Kostol Povýšenia Svätého Kríža v Banskej Bystrici: Historický Skvost a Kalvária

Kostol svätého Kríža v Banskej Bystrici je významnou sakrálnou pamiatkou s bohatou históriou, ktorá sa prelína s dejinami mesta a jeho obyvateľov. V tomto článku sa pozrieme na jeho architektonické prvky, umelecké diela a historický kontext.

Poloha a Kontext

Kostol svätého Kríža je postavený pri severnom hradbovom múre, ktorý je súčasťou kostola. Kostol stojí medzi Baníckou a Pisárskou baštou. Pôvodne to bol jednoloďový kostol. Pôvodná stavba kostola stojí na mieste bývalej kostnice - márnice.

Kostol s netradičnou, nepravidelnou dispozíciou je pristavaný k severnému hradbovému múru, ktorý je súčasťou kostola. Tento múr kedysi ohraničoval priestor Mestského hradu, ktorého súčasťou boli až dva kostoly. Susedný, väčší a aj na prvý pohľad honosnejší, je Kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý slúžil nemeckému obyvateľstvu. Kostol svätého Kríža navštevovali slovenskí obyvatelia Banskej Bystrice, preto sa často označuje ako Slovenský kostol.

Staviteľom bol majster Hanuš. Kostol aj svätyňa má nepravidelný tvar. Presbytérium prezrádza zložitý vývoj stavby. Po postavení tzv. Matejovho domu, kostol predĺžili v roku 1492 až k nemu. Na povale kostola je v obrysoch viditeľné zamurované okno na Matejovom dome.

Zakrátko pristavali pozdĺž južnej strany kaplnku, ktorú v roku 1561 nadstavili do dnešnej úrovne a o storočie neskôr oba priestory prestavali na dvojlodie. Stĺpy medzi loďami boli vytesané zo steny medzi loďami. Na južnej strane bočnej lode je zamurovaný bočný vchod. Zvonku je viditeľný v obrysoch. Zvnútra je viditeľný ako výklenok, v ktorom je oltárik Panny Márie.

V Banskej Bystrici, ako v slobodnom kráľovskom banskom meste, mala mestská komunita, v zásade nemeckej národnosti, od čias udelenia privilégií uhorským kráľom Belom IV. v roku 1255, značnú cirkevnú autonómiu. Duchovný život sa od začiatku odvíjal od zámockého kostola Nanebevzatia Panny Márie, známeho aj ako nemecký či farský kostol.

Vďaka živým kultúrnym i obchodným stykom Banskobystričanov s centrami Lutherovej reformácie v Nemecku nastal u obyvateľstva mesta i okolia, vrátane členov mestskej rady, už začiatkom 20. rokov 16. stor. všeobecný príklon k reformačným myšlienkám a zásadám.

V roku 1648 sa v meste usadil rád jezuitov za účelom rekatolizácie mesta a okolia. Zriadil tu svoje kolégium a gymnázium a v okolí tri misijné domy. V súlade s nariadením cisára Leopolda I. 17. novembra 1671 vojsko obsadilo mestský hrad a väčší, nemecký kostol zabralo a odovzdalo katolíkom. Onedlho evanjelikom odobrali aj ďalšie kostoly.

Duchovný a školský život banskobystrických evanjelikov bol dočasne obnovený v rokoch 1678 - 1683 v čase povstania Imricha Tökoliho, kedy im boli vrátené kostoly i škola. K obnoveniu náboženskej slobody a k vráteniu časti kostolov (okrem hlavného, nemeckého) došlo v rokoch 1704 - 1708, kedy mesto ovládali kuruckí vojaci vodcu povstania Františka Rákociho II. Po príchode cisárskeho vojska sa cirkevný život evanjelikov opäť dostal len za hradby mesta. Značnú úľavu v duchovnom i spoločenskom živote priniesol až tolerančný patent Jozefa II. r. Drevený kostol, ktorý medzitým pomaly chátral, mohol byť nahradený novým, pevnejším a priestrannejším. K jeho výstavbe sa pristúpilo s príchodom nového, 19. storočia a bola ukončená počas 7 rokov. Chrám bol postavený v klasicistickom slohu, podľa projektu M. Poláka. Bol posvätený 3. mája 1807.

Architektonické prvky a Interiér

Na západnej časti kostola je neskorogotický portál so záclonovým nadstavcom. Pôvodne jednoloďová stavba pristavaná k múru hradného opevnenia má v barokovom členení fasád zachovaný neskorogotický portál s pretínavými prútmi z konca 15.storočia.

V interiéri sa nachádza neskororenesančná krstiteľnica z roku 1652. Dielo Jána Weinhardta zo Spišských Vlach. V interiéri kostola je hlavným umeleckým prvkom klasicistický oltár stĺpového typu s kompozitnými hlavicami, ktorý pochádza z roku 1834. Uprostred oltára je súsošie Ukrižovania so sochami Panny Márie a apoštola Jána, ktorých autorom je Vavrinec Dunajský. Po stranách na podstavcoch sú plastiky jezuitských svätcov a v nadstavci dve sochy anjelov.

V roku 1844 zbor ECAV založil a prevádzkoval (do pol. Bohoslužobným jazykom bola bibličtina a nemčina. Komunikovalo sa nemčinou a hovorovou slovenčinou. Administratíva sa viedla hlavne v latinčine.

Nový vstup do kostola vybudovali v roku 1782 z južnej strany. Na portáli je vytesaný chybný letopočet 1452, namiesto roku 1492.

Kalvária v Banskej Bystrici

Kalvária - jeden z najkrajších skvostov Banskej Bystrice. Nachádza sa na severovýchodnom úpätí kopca Urpín. Kalvária znamená miesto, či vŕšok ukrižovania nášho Pána Ježiša Krista v Jeruzaleme, resp. vyobrazenia krížovej cesty.

Severovýchodné úpätie vyhasnutej sopky Urpín je akoby oddávna predurčené na vybudovanie jedného z najkrajších skvostov mesta Banská Bystrica - Kalvárie. Kalvária, podľa väčšiny lexikónov a slovníkov odvolávajúc sa na Sväté Písmo, znamená miesto, či vŕšok ukrižovania nášho Pána Ježiša Krista v Jeruzaleme, resp. vyobrazenie krížovej cesty. Takto sú pomenované aj miesta, na ktorých bola postavená pamiatka na ceste Pána Ježiša od domu Piláta na horu Golgota.

Keď sa štýl baroka jednoznačne dostal pod vplyv náboženstva a všade sa stavali nádherné kostoly a kláštory. Okolo nich bolo veľa menších stavieb. Táto doba bola zaznamenaná ako rozkvet kalvárií. Rozsah kalvárií bol rôzny. Od jednoduchých krížových ciest v okolí kostola alebo cintorína, cez väčšie niekoľko stanicové kalvárie až k bohatým typom ako je v našej diecéze napríklad známa Štiavnická kalvária. Hlavnou časťou kalvárií boli zastavenia krížovej cesty; na začiatku ich bývalo dvanásť, neskoršie štrnásť. Boli zakončené kostolom alebo hrobkou Pána Ježiša.

Historické pramene hovoria veľmi stroho. V roku 1689 boli na Urpíne postavené kríže a prvé zastavenia. Nevieme akú mali podobu. Roky 1710 a 1713 boli pre Banskú Bystricu ťažkými. Hoci v Liptovskej, Nitrianskej a Bratislavskej župe mor rad-radom kosil svoje obete, Zvolenská župa - osobitne Banská Bystrica - sa vďaka Božej ochrane a mimoriadnym, aj keď neúprosným nariadeniam, pred morovou epidémiou uchránila. Z historických prameňov je známe, že v čase morovej epidémie bolo zakázané opustiť mesto (nebola možnosť ísť modliť sa na Kalváriu v Španej Doline) a tak sa často konali prosebné procesie za ochranu mesta práve na Urpínskej hore.

V roku 1712, počas morovej epidémie, na vrchole hory dal páter Jozef Mayr postaviť tri kríže. Po skončení epidémie obyvatelia mesta z vďačnosti Pánu Bohu za jeho ochranu postavili v roku 1713 vrcholový kostolík Kalvárie - Kaplnku Božieho hrobu s malým nádvorím. Postavenie tohto kostolíka inicioval taliansky obchodník Ján Markir svojim darom 50 rýnskych zlatých. Mesto poskytlo 2000 tehál a zvyšok bol dotovaný z kalvárskej pokladnice. Celú stavbu mal na starosti p. Jakub Erasim. V roku 1714 bolo postavených 7 zastavení. Neboli to však zastavenia krížovej cesty ako ich poznáme dnes.

Výsadba lipovej aleje sa datuje do roku 1722. V roku 1731 prebehla rekonštrukcia nádvoria kostolíka. Z darov Nemcov bol postavený v nádvorí nový kríž s drevenou sochou ukrižovaného Pána, zhotovenou umelcom Janom Pavlom Weisom. V priebehu nasledujúcich rokov Kalvária zaznamenala veľký rozkvet z milodarov vtedajších obyvateľov. Bol tu darovaný medený pozlátený kríž s piatimi ranami a srdcom, v ktorom bola umiestnená relikvia Svätého kríža. V roku 1768 nemecká Kongregácia doplnila na dva postranné kríže plastiky lotrov.

Ale už zo záznamov, z roku 1771 vieme, že Kalvária začala chátrať a potrebovala opravu. Z toho istého prameňa sa dozvedáme, že nádvorie je upravené: „Vnútri priestranstva prístupného drevenou bráničkou sa nachádza vysoká biela socha Krista visiaceho na kríži. Pri jeho nohách je umiestnená socha Márie Magdalény z medi. Po bokoch sú dve veľké medené kolorované postavy, sprava Panna Mária a zľava Ján evanjelista.

Kostolík má pôdorys kríža s polkruhovo ukončenými ramenami. Na jednoduchej hladkej trojuholníkovým štítom ukončenej vstupnej fasáde, prelomenej polkruhovo zaklenutým oknom v osi nad portálom a dvoma slepými oknami po bokoch, bola vtedy na pravej strane umiestnená kazateľnica s baldachýnovou strieškou. V interiéri bola loď zaklenutá pruskou klenbou.

V poslednej štvrtine 19. storočia pašiový program Kalvárie nahradila aktuálna pobožnosť krížovej cesty. Prvých osem zastavení bolo osadených v nikách ôsmych staníc. Mali už takú podobu ako v súčasnosti. Zvyšných šesť zastavení bolo vsadených na miesto starších výjavov v nikách ohradenia kostolíka. Z nich sa dodnes zachoval len jeden artefakt - 1. zastavenie - Ježiš na smrť odsúdený, v prevedení maľovanej pálenej keramiky. Tieto výjavy boli vyrobené v Budapešti. V roku 1902 - 1903 postavilo mesto - ako patrón Kalvárie - v nádvorí kamenný podstavec, železný kríž s korpusom a tri sochy pod ním: postavy Panny Márie, sv. Jána a Márie Magdalény. Postranné kríže s lotrami boli vtedy odstránené.

Historické dianie v druhej polovici 20. storočia (éra komunizmu) zanechali na objekte Kalvárskej hory - Urpín svoje stopy. Z kaplniek zastavení boli zničené všetky plastiky, z nádvoria všetky sochy. Zachovalo sa len torzo plastiky prvého zastavenia a plastika umučenia Krista z centrálneho kríža. Kaplnky a kostolík s nádvorím do roku 2005 vplyvom poveternostných podmienok a vandalizmu len chátrali.

Začiatkom deväťdesiatych rokov sa Rímskokatolícky farský úrad Banská Bystrica - Mesto v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom pričinili o zlepšenie zastrešenia historických objektov výmenou strešnej krytiny. V roku 2005 Ministerstvo kultúry poskytlo dotáciu vo výške 200 tisíc korún ako súčasť grantového systému, programu: „Obnovme si svoj dom“, čo poslúžilo na čiastočnú záchranu prvých piatich kaplniek.

V prvej polovici roku 2006 sa po viacročnom hľadaní možností a finančných prostriedkov začala napĺňať túžba diecézneho biskupa Mons. Rudolfa Baláža. Spolu s ním sa tešia aj mnohí banskobystrickí kňazi, veriaci a tiež všetci, ktorí túto historickú pamiatku považujú za skvost mesta Banská Bystrica.

V roku 2006 bol odovzdaný kompletný projekt I. etapy rekonštrukcie všetkých kaplniek krížovej cesty a kostolíka Povýšenia Svätého Kríža vypracovaný firmou ARCHUS - architektonický ateliér, pod vedením Ing. Arch. Jozefa Frtúsa. Súčasne bola v projekte zahrnutá novostavba malého kláštora, situovaná na lúke „za chrbtom“ druhej kaplnky Krížovej cesty. V objekte kláštora boli naprojektované aj sociálne zariadenie pre pútnikov.

Keďže sa z plastík zastavení zachoval len jeden artefakt, investor, v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom a architektom rozhodli, že budú vytvorené úplne nové vyobrazenia. Víťazom konkurzného konania sa stal akademický sochár Oskar Košecký z Viesky. V priebehu jedného roka mal zhotoviť plastiky. Avšak jeho tragická smrť sa podpísala na zdĺhavom hľadaní nového umelca, ktorý by vytvoril jednotlivé zastavenia krížovej cesty. Po niekoľkých neúspešných výberových konaniach, v ktorých boli predstavené síce zaujímavé, ale pre nás neuspokojivé práce, nakoniec až začiatkom roku 2008 víťazne vyšla ponuka akademického sochára Milana Ormandíka z Kremnice.

Dňa 14.08.2006 sme ako vlastníci a stavitelia, ohlásili Mestskému úradu, Odboru územného rozvoja a výstavby a tiež Krajskému pamiatkovému úradu začiatok udržiavacích prác na historických objektoch. Zároveň v prázdninových a jesenných mesiacoch sme postupne začali čistiť Urpínsku alej od náletov v okolí chránených stromov.

Prevedenie generálnej opravy historickej časti ako aj novostavby bolo zverené firme RANDA + R. Ihneď sa začalo pracovať na obnove kaplniek a kostolíka. V prvom rade šlo o to, aby sa ešte do zimy podarilo položiť drenáž a vymeniť strechu na vrcholovom kostolíku. Súčasne sa začali kopať aj základy pre nový kláštor. Bolo treba hneď vybudovať prípojku na vodu aj elektriku, čo bol na Urpínskej hore trochu problém. S Božou pomocou a s pomocou dobroprajných ľudí sa však aj tu našlo riešenie. Už v novembri 2007 sa tak mohla dokončiť hrubá stavba kláštornej budovy. Tešili sme sa, keď sa ešte v tom istom čase podarilo urobiť novú strechu aj s bridlicovou krytinou a 23.11.2007 osadiť novú vežičku na kostolíku.

Na týchto prácach sa podieľali partnerské firmy p. Kartíka z Banskej Bystrice a p. Janíčeka z Českej republiky. Po týchto hrubých stavebných prácach nasledovali už práce vo vnútri. Na elektrifikácii objektov sa podieľala firma ERMAKO - Vojtech Matonok. Reštauračné práce na kaplnkách a kostolíku boli zverené firme SANTA s.r.o. Ďalšie subdodávateľské firmy, ktoré sa pričinili o obnovu boli MEC CORP s.r.o., Proenergia, Males s.r.o.

Do veže kostolíka bol 19.9.2008 umiestnený 80 kg zvon, ktorý zabezpečila firma ELMONT-Albín Ivák. Na zvone, ktorý má tón gis, je nápis: Zasvätený Svätému Krížu, Kalvárska hora - Urpín, A.D. 2008. Tento zvon bol slávnostne požehnaný 8. septembra 2008 pred banskobystrickou katedrálou sv.

Portál vrcholového kostolíka Povýšenia Svätého Kríža kedysi dotvárali nám už neznáme reliéfy. Dnes ho zdobia dve keramické diela akademického sochára Vladimíra Oravca z Banskej Štiavnice. Sú to dve postavy anjelov, ktorí držia erby mesta a banskobystrickej diecézy. Ako píše Plotschius vo svojej starobylej kronike o banskobystrickom erbe: ...anjel držiaci štít symbolizuje Božiu ochranu, ktorá je prostredníctvom anjelskej stráže poskytnutá zbožným...

Poslednou a nie málo náročnou prácou na Kalvárskej hore Urpín bola celková úprava terénu.

Súčasťou historickej Kalvárie je aj tzv. Urpínska alej. Tvorilo ju 71 druhovo rozličných chránených stromov. Prevažnú časť - 59 ks tvorila lipa veľkolistá, 9 ks pagaštan konský, 2 ks agát biely, 1 ks javor poľný. Všetky stromy majú okolo 250 - 300 rokov. V súčasnosti sú v spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR - Správou CHKO Poľana ošetrované podľa programu záchrany chránených stromov, vypracovaného na obdobie rokov 2006 - 2010. V rámci tohto programu, po zničení veternou smršťou bolo potrebné odstrániť viacero stromov, ktoré ohrozovali súkromné domy pod cestou.

Predbežný rozpočet na kompletnú rekonštrukciu Kalvárskej hory - Urpín Banská Bystrica bol 35,7 mil. korún. Z toho 15,5 mil. korún tvoria plánované výdavky na novovybudovaný objekt kláštora a 20,2 mil. korún na opravy historických objektov, vybudovanie chodníkov, prípojok, osvetlenia a sadových úprav.

Z predchádzajúceho vyplýva, že kompletná rekonštrukcia Kalvárskej hory - Urpín vrátane projektu, stavby, ciest aj ošetrenia aleje činila 41.428.452,-Sk s DPH.

Dňa 28. septembra 2008 banskobystrický sídelný biskup Mons. Rudolf Baláž slávnostne požehnal celý obnovený areál Kalvárskej hory - Urpín, teraz zložený z historickej aleje so zastaveniami, vrcholového kostolíka ako aj novostavby kláštora. Celý areál sa slávnostne vyhlasuje za novú duchovnú správu s názvom Duchovná správa Banská Bystrica - Kalvária a odovzdáva sa do správy a užívania Rehole bosých karmelitánov.

Kostol bol posvätený 28. apríla 2007.

Obnovená vrcholová kaplnka sa po rekonštrukcii stala Kostolíkom Povýšenia Svätého kríža, v ktorom sa pravidelne konajú bohoslužby. Vo vnútri ohrady pred kostolíkom, kde boli pôvodne obrazy znázorňujúce príbehy zo života Krista, sú dnes pamätné tabule so všetkými biskupmi banskobystrickej diecézy.

Z pôvodných výjavov Krížovej cesty sa zachoval iba jeden - prvé zastavenie Ježiša odsúdeného na smrť. Výjavy zastavení, inštalované po rekonštrukcii Kalvárie, tvoria figurálne reliéfy z patinovaného plastu chráneného bezpečnostným sklom. Časť z nich ešte v kaplnkách osadená nieje. Ich autorom je akademický sochár Milan Ormandík z Kremnice.

V rámci rekonštrukcie bola okrem obnovy objektov Kalvárie ošetrená stromová aleja, vybudovaná nová prístupová komunikácia i chodníky pre peších a cyklistov. Kaplnky zastavení aj vrcholový kostolík budú osvetlené a monitorované kamerovým systémom. Súčasťou rekonštrukcie bola aj novostavba kláštora rádu bosých karmelitánov, ktorí začali duchovne pôsobiť práve na Kalvárii a dohliadať na ňu. Budova má názov Kláštor sv. Terézie Benedikty od kríža a stala sa tretím pôsobiskom tejto rehole na Slovensku.

Urpínska aleja pozostávala pôvodne zo 71 druhovo rozličných chránených stromov, prevažne lipy veľkolistej (59 stromov), 2 stromov pagaštana konského, 2 stromov agáta bieleho a jedného javora poľného.

Kostol Povýšenia Svätého Kríža má vo veži umiestnený 80 kg zvon s nápisom: Zasvätený Svätému Krížu, Kalvárska hora - Urpín, A.D. 2008.

Banská Bystrica zaznamenala v tomto období značné územné rozšírenie, a zvýšenie počtu obyvateľov mesta, pre ktorých bolo potrebné postaviť byty. V 40.- 60. rokoch 20. storočia došlo k výstavbe tehlových sídlisk priamo v okolí intravilánu vlastného historického mesta Na Fortničke, Na Uhlisku, Sídlisko. V rámci Uhliska sa tak začalo s výstavbou sídliska, ktorá pokračovala v druhej polovici 20. storočia. Sídlisko prevzalo historický názov zaužívaný pre toto územie od 16. storočia - Uhlisko (latinsky „Carbonaria“). Na konci 20. storočia sa s výstavby ukončil. Súčasťou výstavby bola aj občianska vybavenosť - obchody, základná škola, škôlka.

Vynovená Kalvária, slávnostne posvätená 28. septembra 2008 biskupom Rudolfom Balážom, predstavuje jedno z najkrajších miest stredného Slovenska...

Kalvária sa nachádza juhozápadne od mesta na vrchu Urpín. V prvej písomnej zmienke o nej z roku 1689 sa spomínajú kríže a zastavenia. Prirodzeným dôvodom prebudenia väčšieho záujmu Bystričanov o Kalváriu mohlo byť vypuknutie moru v krajine začiatkom 18. storočia. Na vrchu bola postavená v rokoch 1712-1713 Kaplnka svätého hrobu. O rok neskôr bolo dokončených aj sedem nových zastavení, ktoré lemovali chodník stúpajúci miernym svahom ku kaplnke na vrchole Kalvárie.

Kalvárska cesta obsahovala výjavy: Kristus sa modlí v Getsemanskej záhrade, Kristus pred Annášom bitý, Kristus pred Herodesom posmievaný, Bičovanie Krista, Korunovanie Krista tŕním, Ecce homo a Nesenie kríža. Popri chodníku bola vysadená lipovo-gaštanová aleja. V poslednej štvrtine 19. storočia bol pašiový program Kalvárie nahradený aktuálnejšou Krížovou cestou. Počet kaplniek sa zvýšil na dnešných osem a zvyšných šesť výjavov bolo umiestnených do ohrady vrcholovej Kaplnky Svätého hrobu.

Kalvária bola počas svojej existencie viackrát obnovovaná. Počas posledných desaťročí sa však chátraním a ničením vandalmi dostala do zúfalého stavu... Na lepšie časy sa jej začalo blýskať až v posledných rokoch.

Rekonštrukcia objektov Kalvárie a celého areálu v rokoch 2006-2008 si vyžiadala náklady 41,4 milióna korún (1,374 mil. EUR). Výdavky boli pokryté z darov Biskupstva Banská Bystrica, finančných prostriedkov farnosti Banská Bystrica-katedrála a darov veriacich.

Výhľady na Banskú Bystricu z Kalvárie. V pozadí sídlisko Sásová. Veže Barbakanu a Kostola Nanebovzatia Panny Márie. Bratislavský rýchlik vchádza do železničnej stanice.

Od septembra minulého roku však krásne vynovená opäť pozýva návštevníkov na stíšenie sa v tomto tichom prostredí s výhľadmi na mesto pod Urpínom...

Kostol sv. Kríža - pri Matejovom dome, nazývaný aj slovenský bol v roku 1492 pristavaný k múru hradného opevnenia a k Pisárskej bašte.

Mestský hrad Banská Bystrica

Banská Bystrica sa už za čias uhorského kráľa Bela IV. v roku 1255 stala slobodným kráľovským mestom. Neskôr do areálu postupne vstavali gotický dom kráľa Mateja (r. 1479), Kostol povýšenia Svätého kríža (r. 1492), kubus radnice (r. 1500) a opevňovacie práce boli dovŕšené do roku 1512 výstavbou vstupného barbakanu. Opevnenie tvoril vysoký kamenný múr a kruhové bašty.

Mestský hrad v Banskej Bystrici s jednotlivými stavbami patrí medzi jeho významné symboly. Mestský hrad v Banskej Bystrici sa nachádza na Námestí Štefana Moyzesa, v centre historického jadra mesta a je jeho dominantou.

Súčasťou opevnenia z 15. storočia je barbakan a bašty. V areáli hradu sa nachádza viacero objektov. Medzi najznámejšie patrí Matejov dom či mestská radnica.

Zaujímavosti a Okolie

Ak patríte k milovníkom prírody a rastlín, nevynechajte príležitosť navštíviť unikátne Arborétum Borová Hora vo Zvolene. Arborétum ukrýva bohatú zbierku rôznych odrôd drevín, ruží, ale i suchomilných rastlín.

Zrúcanina gotického hradu Dobrá Niva sa vypína nad obcou Podzámčok. V minulosti plnil dôležitú úlohu, najmä pri útokoch Turkov na naše územie. V súčasnosti sa z neho zachovala len nepatrná časť, čo však vôbec neuberá na atraktívnosti miesta.

Výhľad na mesto z veže, ktorá je na námestí. Areál mestského hradu v Banskej Bystrici spolu s cintorínom je voľne prístupný.

Prehľad rekonštrukcie a nákladov na Kalvárii

tags: #kostol #povysenia #svateho #kriza #kalvaria #banska