Neskororománsky rímskokatolícky kláštorný kostol Panny Márie, ktorý sa nachádza v malej juhoslovenskej dedinke Diakovce, patrí spolu s kláštorom v Hronskom Beňadiku k najpozoruhodnejším a najhodnotnejším pamiatkam kláštornej architektúry Slovenska.
NAJSTARŠÍ MAĎARSKÝ TEXT NÁJDETE V DIAKOVCIACH
Ak sa vám podarí po omši zastihnúť ochotného pána kostolníka, ukáže vám aj kostol aj s odborným výkladom. Priamo v kostole si môžete kúpiť aj brožúrku venovanú jeho dejinám.
Celkový pohľad z juhu
História a Vývoj Kostola
Podľa historických prameňov, kostol na tomto mieste stál už v roku 1090. Dejiny kostolov v Diakovciach sú neoddeliteľne spojené s benediktínmi z opátstva v Pannonhalme, ktorí toto územie pri Váhu vlastnili zrejme už od konca 10. storočia a vybudovali tu filiálny kláštor. Prvýkrát sa tunajší kostol zasvätený Panne Márii spomína v pápežskej bule z roku 1102. Dnešný kostol Panny Márie v Diakovciach vysvätili v roku 1228. Benediktíni sa tu usadili zrejme už v 11. storočí a prvý, dodnes zachovaný Kostol Panny Márie sa spomína v pápežskej listine už v roku 1103.
Nová stavba bola vysvätená nitrianskym biskupom Jakubom a vacovským biskupom Brictiom 14. novembra 1228. Stavitelia do objektu zakomponovali aj prvý kostol a premenili ho na dnešnú Kaplnku sv. Štefana pri južnej stene trojlodia. V ďalšej bule pápeža Innocenta III. Na začiatku 13. storočia sa benediktíni pustili do výstavby trojloďového dvojpodlažného kostola, ktorý prevzal pôvodné patrocínium. Jej súčasťou bola aj južná, dodnes zachovaná Kaplnka sv. Štefana na južnej strane kostola. Koncom 13. storočia bol areál kostola a kláštorných stavieb opevnený. Samostatný priorát v Diakovciach zanikol koncom 16. storočia.
Kaplnka sv. Štefana
Architektúra a Prestavby
Bazilika je postavená z tehál a patrí medzi stavby tzv. lombardského typu. Jej súčasný vzhľad je výsledkom niekoľkých prestavieb, značná je najmä prestavba z konca 19. storočia. Najstarším objektom pripojeným ku kostolu na južnej strane je Kaplnka sv. Štefana. Je typickou ranno-románskou stavbou s podkovovitou apsidou. Práve táto kaplnka je považovaná za pôvodný kostol z roku 1103. Netradične riešený trojloďový kostol s dvojvežovým priečelím a tromi apsidami uzatvárajúcimi lode z východu bol vysvätený v novembri roku 1228.
Bola postavená pod lombardským vplyvom a priniesla na naše územie techniku tehlovej stavby a výzdoby. Nasledujúce storočia nepriniesli veľa zmien, iba v období baroka boli veže zvýšené na súčasnú výšku 31,5 metra. Románske veže boli v období baroka (koncom 18. stor.) zvýšené na súčasných 31,5 metra. V rokoch 1872 - 75 pristavali k západnému priečeliu novorománsku trojloďovú baziliku, rešpektujúcu šírku pôvodného kostola. V rámci prestavby bola zbúraná pôvodná empora medzi vežami, dolná časť románskeho priečelia aj sakristia pri severnej apside. Tú nahradila nová na severnej strane chrámu.
V rokoch 1940 - 41 bola uskutočnená rozsiahla obnova kostola, najmä vnútorného zariadenia, vrátane výzdoby vnútorných priestorov novými maľbami, financovaná miestnym rodákom - maďarským kardinálom Jusztiniánom Szerédim. Počas nej odstránili starú omietku apsíd a odkryli románsku výzdobu vonkajšej fasády. Obnova sa realizovala aj v 90. rokoch.
Význam a Unikátnosť Kostola
Kostol Panny Márie v Diakovciach je známy predovšetkým vďaka stredovekým nástenným maľbám. Tie prezentujú prvé písomné spomienky napísané v maďarskom jazyku s názvom "Halotti beszéd és könyörgés". K Diakovciam sa viaže tzv. Prayov kódex, napísaný v latinčine v rokoch 1192 - 1195 na neznámom mieste. Má celkovo 172 strán a obsahuje vôbec najstaršiu písomnú pamiatku v maďarskom jazyku - „Pohrebnú reč a orodovanie - Halotti beszéd és könyörgés".
Kostol Panny Márie v Diakovciach je jedným z cenných historických pamiatok Dolného Považia. Stavba kostola ovplyvnila celú oblasť dolného Považia i vzdialenejšie regióny a stala sa akýmsi vzorom pre tehlové kostolíky juhozápadného Slovenska. Charakteristické znaky diakovskej stavebnej huty môžeme dodnes nájsť v Čiernom Brode, Šamoríne, Križovanoch nad Dudváhom či v Dražovciach pri Nitre. V novembri 2018 sa uskutočnil v areáli kostola georadarový výskum, ktorý priniesol významný a prekvapivý objav zvyškov kláštorného areálu staršieho než súčasná románska stavba. Predbežne je vznik tohto kláštora datovaný až do 11. storočia. Od poslednej rozsiahlej obnovy v 40. rokoch minulého storočia je v pomerne dobrom stave, nedoriešená je ešte renovácia „horného kostola“, kde bola zreštaurovaná len centrálna apsida. V roku 2003 sa realizoval architektonicko-historický a umelecko-historický výskum.
Zaujímavosťou kostola je, že stavba je dvojpodlažná, rozdelená na „horný“ a „dolný“ kostol, čo je v našich podmienkach unikátnym riešením, výnimočným aj v európskom meradle. Stavba je dvojpodlažná, rozdelená na „horný“ a „dolný kostol“, čo je v našich podmienkach unikátne riešenie, výnimočné aj v európskom meradle. V čase vysvätenia kostola (r. 1228) išlo už o pomerne konzervatívne riešenú stavbu, ktorá nenesie žiadne viditeľné prvky v tej dobe už rozširujúceho sa gotického slohu. Fasáda apsíd kostola je bohato členená opornými piliermi (loď) a lizénami (apsidy) ako aj strieškovým, rímsovým a oblúčikovým vlysom a zuborezom. V centrálnej apside „horného kostola“ sa medzi stredným a pravým štrbinovým oknom zachovala freska znázorňujúca Ježiša v mandorle.
Freska Ježiša v mandorle
Dielňa pracujúca na tunajšom trojloďovom kostole sa podieľala na stavbe viacerých tehlových kostolíkov v širokom regióne - v Hedi, Križovanoch nad Dudváhom, Šamoríne (posledný výskum toto tvrdenie do istej miery spochybnil, keď datoval stenu nesúcu charakteristický vlys už na koniec 12. storočia a teda pred predpokladaný čas výstavby chrámu v Diakovciach) a Dražovciach. Typickým ozdobným prvkom tejto dielne je tzv. Podľa prieskumu z roku 2018 bol súčasťou kláštorného komplexu s rajským dvorom. Spodné podlažie má podobu halového trojlodia (rovnaká výška hlavnej lode i bočných lodí). V západnej časti sa pôvodne nachádzala empora a v západnom priečelí bol podľa všetkého aj hlavný vstup do chrámu. Vrchné podlažie opakuje dispozíciu "dolného kostola", múry centrálnej lode sú však už zrejme znížené oproti pôvodnému stavu. Bočné priestory sa do centrálnej lode otvárajú priechodmi s polkruhovým ukončením a jedným ústupkom (z oboch strán). Hlavná apsida horného podlaží jednoznčne slúžila na liturgické účely, o čom svedčí okrem iného aj písomná zmienka o Oltári sv. Jakuba viažuca sa k vysväteniu stavby. Západná časť horného podlažia je oddelená od centrálnej lode jedným oblúkom - zvyškom empory. Pôvodne ju osvetľovali dve okná v západnej stene lode a ďalšie okno v západnom múre južnej veže.
Ešte v 19. storočí sa uvádzala aj možnosť, že pôvodne šlo o trojloďovú baziliku z 13. storočia, ktorá bola do podoby dvojpolažnej stavby prestavaná až v barokovom období. Objavenie zvyškov staršieho kláštora s odlišnou orientáciou oproti súčasnému kostolu vyvrátila možnosť, že vznikol ešte v 11. storočí. Dosiaľ nerealizovaný archeologický a historicko-architektonický výskum dal vzniknúť viacerým hypotézam o vývoji stavby. Časť autorov zastávala názor, že trojloďová stavba existovala už v roku 1102 a v 13. storočí ju len rozšírili o horné podlažie.
Prayov Kódex
Jedna z najdôležitejších kultúrnych pamiatok našich južných susedov, najstarší súvislý text písaný v staromaďarskom jazyku, pochádza z Diakoviec v okrese Šaľa. Pohrebná reč a orodovanie - Halotti beszéd és könyörgés - je súčasťou tzv. Prayovho kódexu z konca 12. storočia. Kódex sa v súčasnosti nachádza v Národnom múzeu v Budapešti, v katedrále v Diakovciach je umiestnená kópia listiny.
Prayov kódex
Prayov kódex, čiže liturgická kniha obsahujúca modlitby kňaza pri bohoslužbe, sa datuje do obdobia rokov 1183 až 1210. Napísaná bola na neznámom mieste pre benediktínov, ktorí pôsobili v kláštore v Diakovciach. Kniha má celkovo 172 strán. Celá je písaná v latinčine, s výnimkou 154. strany, kde bol objavený najstarší písomný záznam v maďarskom jazyku. Unikátnosť Pohrebnej reči z Prayovho kódexu zvyšuje fakt, že podobný literárny žáner, ako je pohrebná reč, nebol v tom čase v Európe ešte všeobecne rozšírený a ani výskyt kázní v ľudovej reči nebol častý.
Slovenskej verejnosti pomerne neznámy text objavil rodák z Nových Zámkov, jezuitský kňaz Juraj Pray, ktorý pôsobil v službách Márie Terézie ako kráľovský historik zaoberajúci sa dejinami Uhorska. Pohrebnú reč a orodovanie našiel pri bádaní v knižnici bratislavskej kapituly v stredovekom kódexe, ktorý dodnes nesie jeho meno. V roku 1770 sa o texte dozvedela verejnosť, keď z neho Pray publikoval krátky úryvok v Legende sv. Margity. Do roku 1813 bol kódex v bratislavskej kapitulskej knižnici, potom ho darovali do Budapešti, kde je dodnes.
Diakovce a Okolie
O ďalší program Vašej dovolenky a príjemný oddych sa postará aj vodná nádrž Kráľova, či Bystré a Čierne jazierko, nachádzajúce sa v okolí obce Diakovce. Zábavu i ubytovanie Vám poskytnú blízke mestá Galanta a Šaľa. Dnes Patince poskytujú ideálne podmienky pre dovolenku a relax. Liečivá voda plní bazény termálneho kúpaliska, ktoré ročne navštívi desaťtisíce turistov. Výhodou obce Patince je aj to, že sa nachádzajú v oblasti s najdlhším slnečným svitom a najvyššími nameranými teplotami na celom Slovensku. Dedinka má aj dobrú ubytovaciu kapacitu.
Rekonštrukčné práce na termálnom kúpalisku v Diakovciach posunuli otvorenie letnej turistickej sezóny na kúpalisku. Napriek modernizácii chce prevádzkovateľ kúpalisku ponechať retro ráz s atmosférou 70. a 80. rokov minulého storočia.
Ďalšie Sakrálne Stavby v Obci a Okolí
V Diakovciach v okrese Šaľa s 2235 obyvateľmi má vlastný kostol katolícka, evanjelická i reformovaná cirkev. Ku každému kostolu patrí cintorín. „Máme aj štvrtý cintorín, židovský. V minulosti pri ňom stála dnes už zaniknutá malá synagóga. Po holokauste však nezostala v obci ani jedna židovská rodina,“ skonštatovala starostka Diakoviec Kristína Jakócsová.
Ak nie je uvedené v popise stavby inak, jedná sa o rímskokatolícky kostol/kaplnku. V článku predstavujem 45 stavieb, ktoré sú zoradené v abecednom poradí podľa obcí:
- Bruty - Kostol povýšenia sv. Kríža z roku 1945 bol postavený na mieste staršieho kostola z 18. storočia.
- Dolný Ohaj - Kostol sv. Rodiny a sv.
- Dvory nad Žitavou - Kaplnka sv.
- Imeľ - Kostol sv.
- Kolíňany - Kostol sv. Štefana kráľa je vzácnou románskou stavbou z 12. storočia.
- Komárno - farský Kostol sv.
- Komárno - Kostol sv.
- Komjatice - Kostol sv.
- Kráľová nad Váhom - Kostol sv.
- Levice - Kostol sv. Michala archanjela stál už v 14. storočí.
- Levice - Kostol sv.
- Lúčnica nad Žitavou - Kostol sv. Jána Nepomuckého z polovice 18.
- Petra a Pavla z rokov 1624-1634 s budovou kňažského seminára sv.
- Nitra - piaristický Kostol sv.
- Nitra - gréckokatolícky Chrám sv.
- Nitra - Kaplnka sv.
- Nitra - románsky Kostol sv.
- Nitra - Kostol sv.
- Nové Sady - Kostol sv.
- Topoľčany - evanjelický a.v.
- Topoľčany - Kostol sv.
- Topoľčianky - Kostol sv.
- Topoľčianky - Kaplnka sv.
- Zlaté Moravce - Kaplnka sv. Anny na kalvárii z polovice 19. storočia.
Kaplnka sv. Štefana
Patrocínium: sv. Kaplnku postavili zrejme súčasne so stavbou trojloďového kostola benediktínov, ktorý bol slávnostne vysvätený v roku 1228. Má podobu pozdĺžneho jednolodia s východnou polkruhovou apsidou, pričom zo severnej strany sa pripája k západnej časti južnej steny kostola. V rokoch 1939 - 1940, kedy už Diakovce patrili Maďarsku, sa realizovala rozsiahla obnova kostola, vrátane kaplnky. Pritom boli objavené zamurované románske okná v strede južnej lode a na východe apsidy, zvyšok južného portálu, zuborezy i niky v interiéri. Ten bol v tej dobe vyzdobený maľbami zo života sv. - V staršej literatúre bola kaplnka považovaná za pôvodný kláštorný kostol zasvätený Panne Márii spomínaný už v roku 1102 v pápežskej bule. - Stavba si do značnej miery zachovala svoju pôvodnú podobu a nedotklo sa jej veľmi ani veľké rozšírenie kostola v 19. - Na kaplnke sa zachovali dve románske štrbinové okná, jedno na južnej strane lode a jedno na východnej strane apsidy. - Veľkou zvláštnosťou kaplnky je vysoký "zuborez" na južnej stene po stranách portálu. Diakovce sa nachádzajú cca 3 km na juhozápad od Šale.
Západoslovenská obec Diakovce leží len niekoľko kilometrov južne od Šale. Benediktíni sa tu usadili zrejme už v 11. storočí a prvý, dodnes zachovaný Kostol Panny Márie sa spomína v pápežskej listine už v roku 1103. Dodnes zachovaná stavba je však výsledkom troch hlavných stavebných etáp - dvoch románskych a jednej neorománskej v 19. storočí. Bola postavená pod lombardským vplyvom a priniesla na naše územie techniku tehlovej stavby a výzdoby. Netradične riešený trojloďový kostol s dvojvežovým priečelím a tromi apsidami uzatvárajúcimi lode z východu bol vysvätený v novembri roku 1228. Stavitelia do objektu zakomponovali aj prvý kostol a premenili ho na dnešnú Kaplnku sv. Štefana pri južnej stene trojlodia. Vylúčená však nie je ani jeho výstavba už v 11. Stavba kostola ovplyvnila celú oblasť dolného Považia i vzdialenejšie regióny a stala sa akýmsi vzorom pre tehlové kostolíky juhozápadného Slovenska. Charakteristické znaky diakovskej stavebnej huty môžeme dodnes nájsť v Čiernom Brode, Šamoríne, Križovanoch nad Dudváhom či v Dražovciach pri Nitre. Nasledujúce storočia nepriniesli veľa zmien, iba v období baroka boli veže zvýšené na súčasnú výšku 31,5 metra. Spolupráca autorov príspevku zameraná na geofyzikálny výskum zaniknutých stredovekých sakrálnych objektov trvá od mája 2012, a od februára 2018 bola rozšírená pre celú komunitu pamiatkarov na Slovensku.
Výskum a objavy
V novembri 2018 sa uskutočnil v areáli kostola georadarový výskum, ktorý priniesol významný a prekvapivý objav zvyškov kláštorného areálu staršieho než súčasná románska stavba. Predbežne je vznik tohto kláštora datovaný až do 11. storočia. Meranie sa uskutočnilo (6. a 13.11.2018) na celej prístupnej ploche interiéru a exteriéru o celkovej ploche 3.500 m2. V hĺbke 80-120 cm boli namerané anomálne zóny, ktoré indikujú zvyšky základov po zaniknutej staršej stavebnej fáze stredovekej sakrálnej stavby. Líniové georadarové anomálie severne od kostola indikujú pravdepodobne kvadrum, resp. rajský dvor s krížovými chodbami staršieho kláštora. Hypotetické kvadrum je orientované takmer presne v smere svetových strán, pričom dvor mohol mať šírku okolo 15 m, krížové chodby okolo 5 m. Pôvodný starý kostol bol pravdepodobne južne od kvadrumu svätyňou orientovanou na východ, t. j. pod dnešnou novovekou prístavbou kostola. Uvedené výsledky môžu mať súvis so staršou sakrálnou stavbou (kostol-kláštor), ktorej prítomnosť naznačujú v 11. až 13. storočí aj písomné pramene. Objavený starší sakrálny areál bol pravdepodobne niekedy začiatkom 13. storočia, zatiaľ z neznámeho dôvodu, zničený. Na mieste zničeného kláštora potom s odchýlkou orientácie 45° vybudovali dodnes stojaci poschodový kostol s bočnou kaplnkou (Kaplnkou sv. Štefana).
Okrem uvedeného sa v okolí sledovaného priestoru (južnej, východnej a náznakovo aj západnej časti) javili zvyšky akejsi fortifikácie. Tieto zrejme súviseli s opevnením, ktoré dal vybudovať rakúsky a štajerský vojvoda Albrecht Habsburský ku koncu 13. storočia, keď po smrti uhorského kráľa Ladislava IV. Kumánskeho obsadil toto územie.
Použitá Literatúra
- Bašo, M., Štibrányi, J.: Diakovce. Kostol Panny Márie. Malá vlastivedná knižnica č.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.
- Lorad, E.: Umelecko-historické pamätné kostoly na Slovensku. Spolok sv.
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku.
- Moravčíková H. (zost.): Architektúra na Slovensku. Stručné dejiny.
- Podolinský, Š.: Románske kostoly.
- Pomfyová, B. (zost.): Stredoveký kostol. Historické a funkčné premeny architektúry, 1. zväzok.
- Szénassy, A.: Lexikon románskych kostolov na Slovensku. 1.
- Zavarský, V. A.: Slovenské kostoly románske.
- Žažová, H.: Romanika v zrkadle písomných prameňov. In: Monumentorum tutela č.