kostol po rekonštrukcii slávnostne vysvätený. V roku 2011 podal miestny správca farnosti Mgr. Jozef Barilla na Ministerstve kultúry projekt s názvom „Statické zabezpečenie rímskokatolíckeho kostola Očisťovania Panny Márie vo Vyšných Ružbachoch“, ten bol však zamietnutý.

Projekt sa znova podal v novembri 2013. Snahou všetkých bolo, aby projekt prešiel, dodala sa potrebná projektová dokumentácia. Žiadosť sa elektronicky zaregistrovala, po splnení všetkých podmienok úplnosti bola podľa zákona posunutá gestorovi programu, ďalej bola prijatá tajomníkom programu na preskúmanie. Dňa 30. apríla 2014 bolo farskému úradu doručené vyrozumenie, že žiadosť nepodporí z dôvodu nedostatku finančných zdrojov. Napriek všetkému sa dňa 28. apríla 2014 začala obnova kultúrnej pamiatky, financovaná zo zbierky veriacich a daru od Združenia bývalých urbaristov. Výmaľbu realizoval p. Jozef Takáč so svojím tímom. Počas výmaľby sa zistil kritický stavebno-technický stav klenby. Neriešenie stability klenby mohlo viesť k rozširovaniu trhliny klenby, čo by malo za následok vážne statické poruchy na celom strope kostola. Výmaľba sa ukončila 28. augusta 2014. Sanáciou kostola sa plnohodnotne zachovali pamiatkové hodnoty.

Súčasný stav a využitie

Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.

Prístup

Stojí v strede obce.

Prehľad Kostolov Obetovania Pána

tags: #kostol #obetovania #pana