Rímskokatolícka farnosť a kostol v Kňažej: História a vývoj

Rímskokatolícka farnosť Kňažia má bohatú históriu, ktorá sa prelína s dejinami Oravy a Dolného Kubína. V tomto článku sa pozrieme na vývoj farnosti, históriu kostola a významné osobnosti, ktoré s ňou boli spojené.

Mapa Dolného Kubína s vyznačením Kňažej

História farnosti Kňažia

V časoch Juraja Thurza k fare patrili aj Bziny, Vyšný Kubín, Medzibrodie, Záskalie, Jasenová, Valaská Dubová a Pokryváč. Predtým obce novej farnosti patrili k dvom farám oravského panstva a to: Bziny, Mokraď k Dolnému Kubínu a Kňažia, Medzibrodie k Oravskému Podzámku. V roku 1787 bola zriadená v Kňažej nová, tzv. Jozefínska fara, a od tej doby sa datuje aj vznik farnosti. Následkom známych reforiem Jozefa II, po zrušení mnohých kláštorov, z ktorých fundácií nové fary „Fundi religionis“ boli dotované. Z týchto obcí len Kňažia mala kostolík - kaplnku.

Od roku 1787 patrili Bziny do novozriadenej fary v Kňažej. 11. apríla 1858 bolo sídlo fary prenesené do Bzín.

História kostola v Kňažej

V žiadnych archívnych záznamoch sa však z tohto obdobia nenachádza zmienka o kostole. Prvý záznam, ktorý potvrdzuje jeho existenciu je z konca 18. storočia. Aj to sa iba v kronike okrajovo spomína, že niekde nad dedinou stál kríž - kaplnka. Nie je presne definované ani miesto, ani funkcia stavby, môžeme len predpokladať, že ide o predchodcu terajšieho kostola. V 19. storočí sa kňažanský kostol berie ako fakt. Z toho vyplýva, že chrám musel existovať aj v predchádzajúcom storočí. Stavba to bola kamenná, v porovnaní s dnešnou, približne dvakrát menšia s malou sakristiou a bez prístrešku nad hlavným a bočným vchodom.

Veľkou zásluhou sa o rozšírenie a obnovenie kostola pričinil farár Ondrej Mišík spolu s horlivými veriacimi. Pôvodný kostol bol už v tomto období veľmi malý a v zlom stave. Základný kameň pre obnovu kostola bol posvätený a položený dekanom zo Sedliackej Dubovej 25. apríla 1842. Práce boli ukončené na jeseň nasledovného roka. 11. decembra 1843 kostol za prítomnosti množstva veriacich posvätil znova dekan zo Sedliackej Dubovej.

Začiatkom 20. storočia kostol prešiel prvou veľkou rekonštrukciou, išlo o celkové zväčšenie sakrálnej stavby. K dokončeniu rekonštrukčných prác však došlo až po skončení 2. svetovej vojny v 50. tych rokoch 20. storočia. Priebeh a záznamy o prácach sú uvedené vo farskej kronike. Počas opravných prác sa predĺžila hlavná loď, rozšíril sa chór a taktiež sa odstránila stará kazateľnica. V roku 1977 bola obnovená vonkajšia omietka, vybudoval sa nový vstup do kostola, vymenili sa okná aj vstupné dvere a položila sa nová mramorová dlažba. Na rad prišla aj oprava organa. Následne veriaci začali so stavbou miestnej fary, ktorá bola skolaudovaná 26.10.1980 v rámci odpustových slávností sv. Šimona a Júdu. Vtedy sa zároveň posvätila mramorová menza. Po týchto prácach kostol dostal svoju terajšiu podobu. V ďalších rokoch už k žiadnym zásadným zásahom do architektúry kostola nedochádza. Uskutočnili sa už len doplnkové zmeny, a to stavba strešného prístrešku pred hlavným vchodom začiatkom 21. storočia.

Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Bzinách je postavený na mieste pôvodného kostola, ktorý bol zničený požiarom, zostala len východná časť a obraz Narodenia Panny Márie. Základný kameň súčasného kostola bol položený 11. júna 1805. Dokončený bol 28.9.1811. Posviacka kostola sa uskutočnila 28. októbra 1811.

Architektúra a interiér kostola

Klasicistický kostol bol postavený v rokoch 1805 - 1811. Upravený bol v roku 1957. Jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria, sakristiou a vstavanou vežou. Fasády sú hladké. Hlavný oltár s obrazom Immaculaty je od J. B. Klemensa. Voľný obraz Narodenia Panny Márie v pôvodnom ráme je z druhej polovice 18. storočia. Pod chórom na bočných stenách sú umiestnené obrazy od akademickej maliarky Emílie Holej. Je to obraz Božieho Milosrdenstva a obraz Matky ustavičnej pomoci. Spovednica a krstiteľnica sú rokokové z druhej polovice 18. storočia.

Významné osobnosti

Štefan Pirončák

Štefan Pirončák

Štefan Pirončák sa narodil 22. februára 1844 v oravskej obci Kňažia, ktorá je v súčasnosti mestskou časťou Dolného Kubína. Štefan Pirončák bol kňaz, vydavateľ a slovenský vlastenec. Štúdium teológie úspešne dokončil na Pazmáneu vo Viedni a za rímskokatolíckeho kňaza bol vysvätený 14. novembra 1866. Jeho prvým pôso-biskom bola kaplánska stanica v Sed-liackej Dubovej. V roku 1867 pôsobil ako adminis-trátor v Hladovke. V roku 1869 sa stal kaplánom v Ružomberku. Neskôr pôsobil ako farár v Oravskom Podzámku (1871 - 1874). V Trstenej pôsobil celkom 28 rokov. Matka Štefana Pirončáka Emília Pirončáková zomrela v Trstenej 13. marca 1879 vo veku 61 rokov. Pochoval ju 15. Počas pôsobenia v Trstenej zostavil a vydal v slovenskom jazyku Obrázkové sväté čítanie a evanjelia na nedele a sviatky katolíckeho cirkevného roka s vyznaním kato-líckej viery a modlitbami a spoločne s cirkevným historikom a kubínskym dekanom Jozefom Kohútom sa zaoberal aj problematikou strateného obrazu Matky Božej, ktorý v 17. storočí odcudzili z Trstenej poľsko-litovské vojská tiahnuce na Viedeň. Zastával aj funkcie cirkevného škol-ského inšpektora, asesora, prosynodálneho exa-minátora, dekana Trs-tenského dekanátu a čestného kanonika Spišskej Kapituly. V roku 1902 prevzal farnosť v Jablonke. V roku 1889 Štefan Pirončák založil časopis Kráľovná svätého ruženca, ktorý odoberali aj mnohí Trstenčania. Bol v podstate jeho prvým redaktorom. Bol aj spoluzakladateľom časopisu Angelicus. Štefan Pirončák vydával časopis Kráľovná svätého ruženca až do svojej smrti, teda plných 24 rokov. Časopis vychádzal najskôr v jeho pôsobisku v Trstenej a neskôr od apríla 1902 v jeho ďalšom pôsobisku - v Jablonke. Okrem toho zostavil a vydal aj slovenský lekcionár, ktorý vyšiel v Budapešti v roku 1892. Významne sa angažoval pri budovaní hasičského spolku v Trstenej, jeho kontakty výrazne pomohli rozvoju mesta a ako aj budovaniu mestskej samosprávy. Bol horliteľom modlitby posvätného ruženca a v spolupráci s bratmi františkánmi sa pedantne staral, aby miestna rímskokatolícka ľudová škola napredovala. Štefan Pirončák zomrel 13. novembra 1912, pričom miesto posledného odpočinku našiel práve v Jablonke. V roku 2010 bol jeho pôvodný pomník rozbitý, telo exhumované a pochované do spoločného hrobu.

Ďalšie významné osobnosti

Medzi ďalšie významné osobnosti katolíckej cirkvi v Dolnom Kubíne patria:

• Ján Sczechovich de Ratulov - Prvý farár pre všetkých katolíkov Oravy (1645)
• Martin Pongrácz - Archidiakon Oravy, pôsobil v Dolnom Kubíne od roku 1672
• Ján Tranoscius - Dolnokubínsky farár, snažil sa o rekatolizáciu
• Jozef Kohút - Farár, viedol prestavbu kostola v rokoch 1880-1887
• Štefan Haluška - Dekan farár, nastúpil začiatkom prvej svetovej vojny
• Jozef Maxián - Farár, prebral farnosť v roku 1925
• Viktor Trstenský - Správca farnosti od decembra 1938
• Alfonz Letanovský - Dekan, pôsobil od roku 1974, viedol generálnu opravu kostola
• Juraj Vojenčiak - Misionár, po návrate na Slovensko viedol Pápežské misijné diela

Prehľad farárov a kaplánov

Zoznam predchodcov pôsobiacich vo farnosti Dolný Kubín - Kňažia:

• Heldák Marcel, PaedDr. (farár: 1. 8. 1998 - 2005)
• Torbík Štefan, Mgr. (kaplán: pred 10. 8. 2008)
• Šalát Daniel, Mgr. (kaplán: k 13. 8. 2006 - 30. 6. 2007)
• Grof Ivan, SDB, prom. pedagóg (vo farnosti: 1995 - 1997)
• Janota Jozef, ThDr. (k 1. 11. 1996)

Hroby kňazov v Bzinách:

• Janota Jozef (zomrel 8. 5. 2000)
• Vrbovský Jozef (zomrel 21. 11. 2005)
• Sárený Jozef (zomrel 14. 12. 2000)

Rodáci z Bzín:

• Sárený Jozef (narodený 15. 2. 1913)
• Janota Jozef (narodený 7. 11. 1913)
• Vrbovský Jozef (narodený 20. 2. 1916)

Dolný Kubín a Kresťanstvo

Kresťanstvo sa na Oravu začalo šíriť už v čase Veľkomoravskej ríše a v 10. storočí sa tu ujalo natrvalo. Územie bolo najskôr pod správou nitrianskeho biskupstva, neskôr bolo včlenené do ostrihomského arcibiskupstva. Prvé fary boli zakladané začiatkom 14. storočia. Prvá zmienka pochádza z roku 1334 a hovorí o fare na Oravskom hrade. V polovici 14. storočia dochádza k zmene správneho systému tohto územia, čo ovplyvnilo aj cirkevnú organizáciu. S menom kubínskej fary sa po prvýkrát stretávame v roku 1380. Mala pod správou celé podchočianske územie až po hrad.

V roku 1559 a 1560 bola na Orave vykonaná prvá historicky známa kánonická vizitácia. Zo záznamov sa dozvedáme, že vizitátor musel o oravských farách konštatovať, že všade je farár ženatý a sviatosti podáva obidvomi spôsobmi. Kňazi boli totiž pod vplyvom zemepánov, ktorí na svojom území presadzovali reformačné myšlienky. O kubínskej fare je vo vizitácii z roku 1559 poznačené toto: Kubín má kostol zasvätený sv. Kataríne, je dosť pekne vyzdobený, nepotrebuje opravy, má dva strieborné kalichy, medenú monštranciu, pacifikál, štyri ornáty. Farár tunajší, menom Ladislav, je ženatý, ale krst, krizmu, olej a svätenú vodu vysluhuje v kostole po katolícky, sviatosť oltárnu podáva pod obojakým spôsobom. R. 1560 je zaznačené: Kubín patrí hradu Orava a pánom Kubínskym. Farárom je Ladislav Parvus, je ženatý a nestály, hoci opatruje kostol v dobrom stave, tak ako ho prijal od predchodcu; svätenú vodu kostol nemá, ani Eucharistiu.

Do konca 16. storočia celá Orava prešla do správy evanjelicko-luteránskej cirkvi v duchu zásady „Cuius regio eius religio“ (čie panstvo toho náboženstvo). Juraj Thurzo, pán Oravského hradu, podporoval šírenie reformácie na Orave všetkými silami. Do evanjelickej správy prešli všetky fary a kostoly a boli budované nové, na novoosídlených územiach. Z vizitácie E. Lániho z roku 1611 sa dozvedáme, že v Kubíne je evanjelická fara, ktorá v sebe zahrňovala obce Dolný Kubín, Vyšný Kubín, Jasenová, Leštiny, Osádka, Srňacie, Pokryváč, Pucov, Pribiš, Medzibrodie, Bziny, Kňažia, Jelšava, Záskalie, Mokraď a Medzihradné. Kostol v roku 1622-1627 prestavali a maľby a obrazy zabielili. Z prestavby sa zachovala pamätná tabuľa dnes zasadená na pravej stene kostola.

V polovici 17. storočia sa začína obnovovať katolícky život na Orave. Prvý farár pre všetkých katolíkov celej Oravy prišiel v roku 1645. Bol ním Ján Sczechovich de Ratulov, prepošt de Valkov, Vice Archidiakon. Usadil sa najskôr v Čimhovej, neskôr sa presťahoval do Oravky. V jeho práci mu pomáhali poľskí rehoľníci a licenciáti, ktorí pôsobili vo väčších obciach. Boli to neženatí laici vzdelaní vo vierouke, ktorí mali právomoc krstiť, učiť ľud, sobášiť a pochovávať. V kubínskej farnosti pôsobil licenciát ešte v roku. R. 1672 katolíci prevzali späť kostol v Dolnom Kubíne. Po mnohých rokoch tu prišiel aj katolícky kňaz. Bol ním archidiakonom Oravy Martin Pongrácz, ktorý predtým pôsobil v Trstenej. Účinkoval tu do marca roku 1680. Potom správu farnosti prevzal na niekoľko mesiacov licenciát Jonáš Pretrozséni. Koncom roku 1680 nastúpil Ján Mariássy a ten tu účinkoval do júla roku. Bolo to obdobie protihabsburských povstaní a sprisahaní a neustále boje sa odrazili aj na živote veriacich na Orave. Povstaleckí vojaci sa dopúšťali mnohých násilností najmä na katolíckych kňazoch.

Jedným z nich bol aj dolnokubínsky farár Ján Tranoscius. Bol synom evanjelického farára Samuela Tranoscia, ktorý pôsobil v Liptovskom Mikuláši. Ján prestúpil na katolícku vieru a po štúdiách teológie na viedenskom Pázmaneu bol v apríli roku 1680 vysvätený na kňaza. Po krátkom pôsobení na Liptove bol roku 1682 poslaný do Kubína. Snažil sa o navrátenie protestantov na katolícku vieru a podľa dobových záznamov, mával s nimi časté hádky. Po uzavretí mieru medzi cisárom a povstalcami sa situácia upokojila. Katolícke kostoly boli vrátené katolíkom. Evanjelikom bolo povolené postaviť si za určitých podmienok vlastné tzv. artikulárne kostoly. Na Orave ich postavili dva, v Leštinách a v Istebnom. R. Od začiatku 18. storočia sa Orava postupne stávala znovu katolíckou. Rekatolizácia postupovala rýchlo a pokojne. V Kubíne sa na mieste farára vystriedalo niekoľko kňazov, ktorí pozdvihli náboženský aj sociálny život veriacich oživením úcty k Eucharistii a Panne Márii, ako to dokazujú združenia ku cti Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej.

Ďalšiu veľkú prestavbu uskutočnili v roku 1880 - 1887 pod vedením farára Jozefa Kohúta a za podpory župana Edmunda Zichyiho v slohu, ktorý imituje gotiku. 2. augusta 1887 prišiel prestavaný kostol vysvätiť biskup Juraj Čáska. Udalosť je zachytená na mramorovej doske v lodi kostola. 8. mája 1895 vypukol v Kubíne veľký požiar, ktorý zachvátil aj kostol. Kohútov nástupca Štefan Viecha pokračoval v diele svojho predchodcu. Podobne aj dekan farár Štefan Haluška, ktorý do svojho úradu nastúpil začiatkom prvej svetovej vojny. V roku 1922 a 1923 sa vo farnosti uskutočnili misie pod vedením P. Eiselleho SJ. So štedrou podporou Juraja Bullu, oravského župana, bol do kostola umiestnený nový oltár Sedembolestnej Panny Márie, sochy Božského Srdca a Srdca Panny Márie a obrazy krížovej cesty.

V roku 1925 farnosť prebral do správy Jozef Maxián. Spolu s kaplánom Jozefom Hadrim, ktorý prišiel do Kubína v roku 1929, prebudili katolícky život vo farnosti. V roku 1936 sa v Kubíne uskutočnilo stretnutie katolíckej mládeže Oravy z príležitosti posvätenia orolskej zástavy. Zišlo sa tu asi 18 000 Oravcov. Sv. V decembri 1938 prebral správu farnosti Viktor Trstenský. Spolu so svojimi spolupracovníkmi pokračoval v práci svojich predchodcov. V roku 1939 sa uskutočnila dlažba kostola, bol pokrytý novou strechou a opravený zvonku. Boli doň umiestnené aj nové spovednice.

V decembri 1940 bol založený Katolícky kruh, ktorého činnosť sa zameriavala na kultúrnu a umeleckú oblasť. Divadelný súbor nacvičil a predviedol okolo 40 divadelných hier a akadémií (Pašiové hry, Tajomstvo sv. omše, Akadémia pri príležitosti 25. výročia biskupstva pápeža Pia XII. V roku 1941 veriaci odkúpili hotel Biheller a upravili ho na svoj kultúrny dom s javiskom a celým divadelným zariadením. V apríli 1942 bola založená rím.-kat. cirkevná obec, ktorá mala na starosti organizačno - budovateľskú prácu vo farnosti. V tom istom roku bola štátna ľudová škola pretvorená na cirkevnú. Uskutočnili sa misie pod vedením otcov jezuitov. Bola obnovená Jednota katolíckych žien a v roku 1944 aj Jednota katolíckych mužov. V roku 1947 prišli do mesta sestry Panny Márie Pomocnice a usadili sa v dome, ktorý im na tieto účely poručili manželia Pollákovci. Slávnostná posviacka ústavu sa konala 7.

V roku 1948 sa náboženský život v meste, tak ako na celom Slovensku, radikálne obmedzil. Boli zrušené všetky cirkevné spolky a cirkevný majetok bol zoštátnený. Farnosť od toho času spravovali niekoľkí kňazi. Od roku 1974 tu pôsobil dekan Alfonz Letanovský. V roku 1979 začal spolu s kaplánom Andrejom Imrichom a veriacimi generálnu opravu kostola. Uskutočnila sa výmena strechy, maľba exteriéru, odvetranie základov, výmena okien a maľba interiéru.

Situácia sa znovu radikálne zmenila po roku 1989. Mnohé spoločenstvá, ktoré dovtedy vykonávali svoju činnosť len tajne, sa mohli slobodne prejaviť na verejnosti. Náboženský život sa začal znovu rozvíjať. Spevácke zbory, hnutie kresťanských rodín, svetský rád sv. Františka i saleziánski spolupracovníci. V auguste r. V roku 1993 začala svoju činnosť v meste katolícka charita, ktorá poskytuje svoje služby všetkým, ktorí sú odkázaní na pomoc iných. Od septembra r. 1994 tu pôsobia sestry sv.

V roku 1989 sa začalo uvažovať o výstavbe nového kostola. Farský kostol už kapacitne nepostačoval. Základný kameň pre nový kostol posvätil Sv. Otec Ján Pavol II. počas svojej prvej návštevy Slovenska 22. apríla 1990 v Bratislave. Výstavba prebiehala v rokoch 1992 až 1997. Väčšina prác sa zvládla formou dobrovoľných brigád veriacich mesta i okolitých dedín. 13. septembra 1997 kostol slávnostne vysvätil biskup František Tondra. Je zasvätený Povýšeniu sv.

Vo februári 1992 bola po predchádzajúcich prípravách slávnostne otvorená Cirkevná základná škola Andreja Radlinského. Svojím zameraním nadviazala na tradíciu cirkevného školstva v meste, ktorá bola násilne prerušená po r. Generálna rekonštrukcia interiéru farského kostola spolu s obnovou vonkajších schodíšť sa uskutočnila počas prázdninových letných mesiacov r. 2005.

tags: #rim #kat #farnost #knazia