V tomto článku sa pozrieme na to, ako kostol spadá pod farnosť a aká je definícia farnosti v kontexte katolíckej cirkvi a jej vplyv na život veriacich.
Definícia farnosti
Podľa Kódexu kánonického práva (KKP), farnosť je určité spoločenstvo veriacich, natrvalo ustanovené v partikulárnej cirkvi, o ktoré pastoračná starostlivosť je pod autoritou diecézneho biskupa zverená farárovi ako jeho vlastnému pastierovi. Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a slúži ako jej farský chrám.Farnosť je teda základnou jednotkou cirkevnej správy, ktorá združuje veriacich na určitom území pod vedením farára. Pastorácia farnosti je základným kameňom pre fungovanie a rozvoj duchovného života veriacich.
Úloha farára vo farnosti
Farár, ako vlastný pastier farnosti, zohráva kľúčovú úlohu v starostlivosti o spoločenstvo, ktoré mu je zverené. Farár je povinný starať sa, aby sa Božie slovo celostne hlásalo tým, ktorí sa nachádzajú vo farnosti. Preto má dbať o to, aby laickí veriaci boli poučovaní o pravdách viery najmä homíliou, ktorú treba konať v nedele a prikázané sviatky, ako aj katechetickou výukou, a má rozvíjať diela, ktorými sa napomáha evanjeliový duch aj vo vzťahu k sociálnej spravodlivosti.Farár sa má starať, aby sa najsvätejšia Eucharistia stala stredobodom farského zhromaždenia veriacich. Má sa vynasnažovať, aby sa veriaci sýtili nábožným slávením sviatostí a osobitne aby často pristupovali k sviatostiam najsvätejšej Eucharistie a pokánia.
Povinnosti farára
Farár, aby horlivo vykonával úrad pastiera, sa má usilovať poznať veriacich, zverených do jeho starostlivosti; preto má navštevovať rodiny, mať účasť na starostiach, súženiach a najmä na žiaľoch veriacich a v Pánovi ich posilňovať, ako aj múdro naprávať, keď v niečom pochybili. Chorým, predovšetkým umierajúcim má pomáhať súcitnou láskou, starostlivo ich posilňovať sviatosťami a odporúčať ich duše Bohu.Pre náležité plnenie pastoračnej starostlivosti môže byť farárovi pridelený jeden alebo viacerí kapláni, ktorí svoju službu vykonávajú pod jeho autoritou. Vytváranie opravdivého farského spoločenstva si vyžaduje zo strany kňaza každodenné úsilie o pokoj, jednotu, spravodlivosť, lásku, pozitívny prístup k veriacim a citlivé poznávanie a riešenie ich problémov a potrieb.
Služba kostolníka
Služba kostolníka je posvätná, lebo kostolník je strážcom a správcom Božieho domu, ktorý má často aj umeleckú a pamiatkovú hodnotu. Do tejto služby ho menuje farár farnosti, lebo jedine jemu prináleží riadiaca úloha, ktorá mu bola zverená pri prevzatí úradu. Úlohu kostolníka plní zodpovedná osoba, ktorá sa stará o kostol, stará sa o čistotu a údržbu chrámu a vykonáva rozličné drobné činnosti spojené s bohoslužbou. Taktiež udržiava v poriadku bohoslužobné predmety a sakristiu.Medzi jeho dôležité vlastnosti patrí rozumnosť, bezúhonnosť, spravodlivosť, ochota a diskrétnosť. Kostolník však nie je ten, kto zo sakristie iba niečo vynesie a po svätej omši to tam zasa odnesie, ale plní viacero úloh: otvára a zatvára kostol, a to nie len na svätú omšu, ale aj na rozličné aktivity, ktoré sa v kostole konajú (pobožnosti, koncerty a podobne) a na ktorých je prítomný, ak sa nedohodne s farárom iná osoba pripravuje veci potrebné na slávenie svätej omše - rúcha, obetné dary, oltár, sviece, liturgické knihy a ďalšie zabezpečuje čistotu chrámu, bohoslužobných predmetov, omšových rúch a iných paramentov stará sa o výzdobu v kostole, ak tým nie je poverená iná osoba dbá o dobré ozvučenie kostola počas bohoslužieb, ako aj o osvetlenie sakrálneho priestoru asistuje v kostole, ak chýbajú miništranti má na starosti zvonenie podľa zaužívaných zvyklostí vo farnosti zabezpečuje úpravu okolia chrámu, prípadne iných sakrálnych objektov je nápomocný kňazovi vo farnosti v záležitostiach, o ktoré ho kňaz požiada.
Kostolník je v istom slova zmysle reprezentantom Cirkvi, a preto by mal žiť usporiadaným životom, mať v úcte kňazov i veriacich a požívať úctu.Ďalší spolupracovníci kňaza
Okrem farára a kostolníka, v spoločenstve veriacich pôsobia aj ďalší spolupracovníci kňaza:- Lektor: Číta čítania zo Starého zákona a z apoštolských listov.
- Miništranti: Posluhujú pri Pánovom oltári a pri slávení eucharistickej obety.
- Organista: Sprevádza liturgické spevy hrou na organe.
- Žalmista: Prednáša Žalmy.
- Kantor: Vedie a začína spevy liturgického zhromaždenia.
Význam kostola a farnosti
Kostol, ako definuje Katechizmus Katolíckej cirkvi (KKC 2179), je znakom, obrazom Cirkvi; aj miestnej cirkvi-farnosti.Farnosť zhromažďuje veriacich na slávenie oslavy Boha za spásu (porov. 1Kor 11). Je miestom praktickej starostlivosti o bratov a sestry. Vytvára priestor pre liturgický život - teda život modlitby. Učí praktizovať Pánovu lásku v dobrých a bratských skutkoch.
Farský kostol je miestom, kde sa v prvom rade má naplniť Kristova modlitba: aby všetci jedno boli. Je veľmi potrebné neustále si nielen teoreticky uvedomovať túto skutočnosť, ale ju aj prežívať. Učeník nie je osamelý bežec na ceste k Otcovi, ale patrí do rodiny ostatných učeníkov. Ako povedal Ježiš: "Kde sú dvaja alebo traja v mojom mene, tam som ja medzi nimi." (Mt 18, 20).
Príklad historického kostola a jeho farnosti
Farský kostol Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa v Sabinove bol postavený koncom 13. storočia a začiatkom 14. storočia v gotickom slohu. Podľa viacerých zdrojov bol kostol postavený skôr ako fara. Napríklad v správach z roku 1375 je spomínaný kostol, ktorý má vlastnú faru a cintorín obohnaný múrom.Architektonický charakter pôvodného kostola nebol porušený neskoršími prestavbami. Jeho základ reprezentuje trojloďový gotický priestor s dlhým, polygonálne uzavretým presbytériom a predstavanou západnou vežou. Bočné lode sú od hlavnej oddelené vysokými lomenými arkádami. Presbytérium je zaklenuté krížovými klenbami. Rebrá na klenbách majú zaoblený tvar s úkosom a dosadajú na listové konzoly umiestnené na stenách.
Oltáre v Sabinovskom kostole
Sabinovské oltáre patria medzi najvýznamnejšie pamiatky neskorogotického sochárstva na Slovensku. Oltáre do Budapešti previezli v rokoch 1887-1895 postupne po čiastkach na rekonštrukciu. Späť do Sabinova sa však už nikdy nevrátili. Z pôvodných oltárov v kostole zostal len oltár Cirkevných otcov, zvaný aj „doktorský“, ktorý pochádza z obdobia okolo roku 1520, oltár Kalvárie z 20. rokov 16. storočia a oltár sv. Stanislava a Štefana zo začiatku 16.Tento príklad ukazuje, ako historické kostoly slúžia ako centrá farností a sú dôležitou súčasťou kultúrneho a duchovného dedičstva.
Záver
Kostol, ako súčasť farnosti, zohráva nezastupiteľnú úlohu v živote veriacich. Je miestom, kde sa stretávajú, modlia, slávia sviatosti a nachádzajú duchovnú podporu. Farnosť, pod vedením farára, tvorí spoločenstvo, ktoré sa stará o duchovný rast svojich členov a praktizuje lásku v každodennom živote.| Úloha | Popis |
|---|---|
| Farár | Vedie farnosť, hlása Božie slovo, slúži sviatosti |
| Kostolník | Stará sa o kostol, pripravuje na bohoslužby |
| Lektor | Číta čítania zo Svätého písma |
| Miništranti | Posluhujú pri oltári |
| Organista | Sprevádza spevy |
| Žalmista | Prednáša žalmy |
| Kantor | Vedie spevy |