Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Mani: História a Súčasnosť

Už z diaľky sa týči najväčšia dominanta vo Veľkej Mani, rímsko-katolícky kostol. Svojou malebnosťou a krásou nás pozdravuje a víta. Z vtáčej perspektívy má tvar kríža. Farský kostol bol postavený v rokoch 1743-1747, v neskoro-barokovom slohu grófom Ignácom Kollerom, prístavbu dal postaviť gróf Malonay. Kostol je postavený na starom slovanskom hradišti z 9. storočia. Základný materiál je z bývalého paulínskeho kláštora.

Okolo kostola bol cintorín. V Barsvármegye str. 57 sa hovorí, že v roku 1762 bol kostol obnovený. Svätyňa bola predlžovaná v rokoch 1835-1837. V období pôsobenia vdp. farára Jána Kováča bola urobená celková vnútorná úprava kostola. Posvätený (konsekrovaný) bol 26. septembra 1762 vesprémsky biskupom Ignácom Kollerom. Zasvätený je Sedembolestnej Panny Márie. Farnosť bola zriadená v roku 1748 rozdelením farnosti Fíš (Trávnica). Do farnosti Veľká Maňa patria filiálky: Vlkas, Belek (časť Podhajskej), Svätuša (časť Podhajskej).

Farská kronika sa začala písať v roku 1790. Od roku 1748 pôsobilo vo farnosti 18 kňazov. Od roku 1963 je v zozname štátom chránených kultúrnych pamiatok ako ojedinelá barokovo-klasicistická cirkevná pamiatka. Samotný kostol je veľký, priestranný, jednoloďový, s rovným uzáverom presbytéria, pristavenými sakristiami a oratóriami na poschodí. Má klasicistické priečelie. Chór je murovaný na oblých stĺpoch, má drevenné balustrádové zábradlie. Nachádza sa tu pôvodný orgán opravený a prerobený na elektrinu. V kostole sa nachádzajú tri oltáre.

Hlavný oltár je neskoroklasicistický z polovice 19. storočia, nad ním sa nachádza veľký obraz Sedembolestnej Panny Márie od Františka Szoldaticsa z roku 1848. Bočný oltár Panny Márie nachádzajúci sa v pravo, je barokový a dal ho zhotoviť niekdajší veľkomáňanský grof a biskup vesprémsky Ignác Koller. V strede tohto oltára sa nachádza oválny ranorenesančný obraz Madonny, nazývaný tiež obraz Panny Márie indianskej. Originál tohto obrazu sa nachádza v akademickom kostole kolégia jezuitského vo Viedni. Tento pôvodný obraz pochádza z Južnej Ameriky z Peru. V ľavo sa nachádza oltár sv. Jozefa.

Medzi dvoma bočnými oltármi je vchod do krypty, kde je pochovaný barón Malonay (zabalzamovaný barón má na prsiach zlatý kľúč a na nohách strieborné ostrohy) a syn posledného majiteľa veľkomáňanského panstva Gejzu Foldváriho. Kostol má na veži hodiny a tri zvony.

Od 21. do 29. apríla sa vo farnosti Maňa, v kostole Sedembolestnej Panny Márie, konajú ľudové misie pod vedením tímu P. Petra Hertela. Konali sa po 72 rokoch. Vo farnosti pôsobia farár Peter Kukučka a kaplán Juraj Klinko. Hlavnými kazateľmi sú P. Peter Hertel a P. František Romaňák. K tímu sa v pondelok pridal P. Rastislav Dluhý, ktorý viedol katechézu pre mužov a slávil v piatok vo filiálke Vlkas svätú omšu s pomazaním chorých, prijalo ju asi 50 veriacich. V nedeľu viedli program pre mladých mladí z Kostolnej. V pondelok viedlo spoločenstvo Shekinah z Banskej Bystrice pod vedením P. Jozefa Mihoka evanjelizačné programy na škole. Rovnako viedlo program pre mladých v piatok večer vo farskom kostole. V piatok večer si 67 párov obnovilo manželské sľuby.

P. Peter Hertel a P. František Romaňák vysluhovali sviatosť pomazania chorých vo farskom kostole pre 147 chorých a starších ľudí. Po sv. omši navštívili misionári chorých v ich domoch. Na misie prichádzalo veľa ľudí aj z okolitých obcí. Na fare pán farár s pánom kaplánom vytvorili príjemný priestor pre budovanie bratského spoločenstva. V obci pôsobia aj zbory, ktoré doprevádzali liturgiu. Veľmi živé boli aj sv. Pán farár, ktorý je vo farnosti tri roky, predtým pôsobil v Tesárskych Mlyňanoch, kde angažovaní laici viedli viacero kurzov Objav, Nasleduj a Odovzdaj Krista.

Kostol Sedembolestnej Panny Márie vo Veľkej Mani

Prvé písomné záznamy o obci Maňa, okres Nové Zámky, pochádzajú z roku 1237. Archeologické výskumy však potvrdili, že v tejto lokalite bolo starodávne osídlenie. Okrem sídlisk Keltov a Germánov tu bolo výrazné slovanské osídlenie z 9. - 11. storočia. Súčasnú podobu dostala obec v roku 1962 zlúčením dvoch samostatných obcí Veľká Maňa a Malá Maňa.

Život v obci približujú súčasnej generácii exponáty sústredené v Národopisnej expozícii v Mani. Je zriadená v priestoroch základnej školy a je súčasťou praktickej výučby regionálnej výchovy na škole. Súčasťou národopisnej expozície sú manianske kroje zo začiatku 20. storočia. Zaujímavosťou tejto dediny bol svadobný kroj nevesty, ktorá sa tradične vydávala v čiernom.

Veľkomaniansky sviatočný kroj z roku 1930. Foto: Archív Obecného úradu v Mani.

Veľkonočné sviatky sa spájajú s viacerými zvykmi, jeden z nich však na Slovensku nemá obdobu. Na Veľkonočnú nedeľu sa v tejto obci vždy konala mužská procesia, do ktorej sa každoročne zapájajú chlapi z dediny, od mládencov až po najstarších obyvateľov obce. "Tento zvyk je v rámci Slovenska výnimočný, typický pre Maňu a susednú obec Kmeťovo, ktorá je nám tradíciami veľmi blízka," skonštatoval starosta Mane Igor Sádovský. Chlapi nesú kríž a so spevom prejdú viac ako trojkilometrovú trasu.

Rímsko-katolícky kostol Sedembolestnej Panny Márie vo Veľkej Mani. Foto: Archív Obecného úradu v Mani.

Tradícia mužských procesií nebola podľa kultúrnej pracovníčky Obecného úradu v Mani Jarmily Trungelovej nikdy prerušená, ani za socializmu. Zaujímavá je aj následná mužská svätá omša. Po skončení omše sa chlapi zídu pred farou, kde už majú prichystané pohostenie. Dokonca ani najstarší obyvatelia obce si nepamätajú, kedy a ako táto tradícia vznikla. Veľkonočný pondelok je už tradične spojený s polievačkou.

Časť Národopisnej expozície v Mani je venovaná známym rodákom. Patria k nim napríklad apoštolský nuncius Dominik Hrušovský, ktorý je v obci aj pochovaný. Z Mane pochádza aj knihovník Vševlad Jozef Gajdoš. V tejto obci žil aj spisovateľ, novinár a politik Jozef Gašpar Tido a jeho vnuk Boris Zala.

Spoločné modlitby veriacich, sviečkové sprievody a sväté omše pri príležitosti 7.výročia tichého sviečkového pochodu bratislavských veriacich sa 25.marca konali vo viacerých mestách na Slovensku. Svätú omšu v bratislavskom Dóme sv. Martina celebroval biskup Dominik Hrušovský (vľavo). Foto: Archív TASR, autor M.Borodáčová, 25.marca 1995.

V katastrálnom území obce sa nachádza prírodná rezervácia Žitavský luh. V roku 2001 tu bol otvorený náučný chodník Žitavský luh, súčasťou ktorého je aj cykloturistický chodník. V rámci územia sú umiestnené informačné panely. Rozloha rezervácie, známej aj ako Gedrianske lúky, je takmer 75 hektárov. Dĺžka náučného chodníka je 3,6 kilometra, jeho prechod trvá zhruba hodinu a pol.

V rokoch 2009 a 2013 obce Maňa a Kmeťovo spolu so Slovenskou ornitologickou spoločnosťou náučné tabule obnovili. Vtáky sú najatraktívnejšou skupinou živočíchov žijúcich v rezervácii. Podľa aktuálnych výskumov sa od roku 1987 v rezervácii zistilo 189 druhov vtákov. Najvzácnejšie sú: kane, haja tmavá, sokol červenonohý, orol krikľavý, zo sov myšiarka močiarna.

Prví veľkomanianski maturanti. Foto: Archív Obecného úradu v Mani.

„Náučný chodník ako samostatný obsahový a programový celok inštalovaný v prírodnej a kultúrnej krajine je nielen turistickou trasou, ale najmä prechádzkovou trasou spojenou s poznávaním okolia a ukážkou vzťahu človeka a prírody v širších súvislostiach. Náučné chodníky v súčasnosti zažívajú enormný rozmach. Táto forma interpretácie miestneho dedičstva pre obce, mestá a mikroregióny sa stala nástrojom prilákania turistov do svojho regiónu so snahou prezentovať ich historické, kultúrne a prírodné poklady a danosti.

Náučný chodník môže podľa nich efektívne prispieť k prezentácii aj vidieckeho územia. Svojim obsahom a charakterom umožní zvýšiť atraktivitu územia pre návštevníkov a zároveň môže poskytnúť lepšie spoznanie vlastnej obce u miestnych obyvateľov. Prostredníctvom článku predstavujeme problematiku tvorby náučných chodníkov na Slovensku a možnosti ich praktického využitia s následne vytvoreným návrhom na konkrétnom príklade náučného chodníka v obci Maňa. Príspevok sa skladá z troch základných častí. Na začiatku, v prvej časti, sa zameriavame na vysvetlenie základných pojmov, ako je náučný chodník, jeho typy, funkcie, využitie, história a tvorba. Druhá časť sa venuje stručnej geografickej charakteristike obce Maňa. Tretia časť článku prezentuje konkrétny návrh náučného chodníka v obci Maňa.

Cieľom práce Lucii Borikovej a Dašy Oremusovej je na základe nadobudnutých teoretických poznatkov o tvorbe náučných chodníkov vytvorenie vlastného návrhu náučného chodníka v konkrétnom prostredí. Tvorba náučného chodníka obcou Maňa si kladie za cieľ spropagovať a rozšíriť záujem o územie obce. Jeho samotný návrh vznikal vzájomnou spoluprácou s Obecným úradom v Mani. Náučný chodník s názvom ,,História a súčasnosť obce Maňa“ je situovaný v intraviláne obce. Prechádza po desiatich pamiatkach a lokalitách. Zameriava sa na historické, kultúrne a prírodné danosti obce, ako sú napr. kostoly, park, rybník či kaštieľ. Terén je veľmi nenáročný vhodný pre pešiu turistiku či cyklistiku, dá sa po ňom prechádzať celoročne. Východiskom je centrum obce Maňa, chodník má mať dĺžku 13,58 km a prevýšenie 10 m.

Ako uvádzajú autorky, informačná tabuľa s číslom zastávky 1 ponúka informácie o národnej kultúrnej pamiatke, ktorou je rímskokatolícky kostol Sedembolestnej Panny Márie z roku 1743 na ulici J. Kováča. Na druhej informačnej tabuli je popísaná národná kultúrna pamiatka, a to kaštieľ z 18. storočia, ktorý sa nachádza na námestí M. R. Štefánika. Tretí informačný panel pozostáva z informácií o národopisnej expozícii, ktorá je umiestnená v základnej škole. Štvrtá informačná zástavka hovorí o histórii parku, ktorý sa nachádza za kaštieľom z 18. storočia. História kalvínskeho kostola v miestnej časti Malá Maňa sa nachádza na šiestom informačnom panely. Malý Vlkas (zaniknutá osada) podáva informácie o histórii a nájdeme ich na siedmom informačnom paneli. Informácie o vinohradníctve v lokalite Stará hora sa nachádzajú na ôsmom informačnom paneli. Rybolov na ulici Mlynská priblížia informácie, ktoré sa nachádzajú na deviatom informačnom paneli.

„V posledných rokoch pribúdajú náučné chodníky na Slovensku závratným tempom. Pokojne môžeme Slovensko nazvať ,´krajinou náučných chodníkov´ . V prvej časti práce sme sa zamerali práve na náučný chodník, ktorý sme sa pokúsili stručne popísať a vysvetliť jeho význam. Snažili sme sa zdôrazniť, ako je dôležité náučné chodníky budovať a budované chodníky udržiavať. Využívať náučné chodníky by podľa nášho názoru mohli hlavne deti, či už v rámci vzdelávacieho procesu v škole alebo v rámci voľného času s rodičmi. Ďalšia časť práce bola venovaná predstaveniu obce Maňa, ktorá patrí do mikroregiónu Termál, ktorý je bohatý na termálne vody. Maňa je obec s mierne zvlneným reliéfom a s tým súvisí aj jej poľnohospodársky charakter, ktorý nemá výraznejšie prírodné predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu. Vďaka náučnému chodníku bude môcť obec poskytnúť pohľad na bohatú históriu tohto územia od neolitu až po súčasné skvosty obce,“ konštatovali Lucia Boriková a jej školiteľka Daša Oremusová v závere.

Príspevok vyšiel v rámci zborníka Študentskej vedeckej konferencie 2018 Fakulty prírodných vied UKF v Nitre a Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici. Študentské vedecké konferencie sú jedinečnou príležitosťou pre študentov prezentovať výsledky svojej vedecko-výskumnej práce, vyskúšať si a zažiť jedinečnú atmosféru vedeckej konferencie a v neposlednej miere aj získať možnosť publikovať svoj prvý príspevok. Tentokrát mali možnosť stretnúť sa študenti Fakulty prírodných vied UKF v Nitre a Fakulty prírodných vied UMB v Banskej Bystrici na spoločnej Študentskej vedeckej konferencii (ŠVK). Konferenciu hostila Fakulta prírodných vied UKF v Nitre.

Významné osobnosti spojené s obcou Maňa

Medzi významné osobnosti, ktoré sú spojené s obcou Maňa, patria:

• Mons. ThDr. Dominik Hrušovský, Dr.h.c.: Narodil sa vo Veľkej Máni a bol apoštolským nunciom v Bielorusku.
• Mons. ThDr. Michal Buzalka: Bol pomocným biskupom Trnavskej apoštolskej administratúry.
• Mons. ICDr. Stanislav Zvolenský: Súčasný bratislavský arcibiskup a metropolita.
• Mons. Ján Orosch: Trnavský arcibiskup.
• Ferdinand Juriga: Pôsobil ako kaplán vo Veľkej Mani.

Títo kňazi a biskupi zanechali významnú stopu v histórii farnosti a celej obce. Ich život a dielo sú inšpiráciou pre veriacich a obyvateľov Maňe.

tags: #kostol #panny #marie #sedembolestnej #mana