Biskup je nástupcom apoštolov a predstaveným diecézy - miestnej Cirkvi. Je v prvom rade apoštolom, a teda verným svedkom Ježiša, ktorý ho povolal, aby ho nasledoval. Prináša Krista ostatným ľuďom a privádza ľudí ku Kristovi.
Úlohou a povinnosťou biskupa je chrániť čistotu evanjelia, starať sa o jeho šírenie a hlásanie medzi ľudom. Právom a povinnosťou biskupa je aj posväcovanie ľudí, najmä jemu zverených duší.
V nasledujúcom článku sa pozrieme na rôzne aspekty biskupskej služby a povinností.
Biskupská vysviacka a úrad
Biskupskou vysviackou je biskupovi udelené trojité poslanie - učiť, posväcovať a spravovať.
Vkladaním rúk prechádza plná moc od biskupa k biskupovi, apoštolskou postupnosťou siaha rad biskupov až k apoštolom.
Biskup koná a vyučuje v jednote s pápežom, nemôže postupovať v rozpore s ním.
Svoj úrad vykonáva z apoštolskej moci, koná v súlade s pápežom a pod jeho vedením.
Učiteľský úrad biskupa
Biskupi sú autentickými zvestovateľmi a svedkami božskej a katolíckej pravdy ("božská" pravda je pravda zjavená, "katolícka" alebo cirkevná je pravda Cirkvou vyhlásená).
Ich učenie sú veriaci povinní poslušnosťou rozumu a vôle prijať, a to navonok aj vnútorne.
Biskupi vykonávajú svoj učiteľský úrad, keď kážu, keď vydávajú katechizmy, pastierske listy, keď schvaľujú knihy a časopisy (pomocou tzv. cirkevných cenzorov), keď dávajú kánonickú misiu katechétom aj profesorom teológie.
Nositelia učiteľského úradu sú v ustavičnom spojení so zjavením Kristovým a tak sú aj diecézy, ba aj menšie časti Cirkvi (farnosti) zapojené do neomylného prijatia zjavenia Božieho.
Posväcovacia úloha biskupa
Právom a povinnosťou biskupa je aj posväcovanie ľudí, najmä jemu zverených duší. Preto vysluhuje sviatosti, a to neobmedzene všetky, teda aj svätenie kňazstva (môže svätiť diakonov, kňazov aj biskupov).
Riadiaca a spravovacia úloha biskupa
Biskupi mocou, ktorú dostali pri biskupskej vysviacke a po pridelení územia, diecézy, hlavou Cirkvi, vedú, riadia a spravujú im zverené diecézy.
Biskupské insígnie
Insígnie sú odznaky a symboly hodnosti určenej moci svetských či cirkevných osôb. Medzi biskupské insígnie patrí:
- Mitra (typická vysoká, dvojdielna, navrchu zašpicatená pokrývka hlavy, vzadu z nej môžu splývať dva pásy látky na ramená).
- Solideo (malá okrúhla čiapočka, ktorá pôvodne zakrývala v zime vyholený kruh na hlave).
- Biskupská berla (biskupská palica, symbol pastiera a strážcu stáda, ktorá je zvyčajne navrchu zahnutá).
- Biskupský prsteň (znamením moci a úradu biskupa).
Je dlhoročnou tradíciou v Cirkvi, že pri stretnutí s biskupom by sme mali tento prsteň pobozkať ako symbol poslušnosti a úcty voči biskupovi, aj keď je pravda, že sú biskupi, ktorí si na to nepotrpia.
TIP: Každý stav má symboly, ktoré jasne dávajú najavo, koho máme pred sebou: ak sú to manželia, vidíme to podľa obrúčok; ak je to rehoľník, často ho vieme zaradiť podľa farby a typu oblečenia. Rovnako to platí aj o biskupoch: biskupské insígnie nie sú vecou ich pýchy, ale pomocou, ako ich rozoznať a vedieť, s kým máme dočinenia. Inak, viete, že biskupská sutana má tiež svoje špecifikum?
Spolupráca s kňazmi a diakonmi
Kňazi sú v spojení s biskupom na základe kňazskej vysviacky a kňazskej dôstojnosti. S biskupom tvoria "jediné presbytérium". Oni sprítomňujú, akoby zosobňujú biskupa v miestnych cirkevných zhromaždeniach (farnostiach). Aj kňazi majú trojakú úlohu: zvestovať slovo Božie, viesť veriacich a vykonávať bohoslužby s vysluhovaním sviatostí.
Diakoni sú na nižšom stupni cirkevnej hierarchie, ale patria do nej. Aj úrad je službou, diakoniou. Posilnení milosťou v liturgii, v kázaní slova Božieho a v službe lásky slúžia ľudu Božiemu. Ich hlavnejšie úlohy sú: vysluhovať krst, dávať sv. prijímanie, sobášiť, katechizovať, kázať slovo Božie, pochovávať.

Pastorácia farnosti
Kódex kánonického práva (KKP) o pastorácii farnosti:
- Kán. 515 - § 1. Farnosť je určité spoločenstvo veriacich, natrvalo ustanovené v partikulárnej cirkvi, o ktoré pastoračná starostlivosť je pod autoritou diecézneho biskupa zverená farárovi ako jeho vlastnému pastierovi.
- Kán. 516 - § 1. Ak právo neurčuje niečo iné, farnosti sa kladie na roveň akobyfarnosť, ktorá je určitým spoločenstvom veriacich v partikulárnej cirkvi, zvereným kňazovi ako vlastnému pastierovi, pre osobitné okolnosti ešte nie zriadeným ako farnosť.
- Kán. 517 - § 1. Kde to okolnosti vyžadujú, pastoračná starostlivosť o farnosť alebo súčasne o rozličné farnosti sa môže zveriť viacerým kňazom ako celku, ale s tým právom, že jeden z nich má byť vedúcim vykonávania pastoračnej starostlivosti, čiže má riadiť spoločnú činnosť a niesť za ňu zodpovednosť pred biskupom.
- Kán. 518 - Farnosť má byť podľa všeobecného pravidla územná, má totiž zahrnovať všetkých veriacich určitého územia; kde je to však užitočné, majú sa ustanoviť osobné farnosti vzhľadom na obrad, reč, národnosť veriacich nejakého územia, ako aj z iného dôvodu vymedzené.
- Kán. 519 - Farár je vlastný pastier farnosti, ktorá mu je zverená, a vykonáva pastoračnú starostlivosť o spoločenstvo, ktoré mu je zverené, pod autoritou diecézneho biskupa, ku ktorého účasti na službe Krista je povolaný, aby pre to isté spoločenstvo vykonával učiacu, posväcovaciu a riadiacu úlohu za spolupráce aj iných presbyterov alebo diakonov i za prispenia laických veriacich podľa normy práva.
Uvoľnenie biskupského stolca
Existuje niekoľko spôsobov, ako sa môže uvoľniť biskupský stolec:
- Úmrtím
- Zrieknutím sa v dôsledku dovŕšenia 75 rokov
- Zrieknutie sa
- Odvolanie
- Preloženie
- Odňatie úradu (?)
Apoštolský administrátor
V cirkevnom zákonníku sa stretávame s termínom "apoštolská administratúra" - je to "určitý podiel Božieho ľudu, ktorý pre zvláštne a celkom vážne dôvody Svätý otec nezriaďuje ako diecézu, a pastoračná starostlivosť oň sa zveruje apoštolskému administrátorovi, ktorý ho má v mene Svätého otca riadiť." Čo sa týka právomoci a povinností je postavený na roveň diecéznemu biskupovi.
Záver
Úloha biskupa je v Cirkvi nezastupiteľná. Je nástupcom apoštolov, učiteľom, posväcovateľom a správcom zvereného územia. Jeho služba je pre život Cirkvi nevyhnutná a veriaci by si mali svojich biskupov vážiť a modliť sa za nich.