Kostol sv. Margity Antiochijskej v Ratnovciach je významnou sakrálnou pamiatkou s bohatou históriou. Nachádza sa v dominantnej polohe na kopci na južnom okraji obce v areáli cintorína, vďaka čomu je voľne prístupný. Prvá písomná zmienka o obci (terra Ratun) príslušenstva Nitrianskeho hradu pochádza z roku 1240. Termín terra označoval zem, resp. Pozemkové vlastníctvo niekoho. Pôvodne sa intravilán obce rozprestieral len v úzkom údolí od kostola sv. Margity Antiochijskej po rameno Váhu. Pôvodný intravilán obce je zakreslený aj na rukopisnej kolorovanej mape z roku 1763.
Vznik a vývoj kostola
Kostolík postavili v dominantnej polohe na kopci niekedy na prelome 13. a 14. storočia ako ranogotickú stavbu s kvadratickým presbytériom a západnou predstavanou vežou a severnou sakristiou. Z gotickej etapy sa zachovali obvodové múry stavby vrátane hranolovej predstavenanej veže. Z detailov ide o štrbinové okná veže a zamurované východné okno na presbytériu. Niekedy na prelome 13. a 14. storočia pôvodnú svätyňu zbúrali a postavili novú. Súčasne s ňou pristavili aj sakristiu.
V roku 1695 prešiel objekt barokovou prestavbou, v rámci ktorej bola okrem iného veža zvýšená nadstavbou osemuholníkového tvaru. Veža bola znovu vybudovaná v roku 1659. Prestavbami a opravami prešiel kostol v 18. a 19. stor. V polovici 90. rokov minulého storočia sa uskutočnila zatiaľ posledná veľká obnova. V rámci boli vynovené fasády kostola, ktorý dostal aj novú strešnú krytinu. Murované zakončenie veže v podobe ihlanu nahradila škridľová strecha divného tvaru. Nová škridľová strecha veže dosť narušila starobylý vzhľad celej stavby, ktorý mu dodávala murovaná helmica podobná ako v prípade kostolíka v Klátovej Novej Vsi-Sádku.
Kostol zasvätený sv. Margite Antiochijskej. Toto patrocínium sa na Slovensku objavuje už začiatkom 12. storočia. Do 13. storočia je datovaná spodná časť veže a obvodové múry kostola.
Zaujímavosťou je, že ku kostolíku vedie 118 schodov a súčasne aj výťah, ktorým sa dopravujú na cintorín truhly so zomrelými.
História obce a kostola v kontexte
V minulosti ako symbol obecnej samosprávy používala obec na pečatenie písomností pečať datovanú rokom 1719. V kruhopise pečate je nápis RATNOVCE 1719. V pečatnom poli je schematicky zobrazená postava ženy a iniciálky M A (Margita Antiochijská). V motíve pečate sa odrazila náboženská ikonografia. Atribúty svätice, ktorá patrí medzi 14 svätých pomocníkov v núdzi a do skupiny 4 veľkých panien, nie sú na pečati rozpoznateľné. Medzi atribúty svätice patrí napr. meč, kniha, martýrska palma, koruna, kríž, kosák, vreteno, drak alebo čert na reťazi atď. Často sa vyskytuje kombinácia uvedených symbolov.
Erb obce Ratnovce tvorí v červenom štíte zlatovlasá Margita Antiochijská v striebornom zlatolemovanom rúchu a zlatom plášti, pravicou si kladúca na hlavu zlatú korunu, v ľavici pred sebou so zlatým latinským ďatelinkovým krížom. Symboly (erb a vlajka) obce Ratnovce sú zaevidované v heraldickom registri MV SR pod sign. R-103/03.
Tajomnú históriu kostola osvetľujú výsledky archeologicko-historických výskumov, ktoré prebehli počase jesene 2016 a 2018. Výskum v oboch prípadoch realizoval Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre. Okrem archeológov sa pod dohľadom pamiatkarov do bádania zapojili historici umenia, reštaurátori, architekti, geológovia, geodeti a mnohé ďalšie profesie.
Je viac ako pravdepodobné, že na terase, na ktorej v ranej gotike vyrástol Kostol sv. Martina, stál predtým kráľovský hrad Bana. Vznikol pravdepodobne už v časoch Veľkej Moravy, teda v 9. storočí, keď boli pánmi územia Slovania. Hrad Bana mal administratívnu a obrannú funkciu. Strategický význam hradu sa začal strácať v 13. storočí, keď bol nad obcou Lúka postavený kamenný hrad Tematín, ktorý napokon prebral vedúcu úlohu hradu Bana.
Archeologické nálezy a pôvodný kostol
Vďaka vyššie spomínaným výskumom sme sa dozvedeli, ako vyzeral pôvodný bananský kostol. Ten vznikol najneskôr v 13. storočí, teda oveľa skôr, ako sa dovtedy predpokladalo. Bol to malý ranogotický kostolík dlhý zhruba desať metrov. Pozostával zo štvorcovej lode a polkruhovej svätyne. V tom čase kostol nemal vežu ani sakristiu. Podlahu tvorila len tenká vrstva malty a ušliapanej hliny. Archeológom sa podarilo odkryť časť kamenného prahu a tiež bol objavený náznak apsidy, teda polkruhovitý výklenok, ktorý je typický pre románske kostolíky. Práve tento nález neoficiálne posúva datovanie existencie kostola ešte do skoršieho obdobia.
V dobových záznamoch z rokov 1332 až 1337 sa uvádza Kostol sv. Martina a farár Benedikt, ktorý zaplatil pápežským decimátorom 3 groše pápežskeho desiatku. Z toho sa dá odvodiť, že išlo o malú faru s asi šesťdesiatimi či sedemdesiatimi obyvateľmi.
Stredovek a novovek
Vzhľad kostola sa v stredoveku veľmi nemenil - len z vonkajšej strany pribudli viaceré kamenné oporné múry. Kostol totiž neustále sadal, steny praskali a od podlahy k stropu sa vytvorila až dvadsaťcentimetrov široká trhlina. Svätostánok plnil v stredoveku funkciu farského kostola. Pochovávalo sa na cintoríne vôkol kostola, ale aj v jeho interiéri.
Kostol zrejme na sklonku 16. storočia vypálili počas nájazdov Turci. Kapacitne nepostačujúci kostol po opravách rozšírili smerom na západ a pristavili k nemu vežu. Neskôr pribudla baroková klenba i nová tehlová podlaha. Areál kostola bol opevnený kamenným múrom, ktorý bol zbúraný pri prístavbe nového kostola v roku 1931. Časť múru sa zachovala. Je v nej osadených niekoľko náhrobných tabúľ s latinskými nápismi z 1. polovice 17. storočia. Kostol slúžil väčšinu svojej éry katolíkom s výnimkou rokov približne 1581 až 1647, keď ho užívali evanjelici.
Už prvé dni výskumu v roku 2018 priniesli nečakaný nález masívneho náhrobného kameňa z konca 17. storočia. Našiel sa počas rozoberania oltára z roku 1931. Ide o jeden z najstarších náhrobkov kamenára na území Slovenska. Ilustruje narastajúci význam remeselníkov vo vtedajšej spoločnosti.
Po zriadení rímskokatolíckej farnosti v Moravanoch v roku 1706 spadala Banka do tejto farnosti. V roku 1779 bol pri kostole postavený kamenný kríž, o ktorý sa postaral zeman Alexander Sluka.
20. storočie a súčasnosť
Všetky prestavby mali za následok značný nárast terénu v okolí kostola a podláh v jeho vnútri. Najstaršia podlaha z čias vzniku kostola leží zhruba tri metre pod najmladšou podlahou. Takéto mohutné navážky spôsobili, že kostol neustále vlhol a jeho technický stav sa zhoršoval. Problém s vlhkosťou v kostole pretrváva dodnes.
V 20. rokoch minulého storočia bol už kostol v dezolátnom stave. Piešťanský staviteľ Alexander Pflüger vtedy vo svojom posudku napísal: „Starobylý kostol je v najhoršom poriadku, takže dokonca ohrozuje životnú bezpečnosť. Menovite múry sú dopukané, hnilé, klenba tiež je dopukaná, krov úplne hnilý, strecha krytá šindlom chybná, takže stále prší do stavania.“
V roku 1930 a 1931 k starému kostolu z južnej strany pristavili nový, čím vznikol dvojkostol. Z tzv. starého kostola do nového sa dá dodnes prechádzať tromi arkádami (priechody). Stavbu realizovala piešťanská firma Alexander Pflüger. Nový kostol má jednoloďový ranogotický pôdorys so štvorcovým presbytériom. Na priečelí kostola sa nachádza kamenný reliéf Panny Márie s Ježišom od akademického sochára Ladislava Ľudovíta Polláka.
Aby výškový rozdiel medzi starým a novým kostolom nebol taký výrazný, terén v starom kostole bol navyýšený zhruba metrovovou vrstvou sutiny, kameniva a hliny. Aby sa odborní bádatelia dostali na tehlovú podlahu, ktorá sa používala v 18. až 20. storočí, bolo potrebné ručne odstrániť viac ako sto ton navážky.
V roku 1948 pribudol v novom kostole organ, na ktorý prispeli obyvatelia, miestny barón, spolky a finančná podpora prišla dokonca až z Ameriky. V rovnakom roku bol v kostolnej veži nainštalovaný rapkáč. Rapkáč na Banke sa používa len počas Veľkej noci.
V roku 1989 zreštauroval Jozef Medo maliarsku výzdobu v interiéri.
Súčasný stav
Kostolík patrí Rímskokatolíckej cirkvi, pod farnosť v Sokolovciach. Pred niekoľkými rokmi bola opravovaná strecha (výmena popraskanej strešnej krytiny), kostolík bol zvonka vymaľovaný a v interiéri vymenili lavice. Navštívili sme ho vo júni 2012, dovnútra sme sa nedostali.
Obec Ratnovce leží pár kilometrov juhovýchodne od Piešťan na hlavnej ceste vedúcej do Hlohovca. Kostolík stojí v peknej vyvýšenej polohe na okraji obce s výhľadom do ďaleka.
Erb obce Ratnovce tvorí v červenom štíte zlatovlasá Margita Antiochijská v striebornom zlatolemovanom rúchu a zlatom plášti, pravicou si kladúca na hlavu zlatú korunu, v ľavici pred sebou so zlatým latinským ďatelinkovým krížom.
Názvy, ktoré obec používala v minulosti:
- 1240, 1246, 1324, 1348, 1359 - Ratun
- 1406 - Rathon
- 1505 - Ratnocz
- 1524 - Radnok
- 1560 - Rathnok
- 1571 - Rhathon
- 1576 - Ratnolcz
- 1773 - Rattnocz, Rattnowcze
- 1786 - Rátnócz
- 1808 - Ratnócz, Ratnowce
- 1863 - Rattnóc
- 1873 - 1913 - Ratnóc
- 1920 - Ratnovce
tags: #kostol #ratnovce #pri #piestanoch