Spišské Podhradie sa pýši bohatou históriou a kultúrou, ktorej súčasťou sú aj sakrálne stavby a významné budovy v okolí základnej školy. Tento článok sa zameriava na históriu a architektúru kostola v blízkosti základnej školy, ako aj na ďalšie zaujímavé objekty v okolí.
Kostol Narodenia Panny Márie
Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie v Spišskom Podhradí bol postavený pred rokom 1258. Prešiel mnohými prestavbami a úpravami, až dostal dnešnú klasicistickú podobu. K pôvodnému gotickému jednoloďovému kostolu bola neskôr pristavaná bočná kaplnka a kostol bol opevnený kamenným múrom s hranolovou vstupnou bránou. Veža pôvodne patrila do vlastníctva mesta a nie fary. V roku 1794 kostol vyhorel.
Vežu sa podarilo opraviť, avšak pôvodný jednoloďový kostol bol v roku 1824 zbúraný. Na jeho miesto bolo v rokoch 1825-1829 postavené dnešné jednolodie. Dnešný kostol je o tretinu menší ako pôvodná stredoveká stavba, z ktorej sa zachovala len veža a vstupný portál. Priestory dnešného presbytéria a lode sú zaklenuté pruskými klenbami, triumfálny oblúk tvorí zdvojený medziklenbový pás. Celý chrám je situovaný do ohradeného priestoru so vstupnou gotickou bránou.
Najcennejšou súčasťou chrámu je hlavný oltár Panny Márie z rokov 1493-1494, z ktorého sa zachovala plastika Panny Márie a štyri gotické tabuľové obrazy. Vzácnosťou v kostole je gotická bronzová krstiteľnica z roku 1390 od zvonolejára Jána Weygela zo Spišskej Novej Vsi. O význame farského kostola svedčí skutočnosť, že kostol mal svoju vlastnú pečať zobrazujúcu Pannu Máriu ožiarenú lúčmi, ktorá má pod nohami mesiac (Assumpta). Vyhotovená bola v roku 1450.
Farnosť Spišské Podhradie
Počiatky farnosti Spišské Podhradie sa spájajú s počiatkom Spišského prepoštstva, o čom svedčí napríklad aj epitaf vyššieho cirkevného hodnostára alebo biskupa z 13. storočia nachádzajúci sa v podveží farského kostola Narodenia Panny Márie. Farská budova datuje svoj vznik do druhej tretiny 17. storočia.
Barokový objekt bol v roku 1993 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a je sídlom rímskokatolíckej farnosti v Spišskom Podhradí.
Základná Škola a Meštianske Domy (Palešovo Námestie)
Základná škola na Palešovom námestí 9 bola postavená v historizujúcom slohu a datuje svoj pôvod do 2. polovice 18. storočia, do obdobia vlády Márie Terézie. Dôkazom je historický záznam na zachovanej pamätnej doske: „Za panovania milostivej Márie Terézie, aby sa mladučké pokolenie v tejto národnej škole mohlo vzdelávať vo vedách, založil ju Ján Feja, skutarský biskup, spišský kanonik a veľprepošt, farár prepoštského kostola v Spišskom Podhradí, a Mestská Rada a obyvatelia Spišského Podhradia“.
Chronostichon v nápise uvádza aj rok založenia školy: IIIILIVICLILIIIMVDVV (=1785). Historický objekt, ktorý je od roku 1963 národnou kultúrnou pamiatkou, pozostáva z dvoch spojených a prestavaných meštianskych domov. Vo dvore sa zachovalo renesančné krídlo zo 16. storočia z pôvodného priechodového domu s priestormi klenutými valenou klenbou.
Dom Františka Hutyru
Prof. Dr. František Hutyra patril medzi najvýznamnejších predstaviteľov svetového veterinárskeho lekárstva koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Narodil sa v roľníckej rodine Andreja a Zuzany rod. Košíkovej, ktorí v tom čase bývali v kúpeľoch Sivá Brada pri Spišskom Podhradí. Neskôr sa presťahovali do Spišského Podhradia, kde si zakúpili starý historický dom č. 167 na dnešnom Palešovom námestí. Tu František Hutyra vyrastal a strávil svoje detstvo. V roku 2000 bola na jeho rodičovskom dome odhalená pamätná tabuľa s textom: „V tomto dome prežil mladosť Univ. prof. MUDr. MVDr. František Hutyra *7. 10. 1860 - +20. 12. 1934 veterinárny lekár, vedec a vysokoškolský pedagóg svetového mena, 32 rokov rektor uhorskej kráľovskej zverolekárskej školy v Budapešti 6. 10. 2000“.
František Hutyra vyštudoval veterinárnu medicínu na univerzite v Budapešti. Bol členom Uhorskej akadémie vied a prednášal na univerzitách patologickú anatómiu, hygienu mäsa a súdne lekárstvo. Zaoberal sa tiež výskumom nákazlivých chorôb domácich zvierat. Zaslúžil sa o modernizáciu veterinárnej správy v Uhorsku, začo bol v roku 1917 povýšený do šľachtického stavu.
Dom Štefana Varsányiho
Mäsiar a údenár Štefan Varsányi bol posledný znalec tajomstva výroby labužníckych spišských párkov, známych ako podhradské „viršle“. Táto mäsová pochúťka preslávila Spišské Podhradie nielen doma, ale i v zahraničí. Párky boli včasráno zabalené do zvláštnych debničiek a vďaka prvému rannému vlaku si na nich už napoludnie mohli pochutnávať labužníci v Budapešti. Výroba tejto špeciality bola Štefanovi Varsányimu uznaná až po takmer dvadsiatich rokoch, čoho sa však už majster nedožil.
Mäsiareň na výrobu Spišských párkov sa nachádzala na dnešnom Palešovom námestí (bývalé Leninovo námestie), keďže mäsiari patrili medzi najbohatších a najváženejších mešťanov a ich domy sa stavali na námestiach a hlavných uliciach. Pavlačový dom pochádzajúci približne spred roka 1800 niesol erb patróna mäsiarov sv. Mateja s toporom v ruke a sv. Lukáša s býkom. V dome sa nachádzala predajňa mäsa, udiareň, sklady, kuchyňa, hostinec, obytné časti pre Štefana Varsányiho s rodinou a služobníctvo a zázemie za domom.
Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame tabuľku s dôležitými dátumami a udalosťami:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| Pred 1258 | Postavenie Kostola Narodenia Panny Márie |
| 1390 | Gotická bronzová krstiteľnica od Jána Weygela |
| 1450 | Vyhotovenie pečate zobrazujúcej Pannu Máriu (Assumpta) |
| 1785 | Založenie základnej školy na Palešovom námestí |
| 1825-1829 | Výstavba dnešného jednolodia kostola |
| 1993 | Farská budova vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku |
| 2000 | Odhalenie pamätnej tabule Františka Hutyru |
Spišské Podhradie, s jeho bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, ponúka návštevníkom pohľad do minulosti prostredníctvom svojich architektonických skvostov a významných osobností.