Radvaň, kedysi slovenské zemepanské trhové mestečko, bola v roku 1966 pripojená k mestu Banská Bystrica. Patrí medzi najstaršie obce v tejto oblasti.
Najstaršou sakrálnou stavbou v Radvani je farský kostol na Hôrke, v súčasnosti patriaci rímsko-katolíckej cirkvi, ktorý bol podľa písomných prameňov v roku 1287 zasvätený Narodeniu Panny Márie. V roku 1287 máme v Radvani písomne doložený aj kostol zasvätený Panne Márii.
Kostolík postavili niekedy v druhej polovici 13. storočia v dominantnej vyvýšenej polohe nad riekou Hron (spomína sa rok 1287). Kostol Narodenia Panny Márie je postavený na príkrom vŕšku, z diaľky môžeme vidieť iba jeho vežu, ktorá stojí mimo kostola. Celá budova kostola je skrytá za stromami, vedie sem prístupová cesta po krytých schodoch a obyčajná cesta.
Hôrka - vŕšok symbolizuje Božiu blízkosť. Tento symbol pochádza už z predkresťanských čias; vrch sa dvíha nad každodennou rovinou ľudstva. Výstup k tomuto chrámu je prípravná duchovná fáza kresťana na stretnutie s Bohom. Za východnou stenou kostola je starý cintorín.
Pochovávanie v blízkosti kostola (v tzv. kostolnom dvore) sa traduje oddávna. Okolo cintorínu bol múr, ktorý stál ešte v roku 1713. Dnes už neexistuje.
Písomná správa o založení kostola neexistuje. Kostol pochádza z 13. storočia, bol viackrát upravovaný a prestavovaný. Je to dvojloďová halová stavba.
Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie, dvojloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a samostatne stojacou zvonicou z druhej polovice 13. storočia. Nachádza sa vo vyvýšenej polohe nad obcou.
Jeho pôvodná svätyňa bola postavená smerom na východ, víťazným oblúkom pripojená k dvojlodi. Na severnej strane bola postavená kaplnka Sedembolestnej, ktorá je v prostriedku. Obidve presbytériá majú sakristie. Aj vchod do kostola bol prenesený z východnej strany na južnú.
V 14. storočí bol kostol rozšírený, došlo aj ku stavbe nového presbytéria. Tieto aktivity súviseli aj s faktom, že sa jednalo o významné pútnické miesto.
K ďalšiemu veľkému rozšíreniu došlo začiatkom 16. storočia, keď k severnej stene lode pristavali neskorogotickú kaplnku zaklenutú sieťovou klenbou. Mala samostatný vstup zo západnej strany. Severne orientovaná neskorogotická kaplnka pochádza zo začiatku 16. storočia.
Zrejme po nie dlhom čase k tejto kaplnke pripojili zo západnej strany ďalšiu prístavbu, ktorej priestor bol osvetlený na sakrálnych stavbách pomerne ojedinelými obdĺžnikovými oknami.
Z gotického obdobia sa v kostole zachovala socha Piety z roku 1518, dnes súčasť neogotického oltára.
Od roku 1581 až do začiatku 18. storočia bol kostol evanjelický. V roku 1581 prešiel objekt do rúk evanjelikom a počas nasledujúcich vyše sto rokov došlo k viacerým zmenám vlastníkov. Až na začiatku 18. storočia kostol získali katolíci.
Počas 17. storočia bol kostol fortifikovaný a bola postavená aj zvonica. V roku 1668 sa uskutočnili viaceré významné práce na kostole. Rovný strop dvojlodia bol nahradený krížovou klenbou podopieranou dvoma stredovými piliermi. Dokončená bola taktiež veža východne od kostola, ktorá bola spolu s baštami súčasťou jeho opevnenia.
Jednu z najväčších úprav v tomto kostole urobili pravdepodobne jezuiti, ktorí tu pôsobili v rokoch 1681 - 1688. Príchod jezuitov znamenal uplatnenie barokových stavebných princípov. Ich prínosom sú, pravdepodobne, barokové kruhové okná v bývalom presbytériu a na východnej stene kostola.
Začiatkom 20. storočia (v roku 1908) sa uskutočnila neogotická prestavba chrámu, ktorá priniesla aj zmenu jeho orientácie. Svätyňou kostola sa stala severná neskorogotická kaplnka a pôvodné polygonálne presbytériu bolo zmenené na bočnú kaplnku.
K väčším zmenám vo vnútornom zariadení kostola dochádza v priebehu 19. storočia. V tomto období sa objavujú historizujúce slohy, medzi nimi aj pseudogotika, ktorá sa snaží oživiť princípy gotického umenia. Nie je isté, či v tomto období došlo aj ku stavebným zmenám v kostole.
Na kostole a v jeho interiéri nájdeme mnoho hodnotných gotických a neskorogotických architektonických detailov. Nájdeme tu hneď dve pastofóriá - staršie zo 14. storočia v podobe výklenku s mníškou, ktoré doplnili v 15. storočí.
V interiéri kostola sú umiestnené tri náhrobné kamene s obdobia baroka patriace Radvanským.
Kostolík slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Stavba je v pomerne dobrom stave.
Radvanský chotár sa menil v minulosti na základe donácií, ale predovšetkým na základe vývoja sídelných jednotiek novovzniknutých dedín, ktoré si vytvárali „vlastný“ chotár prislúchajúci k týmto dedinám. Tým sa vlastný chotár Radvane zmenšoval.
Privilégium konať výročný jarmok v deň sviatku Narodenia Panny Márie (teda 8. septembra) dostala obec od cisára Leopolda I. v roku 1655. Prvý historický Radvanský jarmok sa konal 8. septembra 1657. Jeho história sa však začala písať predsa len o niečo skôr, a to už v roku 1655, keď uhorský kráľ Leopold I. Habsburský udelil Radvani právo konania jarmoku na sviatok Narodenia Panny Márie.
V spore o konanie jarmoku s mestom Banská Bystrica napokon Leopold I. v roku 1697 rozhodol, že jarmok v deň Narodenia Panny Márie sa môže konať len v Radvani.
Radvanský jarmok bol jedným z najväčších a najznámejších v Hornom Uhorsku. Odraz jarmok našiel dokonca aj v krásnej literatúre (v poviedkach Gustáva Kazimíra Zechentera-Laskomerského a Jozefa Gregora Tajovského).
V roku 1287 daroval dedinu uhorský kráľ Ladislav IV. Dionýzovi - predkovi šľachtického rodu Radvanských. Rodina Radvanských si v Radvani dala v 16. storočí postaviť reprezentačný kaštieľ. Radvanskovci si tu v ďalšom období vybudovali dva kaštiele Dolný (Radvanskovský), Horný (Bárczyovský) a jednu kúriu.
V roku 1945 bol majetok Radvanskovcov a Bárczyovcov daný pod nútenú štátnu správu a v roku 1947 prešiel do vlastníctva štátu.
Radvaň bola jednou z najstarších obcí - mestečkom v tomto regióne. Svoje meno niesla podľa šľachtica Radvana už v 13. storočí. Slovenský šľachtický rod Radvanských tu žil až do konca 2. svetovej vojny.
V súčasnosti katastrálne územie Radvaň patrí medzi najrozvinutejšie časti mesta Banská Bystrica. Sú tu umiestnené priemyselné, obchodné a vzdelávacie zóny.
Dominantou a hlavným symbolom Radvane je kaštieľ šľachtickej rodiny Radvanskovcov, ktorý sa v súčasnosti rekonštruuje. Druhou dominantou je Tihányiovský kaštieľ, ktorý je symbolom histórie obce Kráľová. V ňom je umiestnená prírodovedná expozícia Stredoslovenského múzea.
Hlavným pripomenutím významu Radvane na Slovensku je však každoročný Radvanský jarmok.
