Starobylé mesto Levoča je historickým pokladom spišského regiónu. Historickou metropolou Spiša je Levoča, ktorá sa v stredoveku zaradila medzi popredné európske mestá. V historickom jadre mesta objavíte takmer všetky najvzácnejšie historicko-architektonické skvosty mesta. Sústredené je v ňom bohaté historické a kultúrne dedičstvo. Ide o súbor rôznorodých typologických objektov, väčšinou meštianske domy, sakrálne objekty a objekty verejnej a vojenskej správy.
Medzi najvýznamnejšie sakrálne pamiatky Levoče patrí pôvabný barokový komplex kostola a kláštora minoritov, ktorý sa nachádza na Košickej ulici. Poďme sa ponoriť do bohatej histórie a architektonických skvostov tohto miesta.
Levoča, v roku 1323 vyhlásená za slobodné kráľovské mesto, sa pýšila silným opevnením, priestranným pravouhlým námestím s farským kostolom a radnicou vo svojom strede a mnohými reprezentačnými meštianskymi domami s vnútornými dvormi a arkádami. Kostoly a veľká časť mesta si dodnes zachovali svoj pôvodný ráz.
Pohľad na Levoču s Mariánskou horou v pozadí
História Minoritov v Levoči
Na konci Kláštorskej ulice stojí kostol minoritov, nazývaný tiež gymnaziálnym kostolom. História minoritského rádu v Levoči siaha do stredoveku, prví mnísi prišli na prelome 13. a 14. storočia. Usídlili sa neďaleko mestských hradieb, aby boli nablízku chudobným, o ktorých sa starali. Na tomto mieste založili najstarší levočský kostol a kláštor.
V roku 1209 sv. František z Assisi dostal ústne schválenie svojho spôsobu života a tento rok sa považuje za rok založenia rádu minoritov. Rehoľa menších bratov, minoritov, je rodinou synov sv. Františka, ktorá sa snažila a snaží žiť v otvorenosti na Ducha svätého, ktorý ich vedie k láske voči ukrižovanému Kristovi prítomnom v druhom človeku, a pripúšťajú aj určité ústupky hlavne vo vzťahu k ideálu chudoby.
Na Slovensko prišli bratia už za života sv. Františka. Najstarší konvent na našom území bol založený v roku 1230. Bratia sa usadzovali predovšetkým v mestách, aby mohli pôsobiť priamo medzi ľuďmi. Minoriti prišli do Levoče koncom 13. alebo začiatkom 14. st.
Minoriti boli v stredovekej Levoči etablovanou reholou s cenným stavebným podujatím. Svoje pôsobenie tu ukončili v dobe reformácie, teda okolo roku 1545. Protireformačným krokom bolo odovzdanie ich starého kláštora jezuitom v roku 1671. Zničil ho požiar v roku 1747 a v nasledujúcich rokoch si tu dali postaviť veľký kláštor s kostolom, ktorému zachovali toto zasvätenie.
Kostol spolu s priľahlým kláštorom bol podľa tradície postavený v prvej polovici 14. storočia vďaka financiám, ktoré poskytol v roku 1309 gróf Ladislav Dank, ktorý je v literatúre stotožňovaný s magistrom Dončom. Patril konventuálom/minoritom - menším bratom sv. Františka, ktorí sa venovali predovšetkým duchovnej službe a starostlivosti o chudobných. Kláštor bol postavený pri západných hradbách Levoče, čo zodpovedalo františkánskemu zvyku zakladať svoje sídla na okraji miest, najmä v blízkosti chudobných štvrtí. Kostol bol pôvodne zasvätený sv. Ladislavovi, neskôr niesol patrocínium Panny Márie Kráľovnej anjelov.
Táto sakrálna stavba predstavuje výnimočný príklad gotickej architektúry a bola vybudovaná známou levočskou stavebnou hutou. Prvotné provizórium pre mníchov koncom 13. storočia tvorilo len niekoľko budov. Bola to menšia murovaná sakrálna stavba, ktorej jadro dnes tvorí kapitulnú sieň, v jej susedstve jednoduché dormitórium (spálňa mníchov) a refektár (spoločná jedáleň). V 20. - 40. rokoch 14. storočia začala rozsiahla výstavba kláštora do dnešnej podoby.
Výstavba kláštora zahŕňala novostavbu Kostola sv. Ladislava, ktorého počiatočnú fázu tvorila svätyňa. Na túto stavbu nadväzoval ambit - krížová chodba. Severne od najstaršieho kláštorného kostola bol postavený nový refektár (dnešná recepcia). Nové dormitórium bolo zrejme umiestnené na poschodí nad ním. Staršie dormitórium, teda pôvodná provizórna kláštorná budova, bolo upravené na sakristiu kostola. Dilatačný priestor medzi kostolom a sakristiou bol využitý na schodisko, ktoré dodnes vedie na poschodie kláštora. Zmeny sa dočkal aj najstarší kláštorný sakrálny objekt, ktorý bol prebudovaný na kapitulnú sieň. Stavba všetkých týchto objektov trvala niekoľko desaťročí a mohla byť ukončená okolo roku 1380.
Krížová chodba kláštora minoritov v Levoči
Po ničivom požiari v polovici 18. storočia bol komplex zbúraný a znovu postavený, tentoraz v barokovom štýle, ktorý bol v onej dobe horúcim trendom. Barokový kláštorný kostol z prvej polovice 14. st. (nazývaný tiež Gymnaziálny kostol alebo Čierny kostol) a komplex priľahlých kláštorných budov, ktoré postavili v rokoch 1748 - 1755, sa nachádzajú sa za Košickou bránou v Levoči. Súbor kláštorných objektov má pôdorys v tvare písmena U. Kostol je jednoloďový, v zadnej časti lode má murovanú emporu s organom. Na priečelí kostola Vás záujme nástenná maľba so symbolmi Viery, Nádeje a Lásky.
Kostol je jedným z najväčších kresťanských chrámov na Slovensku a je ukážkou vynikajúceho stavebného umenia obdobia gotiky. V roku 1671 bola loď kostola prebudovaná v barokovom slohu, avšak prvky gotickej architektúry sa zachovali najmä v presbytériu, kružby okien, hlavice, pätky klenieb, sedílie. Z gotického interiéru sa zachovala ešte gotická socha Madony z 15. st. na hlavnom oltári. Okrem nej sú na oltári aj barokové sochy uhorských kráľov a jezuitských svätcov.
V sakristii je umiestnená maľba z prvej polovice 14. st., ktorá znázorňuje Ukrižovanie, nad portálom do sakristie je Smrť a Nanebovzatie Panny Márie. Na priečelí kostola je nástenná maľba so symbolmi Viery, Nádeje a Lásky.
Neznámy, ale profesionálny architekt navrhol sakrálny priestor s typickými prístennými piliermi, ktoré nesú pásy s pruskými klenbami. Hlavice pilierov i víťazného oblúku nesú každá mohutný úsek rímsy a výrazne tak členia priestor. Zjednocujúci efekt má pokrytie klenieb rokokovými iluzívnymi maľbami vo veľkom rozsahu a dekoratívnosti. Sú na nich výjavy Zoslania Ducha svätého a zo života rehoľných svätcov. Sú dielom známeho predstaviteľa „východoslovenského rokoka“ - Andreja Ignáca Kajetána Trtinu pred rokom 1765.
Hlavný oltár tvorí monumentálna stĺpová architektúra s plastikami svätcov z roku 1753, dotvorená v roku 1811 obrazom levočského maliara Jozefa Czauczika. Bočné oltáre sa považujú za diela levočskej rezbárskej dielne, sochára Dionýza Raismayra, s obrazmi od maliarov Jána Reicha a Jozefa Lercha.
V 16. st. slúžil kostol slovenskej evanjelickej obci a od roku 1671 patril jezuitom, ktorí pri kláštore zriadili gymnázium, ktoré tu má sídlo aj dnes.
Na prízemí kláštora sa nachádza z čias jeho vzniku aj jediná úplne zachovaná krížová chodba na Slovensku. Krížová chodba kláštora minoritov v Levoči, tzv. ambit, je vzácnym príkladom stredovekej kláštornej architektúry, aká bola bežná v celej Európe. Štvorstranné chodby s otvorenými arkádami, obklopujúce tichý rajský dvor, vytvárali symbolickú hranicu medzi svetom za múrmi a vnútorným životom komunity. Ambit nebol len miestom rozjímania - slúžil aj na liturgické procesie a duchovné slávenia - čo dokazuje napríklad pastofórium vo východnom krídle či zachované nástenné maľby.
Rajský dvor uprostred mal evokovať stratený raj - miesto pokoja, nevinnosti a duchovnej harmónie. Mnísi tu nachádzali priestor na tichú meditáciu. Ako vyzeral levočský dvor v stredoveku, dnes nevieme, no určite v ňom rástla okrasná i úžitková zeleň. V niektorých kláštoroch bývali uprostred dvorov fontány alebo studne, no v Levoči sa ich existencia nepotvrdila.
Stavba krížovej chodby prebiehala od 20. do 40. rokov 14. storočia, paralelne s výstavbou Kostola sv. Ladislava. Na severe k ambitu pribudol refektár a nad ním dormitórium. Tieto priestory nesú stopy vplyvu rakúskej podunajskej architektúry a patria k najcennejším častiam kláštorného komplexu. Levočský ambit je jedinečnou pamiatkou tohto druhu na Slovensku.
Pohľad na Minoritský kostol a kláštor z Košickej brány
Prehľad pamiatok
| Pamiatka | Rok vzniku/prestavby | Štýl | Významné prvky |
|---|---|---|---|
| Kostol Ducha Svätého | 14. storočie (gotika), 1748-1755 (baroková prestavba) | Gotika, Barok | Gotické presbytérium, baroková loď, fresky, krížová chodba |
| Kláštor minoritov | 13.-14. storočie (založenie), 1748-1755 (baroková prestavba) | Gotika, Barok | Krížová chodba, refektár, dormitórium |
V okolí Levoče sú mnohé prírodné krásy pretkané značkovanými turistickými chodníkmi alebo cyklistickými chodníkmi.
ZAUJÍMAVOSTI Z MINULOSTI – POŽIAR V LEVOČI V ROKU 1923
Ďalšie pamiatky v Levoči
Levoča je bohatá na historické pamiatky, medzi ktoré patria:
- Bazilika sv. Jakuba: Gotický kostol s najvyšším dreveným oltárom na svete od Majstra Pavla z Levoče.
- Radnica: Renesančná stavba s expozíciou Spišského múzea.
- Dom Majstra Pavla: Múzeum venované životu a dielu Majstra Pavla.
- Evanjelický kostol: Klasicistická stavba s kupolovitou strechou.
- Klietka hanby: Stredoveký pranier pred radnicou.
- Opevnenie mesta: Zachované časti hradieb s Košickou a Menhardskou bránou.
Hlavné námestie v Levoči s Bazilikou sv. Jakuba a Radnicou
Návšteva Levoče je cestou do minulosti, kde sa stretáva história, umenie a kultúra. Chrám sv. Veža Baziliky sv. Kostol Panny Márie, Kráľovnej anjelov a sv. Barokový kostol sv. Budova Gymnázia J. F. Majstra Pavla v Levoči je historická budova renesančnej radnice. postavená pravdepodobne okolo polovice 15. mnohými stavebnými úpravami. 1893 - 1895. najnavštevovanejším expozíciám v Levoči. sa k regiónu Spiša. textilu a modrotlače na Spiši. unikátna socha sv. umeleckou krásou i duchovným posolstvom. výstavná sieň, ktorá slúži na tematické a príležitostné výstavy. Chrám sv. Chrám sv. jedným z najväčších gotických chrámov na Slovensku. ktorá siaha až do roku 1263. 1965. gotickým oltárom na svete. Pavol z Levoče. Oltár meria 18 metrov a 62 centimetrov. najvzácnejšej výzdobe kostola z obdobia 14. a 15. nástenné maľby na stene severnej lode a vo svätyni kostola. bohoslužobné predmety, ktoré sú národnou pamiatkou. svätého Jakuba je živým chrámom a veriacim slúži denne na bohoslužby.