Kúpele Herľany, známe aj ako Kysihýbel, ležia 20 km severovýchodne od Košíc v Slánskych vrchoch, v nadmorskej výške 392 m. Tieto kúpele, obklopené krásnou prírodou, majú bohatú históriu a sú známe svojím jedinečným prírodným úkazom - periodickým uhličitým vodotryskom, teda gejzírom.
The Geysirs of the Haukadalur Geothermal Area (Geysir Strokkur) - Island/Iceland
Herliansky gejzír počas erupcie. Zdroj: Wikimedia Commons
História a Význam Kúpeľov
Kúpele Herľany boli známe už v XVII. storočí. V krásnom parku sa nachádza nová kúpeľná budova s dvoma vodoliečebňami, hudobný pavilón, administratívna budova, kaplnka a dva pavilóny pre hostí, štyri kúpeľné a viacero súkromných víl.
Herľanské kúpele si získali svoj chýr vďaka periodickému uhličitému vodotrysku (gejzíru), ktorý je jedinečný v celej Európe. Z kašny tvaru hviezdy vystrekuje približne po 20 - 22 hodinách (približná doba erupcie je zaznačená na tabuľke u poštového úradu proti hlavnému košickému kostolu) za podzemného hukotu a citeľného zápachu sírovodíka gejzír alkalickomuriatickej kyselky, bohatej na kyselinu uhličitú, teplej 10 - 16°C do výšky 30 metrov. Neskôr klesá a ustáli sa vo výške 15 m. Celý zjav trvá asi 10 minút.
Najmä úchvatný je pohľad na gejzír za erupcie za svitu mesiaca.
Objavenie a Oprava Gejzíru
Gejzír bol objavený v rokoch 1870 - 1874 maďarským inžinierom Zsigmundym. Zprvu po objavu opakovaly sa výbuchy po 20, neskoršie po 15, potom po 6 hodinách a teraz 20 - 22 hodinách.
Československá vláda rozhodla, že gejzír nenechá zaniknúť a zverila opravné práce ministerstvu verejných prác, ktoré poverilo prevedením štátne naftové bane. Rúry gejzírové siahaly podľa záznamov inž. Zsigmundyho do hĺbky 350 m. V novembri sa podarilo všetky staré a ich časti odstrániť, potom bol gejzír opätne vyvŕtaný do hĺbky 405 m a od všetkých, do neho nahádzaných predmetov, ako peňazí, kusov železa atď. vyčistený.
Pri vrtaní boly zistené vodonosné horizonty v hĺbke 111 m, 175 m, 275 m a 330 m. Dľa výsledkov rozboru je množstvo liečebných solí a kyseliny uhličitej tri raz väčšie, ako bolo pred opravou. Už behom práci eruptoval gejzír až do výšky 30 m a doba trvania erupcií bola až 2 a pol hodiny. Taktiež množstvo vychrlenej vody je tri raz väčšie.
Plyn z gejzíru bol analyzovaný a pozostáva z 99% kyseliny uhličitej, ďalej z metánu, kyslíku a dusíku.
Liečivé Pramene a Okolie
Okrem gejzíru je v Herľanoch ešte jeden prameň sírnatý, ktorý sa však nedá piť, iný železo-uhličitý, Nižná a Horná studňa. Lieči sa tu reumatizmus a žalúdočné choroby. Zo skaly nad kúpeľami 300 m vysokej sa naskytuje veľkolepý rozhľad. Asi 1 hod. od Herľán je horské jazierko. Pre turistov doporučujeme návrat cez Vyšnú Kamenicu, Nižnú Kamenicu, Svinicu (starý kostol), od kostola svinického vľavo prejdeme silnicu a vozovou cestou krásnym lesom dorazíme za 1 ½ hod. na Bogatu (870 m). Na juhovýchod pod vrcholom lovecký zámčok s hrobom Forgáčovým. Od toho vľavo do údolia 1 hod. k myslivne a ďalšie 3/4 hod. do Salanča, ktorého srúcaniny hradu sú ďaleko už vidieť.
Možné Spojitosti s Veľkou Moravou
Prinášame veľmi zaujímavý článok k diskusii o lokalizácii veľkomoravských hradísk, o ktorých píšu Fuldské anály a ktoré sa vedcom doposiaľ nepodarilo hodnoverne stotožniť s konkrétnymi, dnes znýmymi hradiskami. Autorom článku je Mgr. Peter Baláž a bol pôvodne uverejnený v Historickom zborníku č.1/2013 pod názvom: K starobylosti a jedinečnosti "urbs antiqua Rastizi".
Argumenty pre starobylosť v 9. storočí má pádnejšie dôvody pre starobylosť. Informátor líčil letopiscovi skutok, nie miestopisné detaily. Ak by platil argument V. Brandla, že cudzinci nepoznajú slovanské pomenovanie, udalosti sa odohrali iným spôsobom.
Je teda zjavné, že takýmto spôsobom sa nedá postupovať. V záznamoch o príslušnej lokalite, čo je už širšie označenie. Ak by platil argument V. Brandla, nebolo hľadaným centrom Veľkej Moravy, pretože to bol hraničný hrad.
tags: #kostol #rastislavova #kisice