Čierny Balog, rozľahlá dedina, ktorú preslávila najmä Čiernohorská železnica či Dobročský prales, sa nachádza neďaleko Brezna v srdci Veporských vrchov. Približne 5 000 obyvateľov obce žije v trinástich osadách pozdĺž toku Čierneho Hrona.
Kostol Panny Márie Nanebovzatej v Čiernom Balogu. Zdroj: Wikimedia Commons
História obce Čierny Balog
Územie Čierneho Balogu vo výmere 14.752 ha pôvodne bolo súčasťou Brezna, čiastočne Valaskej. Jeho obvod bol pralesom až do polovice 16. storočia. Vie sa totiž už od 13. storočia, že tunajší prales patril do veľkej kráľovskej obory tzv. zvolenského lesa.
K základnej zmene došlo po r. 1546, keď kráľovská komora prevzala banskú ťažbu od Fuggerovcov do svojich rúk a začala sa intenzívne zaoberať ťažbou železnej rudy. V tomto čase tu ťažili železo aj súkromní podnikatelia. Je pravdepodobné, že už v tom čase dodávali drevorubači, uhliari, smoliari a pod. svoj tovar Zimmerpeilovským podnikom z lesov povodia Čierneho Hrona.
Kráľovská komora vytvorila pri Čiernom Hrone lesnú správu, ktorej správca /magister Lignariorum/ prevádzal nábor robotníkov, plánoval a riadil lesné práce, staral sa o ubytovanie zamestnancov, ich pracovné náčinie, ba aj o ich živobytie. Lesnú správu tvorili zrubové stavby. V nich bola nielen administrácia prác, ale i sklady potrieb lesnej ťažby požívatín a zaoblečenia, ktoré si robotníci mohli pri výplatách zakúpiť. Pre toto zameranie volali strediská lesnej správy „andlung“ a po nich dostali robotníci prímenie „Handelci“. Neskoršie ľudové pomenovanie stredísk bolo „Krám“.
V roku 1710 bolo tu už 49 domov a 116 drevorubačov. Pri sčítaní ľudu v r. 1813 sa zistilo, že handelská osada počíta už 250 domov a 1846 duší.
Podľa podania vdp. Jozefa Poláčka názov Balog vznikol z nemeckého „Balkenlager“ - „skládka, miesto, kde sú uložené brvná“ a „čierny“ je preto, lebo od tmavej zeme tiekla v Hrone „čierna“ voda.
Čierny Balog od konca 16. storočia do polovice 19. storočia nebol samostatnou obcou, ale pracoviskom Kráľovskej lesnej komory pri Čiernom Hrone.
Čierny Balog je výnimočný svojimi dvomi samostatnými farnosťami. Tá balocká je zasvätená Nanebovzatej Panne Márii, dobročská zase Premeneniu Pána. Majú však spoločného hlavného patróna - sv.
Kostol Panny Márie Nanebovzatej
V roku 1753 bol v osade Krám postavený drevený kostolík. V roku 1797 patrón začal stavať murovaný kostol, ktorý v roku 1804 nahradil rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej.
Farský kostol Nanebovzatej Panny Márie stojí pri priestranstve nad Čiernym Hronom. Rozmery kostola sú: dĺžka 30 m, šírka 15 m, výška 10 m (bez strechy a veže). Vo vnútri je členený opernými piliermi, na ktorých stoja postranné chóry po celej dĺžke kostola. Veža je vstavaná do kostola a na jej pilieroch stojí organový chór. Okná sú vysoké, zakončené polkruhovým oblúkom. Štyri majú sklomaľbu z r. 1953. Hlavný oltár je novorománskeho štýlu. Je drevený a zhotovil ho tirolský rezbár J. Rungaldier v r. 1904 za 2400 Korún.
Vnútorná výzdoba kostola upúta oltárnym obrazom žiariaceho Krista v prítomnosti Mojžiša a Eliáša, ktorých sledujú prekvapení apoštoli Peter, Jakub a Ján. Z oboch strán obrazu sú na maľbách štyria evanjelisti.
Ďalšie sakrálne pamiatky v obci:
- Kaplnka Panny Márie Škapuliarskej v časti Pusté (postavená v roku 1821)
Čiernohronská železnica
Ikonická Čiernohronská železnica je doslova symbolom obce. História Čiernohronskej železnice, kedysi lesnej železnice využívanej na ťažbu dreva s rozchodom 760 mm, sa začala písať v roku 1909. Jej vetvy siahali do väčšiny dolín povodia Čierneho Hrona a ich celková dĺžka dosiahla 132 km. V pravidelnej prevádzke bola železnica až do roku 1982.
Čiernohronská železnica. Zdroj: Wikimedia Commons
Napriek značnému odporu verejnosti bola rozhodnutím vlády vtedajšej SSR 31. 12. 1982 definitívne zastavená činnosť na zostávajúcich 36 km trate, v tej dobe už poslednej lesnej železnice na Slovensku. Všetko zariadenie - koľajnice, lokomotívy a vozne boli určené na zošrotovanie! Avšak ešte v roku 1982 sa podarilo železničku zapísať do Ústredného štátneho zoznamu kultúrnych pamiatok.
1. mája 1992 sa na Čiernohronskej železničke obnovila prevádzka medzi Čiernym Balogom a Vydrovskou dolinou a o rok neskôr aj z Čierneho Balogu do Hronca. Od roku 1995 je majiteľom a prevádzkovateľom Čiernohronskej železnice miestne združenie obcí - Mikroregión Čierny Hron. Od 2. 5. do 30. 9. premáva železnička každý deň.
Ďalšie zaujímavosti v okolí
- Lesnícky skanzen Vydrovo: Vzdialený len kilometer od centra Čierneho Balogu. Počas celodennej prehliadky 4 km dlhým „Chodníkom lesného času“ vás čaká 86 interaktívnych zastávok, ktoré približujú život v lese, prácu drevorubačov a vývoj lesníctva.
- Dobročský prales: Toto prísne chránené územie, rozprestierajúce sa v nadmorskej výške 750 - 1050 m n. Vstup do pralesa je možný len pre odborné exkurzie so sprievodcom z OZ Lesy SR š.p.
- Rozhľadňa Urbanov klobúk: Trojposchodová drevená stavba vysoká 14 metrov. Svojím tvarom pripomína tradičný klobúk balockých drevorubačov a zároveň symbol folklóru obce. Na vrchole vás čaká výhľad, obria hojdačka, bufet s posedením a možnosť oddychu v prírode - či už s batohom na chrbte, alebo s klobásou pri ohni.
Rozhľadňa Urbanov klobúk. Zdroj: kamnavylet.sk