Kresťanský pôst: 40 dní duchovnej prípravy a obnovy

Najvýznamnejšia udalosť v kresťanskom kalendári sa blíži. Veriaci v rôznych kútoch sveta budú čoskoro oslavovať ďalšiu Veľkú noc. Prípravu na očakávané sviatky odštartuje pôst.

Pôst pred Veľkou nocou patrí medzi najdôležitejšie obdobia kresťanského roka. Ide o štyridsaťdňovú pripravu na najväčší kresťanský sviatok - Veľkú noc, kedy si veriaci pripomínajú smrť a zmŕtvychvrstanie Ježiša Krista. Toto obdobie je časom pokánia, sebareflexie a duchovného rastu.

Pôst nie je výmyslom kresťanov. Odriekanie jedla bolo bežné už v období antiky. Starí Gréci a Rimania ho aplikovali ako medicínsku metódu, ktorá mala zlepšiť zdravotný stav pacientov. Miesto si našiel aj v niektorých východných náboženstvách, kde sa uplatnil ako očistný rituál. Za svoj ho poňali aj raní kresťania.

História a vývoj pôstu

Prvé zmienky o pôste v kresťanstve siahajú do 2. storočia. Pôst mal pre nich spirituálny význam. Vykonávali ho ako formu pokánia, ktorou chceli vyjadriť ľútosť nad hriechmi. Znamenal tiež vnútorné očistenie a utíšenie v čase príprav na Veľkú noc.

Význam pôstu sa v priebehu storočí nemenil, no jeho trvanie áno. Raní kresťania nemali niekoľkotýždňové pôstne obdobie, aké majú súčasní veriaci. Jedla sa zdržiavali len 40 hodín na Veľký piatok a na Bielu sobotu. 40 hodín symbolizovalo 40 dní, ktoré podľa Biblie strávil Ježiš na púšti pred začatím svojho verejného pôsobenia. Kresťania si túto udalosť pripomínali práve odmietaním mäsitých pokrmov.

Niektorí veriaci sa počas týchto 2 dní zriekali akéhokoľvek jedla. Spomienka na Ježišových 40 dní na púšti sa neskôr pretavila do predĺženia pôstu a zahrnutia pôstneho obdobia do liturgického kalendára. Približne od 4.-5. storočia sa kresťania postili už 40 dní.

Po zavedení Popolcovej stredy sa pôstne obdobie začínalo práve v tento deň a trvalo do Veľkej noci. Zahájenie 40-dňovej doby bez mäsa, alkoholu a zábavy prebiehalo slávnostnou omšou a následným sypaním popola na hlavy veriacich na znak pokánia. V 11. storočí sa obrad pokánia zmenil. Miesto sypania popola na hlavu sa počas omše značil na čelo veriacich malý krížik z popola.

40-dňová dĺžka pôstneho obdobia ostala rovnaká dodnes, no cirkevné pravidlá postenia sa v priebehu histórie menili. Veriaci si neskôr neodriekali mäso počas celého pôstu. “Vegetariánskymi” dňami boli iba stredy a piatky. Od Popolcovej stredy do Veľkej noci neprebiehali zábavy a v niektorých krajinách bolo zvykom nosiť staré oblečenie. Prísny pôst s jedným ľahkým bezmäsitým pokrmom za deň sa dodržiaval na Veľký piatok a Bielu sobotu.

S rozdelením kresťanov a vznikom nových kresťanských cirkví boli do prežívania tejto časti liturgického kalendára vnesené ďalšie zmeny. Rímskokatolícka cirkev ostala pri postení bez mäsa v stredy, v piatky, na Veľký piatok a Bielu sobotu. Gréckokatolícka a pravoslávna cirkev sa vrátila k úplnému 40-dňovému pôstu bez mäsa. Niektorí veriaci si odopierali aj vajíčka, mlieko a iné živočíšne potraviny.

Popolcová streda - začiatok pôstneho obdobia

Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je štyridsaťdňový pôst. Je formou pokánia nielen v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách. V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava na Veľkú noc začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou.

V tento deň, ktorý je dňom prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitého pokrmu, kňaz alebo diakon robí popolom znak kríža na čelách veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš“ alebo „Kajajte sa a verte v evanjelium!“. Tento úkon zároveň vysvetľuje rozdiel medzi prísnym pôstom tento deň a prísnym pôstom na Veľký piatok. Prvý je pôstom pokánia za spáchané hriechy („zhrešil som, ani jesť nechcem, kým to nedám do poriadku“).

Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia. V 10. a 11. storočí bol už tento obrad udomácnený v mnohých oblastiach západnej Európy.

Liturgická reforma zavŕšená II. vatikánskym koncilom obnovila Veľkonočné trojdnie ako samostatné liturgické obdobie, ale Popolcovú stredu ponechala. Preto dnes máme 44-dňové Pôstne obdobie. Pričom všetky nedele sú jeho súčasťou, ale nie sú dňami pôstu. Rovnako ako nie sú dňami pôstu aj obe slávnosti, ktoré v Pôstnom období slávime - Zvestovanie Pána a sv.

Význam a účel pôstu

Pôst je obdobím, keď sa má veriaci usilovať o obrátenie, zmenu zmýšľania, má rozjímať nad svojím životom, plakať nad svojimi hriechmi. No je to obdobie, ktoré smeruje ku slávnemu Zmŕtvychvstaniu Krista a spáse všetkých ľudí. To znamená, že pôst má zmysel v tom, že smeruje k vykúpeniu.

Generácie kresťanov, ktoré žili v dobe po smrti apoštolov, sa vyznačovali tým, že sa usilovali vo svojom živote napodobňovať život Pána Ježiša. Keďže Pán Ježiš po krste v Jordáne odišiel na púšť a tam sa 40 dní postil (porov. Mt 4,2), začali sa postiť aj kresťania. Tejto myšlienke napomáhali aj spisovatelia duchovného života, ktorí zdôrazňovali, že aj Mojžiš sa postil na hore Sinaj 40 dní (Ex 34,28) a podobne 40 dní sa postil aj prorok Eliáš na ceste k hore Horeb (A Kr 19,8).

9 bodov, prečo a ako dodržiavať pôst

1. Na začiatku pôstu katolícka Cirkev jasne vyzýva „obrátiť sa a veriť v Evanjelium“ (Mk1,15). Aj keď je obrátenie človeka v prvom rade dielom Ducha Svätého, vyžaduje si našu spoluprácu. Svätý Ján Mária Vianney uviedol, že jedna dobrá spoveď má väčšiu cenu ako 3 mesiace o chlebe a vode. Tradične sa uznávajú tri metódy, ktoré vedú k zázračnému obráteniu srdca: modlitba, almužna a pôst (porovnaj Mt 6,1-18).
2. Pôst je cesta, ktorou sa dobrovoľne zbavujeme potešenia, ku ktorému sme pripútaní a pôstom dovolíme, aby v nás nastal „hlad po Bohu“. Hriech je odvrátenie sa od Boha smerom k modlám, ktoré sme si vytvorili. Pôst a sviatosti sú cestou k odmietnutiu hriechu a zlých náklonností.
3. Pôst nám pomáha zbaviť sa otroctva voči svetským veciam, sebectva a privádza nás k nastoleniu harmónie vo vzťahu ku každému aspektu nášho života. Modlitba, charita, pokora, odpúšťanie, dobro sa tak stávajú čoraz viac aspektami formujúcimi našu osobnosť.
4. Pôst posilňuje cudnosť a zdržanlivosť. Vďaka pôstu posilňujeme vlastnú vôľu a dostávame inštinkty pod kontrolu. Pôst a modlitba sú silnou zbraňou voči pýche.
5. Pôst vedie k solidarite s tými najbiednejšími. Pôst je spôsobom ako vstúpiť do telesnejšieho spoločenstva s tými bratmi a sestrami v Kristovi, ktorí sú od neho vzdialení. Ide o osvojenie si Kristovho učenia: mať srdce, ktoré vidí biedu iných a pobáda nás konať…
6. Pôst je jednoduchá forma asketizmu, dôležité je však uvedomiť si, že pôst by mal kráčať ruka v ruke s „agapé lásky k blížnemu“ a k Božiemu stvorenstvu.
7. Pôst nám pomáha v duchovnom boji proti Zlu. Podobne ako sa Kristus postil 40 dní v púšti a nakoniec ho pokúšal diabol, aj katolík sa musí postiť a viesť duchovný boj proti hriechu a satanovi. V tomto boji používa osvedčené zbrane: sviatosti, modlitby, pôst.
8. Výzva voči konzumnej spoločnosti. Obmedzenie vlastnej spotreby je v konzumnej spoločnosti činom, ktorý dokazuje „nadradenosť pojmu byť pred pojmom mať“. Skutočné šťastie nie je otázkou kvantity, ale kvality. Pôst nás robí silnejšími a uvedomelejšími v otázkach katolíckej viery.
9. Pôst nás pripravuje na obdobie Milosti a života v Božej prítomnosti. Cirkev vždy zdôrazňovala a bude zdôrazňovať dôležitosť pôstu, v duchovnom boji nezabúda však ani na nezaslúžený dar milosti, ktorý získavame aj na konci pôstu počas Veľkonočnej vigílie.

Ako sa postíme dnes

O pôste hovorí v súčasnosti priamo 5 kánonov Kódexu kánonického práva. Ide o kánony 1249-1253, ktoré uvádzam v plnom znení:

• Kán. 1249 - Všetci veriaci, každý svojím spôsobom, sú z Božieho zákona viazaní konať pokánie; aby sa však všetci medzi sebou spojili istým spoločným zachovávaním pokánia, predpisujú sa dni pokánia, v ktorých sa veriaci majú osobitným spôsobom venovať modlitbe a konať skutky nábožnosti a dobročinnej lásky, majú sa zapierať vernejším plnením svojich povinností a najmä zachovávaním pôstu a zdržiavania sa podľa normy nasledujúcich kánonov.
• Kán. 1250 - Dni a obdobia pokánia v celej Cirkvi sú jednotlivé piatky celého roka a pôstne obdobie.
• Kán. 1251 - Zdržiavanie sa jedenia mäsa alebo iného pokrmu podľa predpisov konferencie biskupov sa má zachovávať každý piatok roka, ak naň nepripadá niektorý deň, uvedený medzi slávnosťami; zdržiavanie sa a pôst sa má zachovávať na Popolcovú stredu a v Piatok umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista.
• Kán. 1252 - Zákon zdržiavania zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života. Zákon pôstu zaväzuje všetkých plnoletých až do začatia šesťdesiateho roka života. Duchovní pastieri a rodičia sa však majú starať, aby aj tí, ktorí pre maloletosť nie sú viazaní zákonom pôstu a zdržiavania, boli vychovávaní k pravému zmyslu pokánia.
• Kán. 1253 - Konferencia biskupov môže bližšie vymedziť zachovávanie pôstu a zdržiavania, ako aj úplne alebo čiastočne zameniť pôst a zdržiavanie za iné formy pokánia, najmä za skutky dobročinnej lásky a cvičenia nábožnosti.

Počas Popolcovej stredy a na Veľký piatok sa dodržiava prísny pôst. Dňami pokánia sú samozrejme všetky piatky a veriaci sú v tieto dni povinní konať pokánie niektorým z nasledujúcich spôsobov:

• zdržiavať sa mäsových pokrmov;
• vykonať skutok nábožnosti - účasť na Svätej omši alebo Krížovej ceste, alebo sa pomodliť Bolestný ruženec;
• čítať aspoň 10 min. Sväté písmo;
• vykonať skutok lásky k blížnemu - navštíviť chorého s konkrétnym prejavom pomoci, navštíviť cintorín a pomodliť sa za zosnulých, hmotne pomôcť chudobným či viacdetným rodinám;
• zrieknuť sa sledovania televíznych programov, fajčenia, pitia alkoholických nápojov alebo vykonať ozajstné sebazapieranie.

Pod zakázaným mäsom sa rozumie mäso teplokrvných zvierat, ryby (chladnokrvné zvieratá) je povolené jesť. Prísny pôst znamená, že sa môžeme len raz do dňa do sýta najesť, večera a raňajky by mali byť ľahké, alebo by sme sa ich mali (ak neexistujú zdravotné problémy) vzdať úplne.

Pôst a zdravie

Rozumný pôst môže prospieť aj ľudskému zdraviu. Súčasná pôstna cirkevná disciplína je usporiadaná tak, že nemôže poškodiť zdravému ľudskému organizmu.

Tí, ktorí dodržiavajú prísne pôst, vedia, že dodržiavanie pôstu nie je v rozpore s potrebami ľudského organizmu. Ľudské telo skutočne z pôstu veľa získa, rovnako ako duša. Naše prirodzené túžby nie sú nevyhnutne nesprávne, ľahko sa však dokážu vymknúť spod kontroly. Nekontrolované vášne nakoniec vedú k správaniu, ktoré ohrozuje dušu človeka. Pôst umožňuje znova zbaviť sa týchto nesprávnych návykov a opätovne získať vnútornú a duchovnú slobodu.

Okrem duchovného a spirituálne rozmeru pôstu vskutku netreba opomenúť ani jeho priaznivé účinky na telo - odľahčenie a prečistenie organizmu, zhodenie prebytočných kilogramov po sviatkoch, návrat k zdravším, ľahším jedlám a zbavenie sa nadmerne zadržiavanej vody. Pôst nám rozhodne pomáha v boji proti civilizačným ochoreniam a priaznivo vplýva na duševné zdravie.

Tieto benefity vám môže pôst priniesť, aj keď nepatríte medzi veriacich:

1. Odľahčenie organizmu po období hojnosti, úľava od nadmerného prísunu jedla, cukru, azda aj alkoholu. Do jarného ročného obdobia vykročíte ľahkí a štíhli, cítiaci sa nabití pozitívnou energiou.
2. Zlepšenie trávenia, čo pozitívne vplýva na organizmus, dáva mu priestor na regeneráciu a prináša aj benefity v oblasti duševného zdravia, ako sú pocit ľahkosti, kvalitnejší spánok či vyššia radosť zo života.
3. Posilnenie imunity, ktorá súvisí s lepším trávením, vyššie stimulovaným imunitným systémom a posilnenou tvorbou nových buniek.
4. Zlepšenie inzulínovej citlivosti - pôst pomáha regulovať hladinu cukru v krvi, čo môže byť prospešné pre prevenciu cukrovky.
5. Zlepšenie kardiovaskulárneho zdravia vďaka zníženiu krvného tlaku a hladiny cholesterolu.
6. Zmiernenie chronických zápalov či zníženie a podorenie hojenia zápalových procesov v tele.
7. Naštartovanie látkovej výmeny a zlepšené vylučovanie.
8. Podpora sebadisciplíny - odriekanie posilňuje vôľu a zvyšuje schopnosť odolávať pokušeniam. Ovocie tohto mentálneho cvičenia potom môžete potom zožať kedykoľvek neskôr v pracovnom, ale aj súkromnom živote.
9. Zlepšenie nálady s vedomím, že robíme pre seba niečo dobré.
10. Zlepšenie kvality pleti, vlasov a nechtov vďaka kvalitnej strave a dostatku odpočinku.

Druhy pôstu

Ak si chcete vyskúšať pôst, nemusíte voliť len obdobie pred Veľkou nocou a ak vás desí nekonečných 40 dní, tiež nemajte obavy. Pôst môžete praktizovať v akejkoľvek forme a ideálne je zvoliť taký spôsob, ktorý je vám príjemný a viete ho pravidelne zaradiť bez veľkých obmedzení na váš životný štýl či pracovný výkon. Tu je niekoľko druhov pôstu, ktoré ľudia využívajú:

Jednodňový pôst - tzv. vodný deň

Tento druh pôstu si získal veľkú popularitu vďaka tomu, že je jednoduchý, rýchly a dá sa pri ňom normálne fungovať. V podstate ide o bleskovú, 24-hodinovú očistu. Niektorí si ho doprajú raz za týždeň, iní zase raz za mesiac. Frekvencia je ľubovoľná. Pri tejto alternatíve pôstu si počas 24 hodín doprajete len vodu alebo bylinné čaje v dostatočnej hojnosti. Odhľahčíte si vďaka nemu trávenie, pocítite ľahkosť a sviežosť. Niektorí volia vodný deň na začiatok novej lunárnej fázy, aby prehĺbili jeho účinky. Ak sa vám zdá deň na vode príliš náročný, môžete siahnuť aj po rôznych ovocných či zeleninových šťavách, dbajte však na 100-kvalitu kvalitu a majte na mysli obsah cukru.

Dlhodobý pôst

Do tejto kategórie spadá napríklad pôst pred Veľkou nocou. Ten je skutočne dlhý a 40 dní naozaj nikto nevydrží úplne bez jedla. V prípade dlhodobého pôstu ide o obdobie, ktorého dĺžku si sami určíte, počas ktorého sa budete stravovať ľahko a zdravo. Zvyčajne sa vzdáte mäsa a mäsových výrobkov a budete voliť len skromné, jednoducho pripravené zeleninové jedlá - polievky, šaláty alebo celozrnné kaše. Odporúča sa aj obmedziť počet jedál za deň, napríklad na jedno veľké, sýte jedlo a dve menšie porcie. Pre dosiahnutie plného benefitu pre organizmus sa odporúča vylúčiť aj alkohol a kofeín.

Prerušovaný pôst

Veľmi obľúbená alternatíva pôstu u mladej generácie a u všetkých bio-hackerov. Prerušovaný pôst je vlastne obmedzené okno v rámci dňa, počas ktorého prijímate potravu. Môže to byť 12- až 16-hodinové postenie sa v rámci 24 hodín. V prípade prerušovaného pôstu je dôležitá disciplína a pravidelnosť. Efekt neprinesie, ak ho pestujete len dva dni v týždni a po zvyšok dní sa budete prejedať. Efekty tejto formy stravovania pocítite, ak vaša silná vôľa vytrvá a budete ho pestovať denne.

tags: #krestansky #post #40 #dni