Bazilika je významná aj pre slovanské dejiny, keďže práve na tomto mieste v roku 867 schválil pápež Hadrián II. používanie staroslovienčiny ako štvrtého bohoslužobného jazyka. Práve tu sa po prvýkrát slávila sv. omša v staroslovienčine, reči našich predkov.
Legenda o vzniku baziliky
Meno bazilika Panny Márie Snežnej vysvetľuje legenda. Legenda rozpráva:V čase pápeža Liberia sa rímsky patricij Ján a jeho vznešená manželka, ktorým sa nedostalo dedičov, rozhodli venovať svoj majetok Panne Márii. Ustavične ju žiadali a prosili, aby im nejakým spôsobom oznámila, aké zbožné dielo majú svojimi peniazmi podporiť. Ich vytrvalú snahu i modlitby blahoslavená Panna Mária blahosklonne vyslyšala a ukázala to zázračne. O augustových nonách (5. augusta), keď v Ríme bývajú tie najväčšie horúčavy, pokryl v noci časť pahorku Eskvilinu sneh. Tej istej noci Matka Božia vo sne vyzvala tak Jana, ako aj jeho ženu, aby na tom mieste, ktoré uvidí pokryté snehom, postavili kostol a jej ho zasvätili. Tak sa chcela stať ich dedičkou. To povedal Ján i pápežovi Libériovi (352-366), ktorý mal tej istej noci rovnaký sen.
Preto sa bazilika volá aj bazilikou Panny Márie Snežnej. Ako spomienka na tento zázrak sú každého 5. augusta zo zlatého stropu baziliky sypané biele okvetné lupienky a počas náboženskej ceremónie zvoľna klesajú na oltár.
História a vývoj baziliky
Založenie a prvé storočia
Vo štvrtom storočí pápež Liberius postavil bočnú sieň k veľkej hlavnej sieni rímskeho patricijského paláca a zasvätil ho Bohu. Niekedy sa preto nazýval aj Basilica Liberii.
Baziliku vybudovanú pápežom Libériom prestaval Sixtus III. (432-440) ako pamiatku na koncil v Efeze (431), kde bol pre Pannu Máriu výslovne potvrdený titul Bohorodička, Matka Božia. A vtedy dostal kostol meno Santa Maria Maggiore, Svätá Mária Veľká. Bazilika bola vysvätená v roku 432 po Druhom Efezskom koncile, ktorý potvrdil učenie, že Mária je Božou matkou.
Od siedmeho storočia bol tento kostol známy ako Maria ad Præsepe, pretože v bazilike opatrovali kúsky dreva, ktoré pochádzali z jasličiek, do ktorých uložili narodeného Pána.
Stredovek a renesancia
V priebehu storočí bol chrám neustále skrášľovaný a obnovovaný. Prvá prestavba baziliky prebehla na konci 13. storočia. V roku 1377 bola pristavaná zvonica („campanila“), ktorá je svojou výškou sedemdesiatpäť metrov dodnes najvyššou zvonicou v Ríme.
Strop baziliky bol ozdobený zlatom, ktoré Španieli doviezli z Ameriky. Bolo to nádherné gesto, keď prvé zlato z Ameriky neuložili do trezoru ale venovali ho Cirkvi, aby bolo “bez úžitku” umiestnené na strop kostola zasväteného Panne Márií. Týmto bola Mária implicitne uznaná ako Prostrednica všetkých milostí.
Barokové obdobie a súčasnosť
Pri postranných lodiach boli v priebehu 16. a 17. storočia pristavané kaplnky. V roku 1675 dokončil architekt Carlo Rainaldi vonkajšiu úpravu záveru baziliky. V prvej polovici 18. storočia sa úprav dočkala i fasáda hlavného priečelia baziliky. V rokoch 1740 - 1750 dostalo priečelie dnešný vzhľad.
V súčasnosti bazilika patrí medzi najvýznamnejšie pútnické miesta a je obľúbená pre svoju architektúru a bohatú históriu.
Významné udalosti a osobnosti spojené s bazilikou
* V tomto kostole, raz počas vianočnej noci, vložila sv. Panna Božie dieťa do rúk sv. Kajetána z Tiene.* Tu, v inú vianočnú noc, slúžil svoju prvú omšu sv. Ignác z Loyoly.* Tu sa sv. Pius V. modlil ruženec a získal tak pre katolícke vojská víťazstvo pri Lepante.* Tu je kaplnka, v ktorej podľa tradície majú obraz sv. Panny namaľovaný sv. Lukášom.* Sv. Karol Boromejský sa často modlil práve pred týmto obrazom a ako svedectvo svojej vďaky k Panne Márii napísal Rehoľné pravidlá kanonikov od Santa Maria Maggiore.
Architektonické a umelecké prvky
Interiér a výzdoba
Pod hlavným oltárom sa nachádzajú relikvie sv. Matúša evanjelistu, sv. Hieronyma a iných svätých.
V kaplnke pápeža Pia V., ktorá je najkrajšia a najbohatšia z barokových kaplniek v Ríme, sa nachádza veľmi vzácny zázračný obraz Panny Márie s dieťatkom s názvom Salus populi Romani (Spása rímskeho ľudu). Je to byzantská ikona na dreve, namaľovaná asi v 6. storočí.
Interiér dnešnej baziliky si zo všetkých rímskych veľkých sakrálnych stavieb, napriek viacerým prestavbám, najväčšmi zachoval svoj pôvodný ranostredoveký vzhľad. Dojem starokresťanskej baziliky vytvára aj do veľkej miery zachovaná pôvodná mozaiková výzdoba hlavnej lode: jedinečný starozákonný cyklus pod oknami a výjavy z Nového zákona na triumfálnom oblúku.
Exteriér a okolie
Pred bazilikou stojí nádherný korintský stĺp, ktorý bol pôvodne časťou Konštantínovej baziliky na rímskom fóre. Na toto námestie ho dal premiestniť pápež Pavol V.
Priestranstvu pred chórovým priečelím dominuje obelisk pochádzajúci z Augustovho mauzólea, ktorý dal v roku 1587 postaviť Sixtus V. Od roku 1613 sa pred hlavným priečelím do výšky štyridsaťdva metrov týči tzv. Cipollinov stĺp, postavený pápežom Pavlom V.
Spojitosť so slovanskými dejinami
V bazilike Santa Maria Maggiore sa odohrala udalosť významná aj pre nás, Slovanov. Keď v roku 867 prišli do Ríma sv. Cyril a Metod, aby vyžiadali povolenie u pápeža slúžiť sv. omše v staroslovienčine, reči našich predkov, práve v tejto bazilike pápež Hadrián II. slávnostne schválil používanie staroslovienčiny ako štvrtého bohoslužobného jazyka. Udialo sa tak ceremoniálnym aktom položenia liturgickej knihy na bočný oltár vedľa Sixtínskej kaplnky tohto chrámu, ktorý uskutočnil pápež Hadrián II.
Pápeži pochovaní v bazilike
Bazilika Panny Márie Väčšej je miestom posledného odpočinku viacerých pápežov. Podľa portálu Catholic News Agency sú v nej uložení aj pápeži Honorius III., Mikuláš IV., Pius V., Sixtus V. Klement VIII., Pavol V. a Klement IX. Okrem pápežov je v bazilike pochovaný aj jeden z najvýznamnejších talianskych sochárov Gian Lorenzo Bernini. Nachádzajú sa v nej pozostatky apoštola Matúša a svätého Hieronyma.
| Pápež | Pontifikát |
|---|---|
| Honorius III. | 1216-1227 |
| Mikuláš IV. | 1288-1292 |
| Pius V. | 1566-1572 |
| Sixtus V. | 1585-1590 |
| Klement VIII. | 1592-1605 |
| Pavol V. | 1605-1621 |
| Klement IX. | 1667-1669 |
Zosnulý pápež František bude po viac ako sto rokoch prvou hlavou katolíckej cirkvi, ktorú nepochovajú na tradičnom mieste posledného odpočinku pontifikov, Bazilike svätého Petra. František si v poslednej vôli želal byť pochovaný v jeho obľúbenej Bazilike Panny Márie Väčšej vzdialenej asi šesť kilometrov od Vatikánu, v ktorej bol naposledy pochovaný pápež Klement IX. v roku 1669.