Krajské mesto Trnava leží v strede Trnavskej pahorkatiny v nadmorskej výške 146 m. Okolie Trnavy výrazne ovplyvňujú morfologické celky: Malé Karpaty, Považský Inovec a Podunajská nížina. Trnavská pahorkatina (Trnavská sprašová tabuľa) je ohraničená na východe nivou Váhu, na severovýchode Považským Inovcom, na západe Malými Karpatami a na juhu Podunajskou pahorkatinou.
Katastrálne územie mesta Trnava leží v teplom suchom okrsku s miernou zimou. Priemerná ročná teplota vzduchu býva 9 - 10 °C; najteplejší býva júl (20,3 °C), najstudenší január (2,2 °C). Územie mesta Trnava leží v centre černozeme (s obsahom humusu 1,5 - 2,5 %), ktorá prechádza smerom ku Malým Karpatom do hnedozeme a smerom k Váhu do lužnej pôdy. Cez mesto preteká riečka Trnávka, dĺžka jej toku je 43 km; jej najdlhším prítokom je potok Parná, ktorá preteká juhozápadnou časťou extravilánu.
Rastlinstvo Trnavskej pahorkatiny patrí do západoeurópskej, stredoeorópskej a východoeurópskej (teplomilnej, panónskej) flóry, podľa vegetačných stupňov patrí Trnava do územia s rastlinstvom riečnych nív a teplomilných dubín. Botanicky zaujímavé sú dva parky, Bernolákov (617 stromov, 26 druhov) a Janka Kráľa (3386 stromov, 20 druhov).
Panoramatický pohľad na Trnavu
História Trnavy
V katastrálnom území mesta Trnavy našli archeológovia kosti mamutov, ale najstaršie výtvory ľudskej ruky pochádzajú z mladšej doby kamennej, z neolitu (sekery, sekeromlaty, hlinené nádoby). Bohatšie nálezy sú zo staršej doby bronzovej (zbrane, náhrdelníky). V r. 1925 sa na území Trnavy našlo 30 veľkých strieborných keltských mincí typu Biatec. Aj rímske obdobie zastupujú mince z obdobia vlády viacerých cisárov.
V hradištnej dobe možno nájsť na Trnavskej tabuli pomerne husté osídlenie pri riekach a cestách; po rozpade Veľkomoravskej ríše sa toto osídlenie ešte rozširovalo a zahusťovalo. Jeho presný obraz v susedstve mesta, smerom na severovýchod podáva listina z roku 1113 so súpisom majetkov zoborského opátstva. Aj hustota románskych kostolíkov na západ a juh od Trnavy naznačuje, že Trnava sa stávala cirkevným a potom aj trhovým centrom okolia.
Názov Trnavy je slovanský. V slovanskom svete (jedna Trnava je dokonca aj v Grécku) sa vyskytuje niekoľko desiatok týchto mien. Kmeň trn- naznačuje krovinatú oblasť a koncovku -ava nachádzajú jazykovedci tam, kde boli močiare, bažiny, mokrade. Maďari ju nazvali podľa veľkých sobotňajších trhov: Veľká Sobota - Nagyszombat.
Do písomných dokumentov vstúpila Trnava v r. 1205 - 1211, keď ostrihomský arcibiskup daroval príjmy kostola sv. Mikuláša v Trnave ostrihomskej kapitule, čo potvrdil aj pápež Inocent II. V rokoch 1199 - 1238 Trnavu aj s územím po Malé Karpaty vlastnila ako veno Konštancia, dcéra Belu III. a druhá manželka Přemysla Otokara I. Územím mesta prechádzali dve dôležité cesty: západ - východ: z českých krajín do centra Uhorska a ďalej až do Carihradu, juh - sever: od Bratislavy na Považie. Všetky s napojením na dôležité európske trasy.
Trnavu, ako prvé mesto na Slovensku, povýšil kráľ Belo IV. v r. 1238 na kráľovské mesto. Originál výsad si uchováva Trnava dodnes ako národnú kultúrnu pamiatku a podľa neho Trnava a Trnavčania podliehali výlučne jurisdikcii kráľa, vojenskej výpravy sa zúčastňovali len keď bol osobne prítomný kráľ a richtár a senát mal právo meča. Trnavčania boli oslobodení od mýta v celom Uhorsku, mohli si voliť farára, mali povinnosť vydržiavať kráľa a jeho sprievod, keď prišiel do Trnavy, majetok mohli poručiť komu chceli a p. Už pri vzniku mesta Trnavy nachádzame tu kontemplatívny kláštor klarisiek (ešte za života sv. Kláry), kláštor františkánov a v neskoršom univerzitnom areáli aj dominikánov.
Po tomto privilégiu nasledovali ďalšie. Trnava bohatla, zvlášť keď dostala právo vydržiavať osem veľkých výročných jarmokov. V roku 1270 vlastnila Trnava dve poddanské dediny: Hrnčiarovce a Modranku, v r. 1280 získala Brestovany a v polovici 14. storočia Ružindol.
Erbom Trnavy sa stalo šesťspicové koleso, ktoré kopírovalo kristocentrický motív veľkej pečate mesta, (zachovanej na listinách Trnavy z rokov l347 a l348) s tvárou Krista - Pantokratora v centre. Zlaté šesťspicové koleso v modrom štíte - je christogram z gréckych písmen I /iota/ a X /chí/ t.j. začiatočných písmen slova IESOS CHRISTOS. Je to unikátny prípad v svetovej heraldike.
Trnava poskytovala priestory rokovaniam kráľov; r. 1327 tu uzavrel dohodu o strieborných grošoch a zlatých florénoch a dohodu o zásnubách detí uhorský kráľ Karol Róbert s Jánom Luxemburským. Po veľkom požiari mesta r. 1325 mohli byť rokovania vo františkánskom kláštore, jedinej reprezentačnej budove. V r. 1360 uzavreli priateľskú dohodu v Trnave kráľ Ľudovít I. a cisár Karol IV. Ľudovít I. v Trnave aj umrel 10. septembra 1382 v dome, ktorý stál na mieste hlavnej pošty.
Husitské armády sa dostali k Trnave po prvý raz v r. 1428, v r. 1430 sa stretli pod Trnavou s vojskami cisára Žigmunda a v r. 1432 za zmocnil mesta husitský hajtman Blažek z Borotína a držal ho v moci ešte rok po porážke husitov pri Lipanoch. V r. 1466 zničili mesto bratríci a v r. 1469 zas požiar. V období vlády Mateja Korvína sa mesto slovakizovalo, sám kráľ korešpondoval s magistrátom po česky a do sporov Slovákov s Nemcami v r. 1486 musel zasiahnuť sám. Kapitán Pavol Holý z Hradnej postavil v Trnave v r. 1498 kostol sv. Michala, ktorý sa nadlho stal duchovným centrom slovenskej národnosti.
V tomto období bola Trnava už významným remeselníckym centrom s cechovými organizáciami debnárov, garbiarov, kamenárov, kováčov, kožušníkov, mäsiarov, nožiarov, pekárov, sedlárov, stolárov, súkenníkov, ševcov, tesárov, tokárov. Značná židovská komunita žila v gete, ohraničenom ulicami Dolnopotočnou, Paulínskou, Dolnými baštami a Halenárskou. Cisár Ferdinand nariadil l9. februára 1539 všetkým Židom opustiť pre údajnú rituálnu vraždu navždy Trnavu, čo platilo až do Tolerančného patentu Jozefa II.
Po nešťastnej bitke pri Moháči v r. 1526 zaplavili Turci uhorskú nížinu, v r. 1543 padol aj Ostrihom a arcibiskup s kapitulou sa presťahoval do Trnavy a až do r. 1820 sa Trnava stala cirkevným, kultúrnym a sčasti i politickým (arcibiskup bol zástupcom kráľa) centrom Uhorska, ktoré nebolo obsadené Turkami. Na Slovensko sa sťahovala šľachta i poddaní z okupovaného územia, v Trnave pribudla tretia národnosť, Maďari, ktorí sa domáhali politických práv. Do národných sporov zasiahol v r. 1551 cisár a určil paritné zastúpenie národností v mestských samosprávnych orgánoch.
Arcibiskup Mikuláš Oláh zlúčil kapitulskú a mestskú školu, vydal jej artikuly v r. 1554, plánoval z nej vytvoriť vysokú školu s promóciami absolventov, povolal do Trnavy jezuitov, ktorí tu pôsobili od r. 1561 do r. 1567, kedy im zhorelo kolégium a Trnavu museli opustiť.
V roku 1531 sa narodil v Trnave Ján Sambucus, lekár a filozof, humanista, zberateľ rukopisov antických autorov a ich editor. Ako cisársky lekár a historik patril k európskym vedeckým vrcholom. Komunikoval s vtedajšími európskymi vzdelancami. Zomrel vo Viedni v r. 1584.
Protihabsburské povstania v 17. storočí neobišli Trnavu. Mesto najviac trpelo v povstaní Gabriela Betlena a Imricha Tökölyho. Tento podpálil mesto a zhorelo v ňom 4000 ľudí. 26. decembra 1704 sa odohrala medzi Trnavou a Bielym Kostolom bitka kurucov, povstalcov Františka II. Rákócziho. Asi 20000 víťazných Heisterových cisárskych vojakov potom prezimovalo v Trnave a v okolí, čo vyčíslila Trnava na 100000 zlatých, vydaných na ich zásobovanie a 76000 zlatých škôd naviac.
V tomto krvavom storočí vojen a povstaní, je neuveriteľné a zostáva paradoxom že kardinál Peter Pázmaň otvoril v r. 1635 v Trnave univerzitu, najprv len s fakultou filozofickou a teologickou, v r. 1667 pribudla fakulta právnická a v r. 1769 aj lekárska. Podľa želania zakladateľa mala slúžiť všetkým národnostiam Uhorska, vychovávať absolventov pre služby cirkvi a štátu. Študovali na nej prevažne poslucháči zo Slovenska, ale aj z celého Uhorska a okolitých štátov. Univerzita mala vlastnú, skvele vybavenú tlačiareň. Po dobu svojej existencie v Trnave vydala vyše 5000 titulov. Hneď spočiatku (1648) to bol slovník latinsko-maďarsko-slovenský a participovala aj na vydaní Cantus catholici. Tlačiareň univerzity tlačila aj slovenské učebnice, modlitebné a náučné knihy. Význam Trnavskej univerzity pre slovenské dejiny nie je dosiaľ úplne docenený. Pôsobila v slovenskom milieu a toto milieu ju ekonomicky dotovalo. Profesor Samuel Timon tu vytváral koncepcie dejín slovenského národa a z jeho ideí vychádzalo naše národné obrodenie. Diela profesora Lekárskej fakulty Trnavskej univerzity J. J. Plencka vychádzali v nemeckých, holandských i čínskych prekladoch.
Výstavbou univerzitného chrámu sv. Jána Krstiteľa v r. 1629 a univerzitného areálu začal veľký stavebný ruch, na ktorom sa zúčastňovali zahraniční architekti, maliari a sochári. Poklad raného baroka, hlavný oltár v katedrálnom (predtým univerzitnom) chráme dokončievali aj domáci majstri. Trnavská univerzita mala veľkú knižnicu, archív, zbierky, botanickú záhradu, observatórium, farmu v Bielom Kostole, ktorú využívali profesori aj ako vilu - zotavovňu.
V roku 1777 na príkaz cisárovnej presťahovali Trnavskú univerzitu do Budína. Univerzitní študenti odchádzali radi. Magistrát mesta nemal pochopenie pre ich výtržnosti, ktoré boli charakteristické pre všetky univerzitné mestá Európy. Bola to nesmierna strata, ktorá postihla Trnavu a Slovensko. Univerzitu nasledovala bohatá a vzácna knižnica, archív, zbierky, tlačiareň a neskôr aj kapitula a arcibiskup. Trnava sa ocitla takmer na svojom historickom dne. Nie nadlho.
V priebehu 18. storočia sa Trnava rapídne slovakizovala a tak, keď v r. 1770 navštívil Trnavu Jozef II., prihovoril sa ľudu, ktorý ho vítal, po slovensky.
V roku 1790 prišiel do Trnavy za tajomníka biskupskej kancelárie Anton Bernolák a v r. 1792 vytvoril v Trnave celoslovenskú organizáciu: Slovenské učené tovarišstvo. Trnava sa stala centrom slovenského národného obrodenia. Kníhtlačiareň Václava Jelínka vydávala publikácie členov a pre členov Slovenského učeného tovarišstva. V jeho druhej generácii vychádzali tu diela barda slovenskej národnej poézie, Jána Hollého.
Ešte pred bitkou pri Slavkove prišla do Trnavy prieskumná francúzska jazdecká jednotka, ktorá narobila magistrátu veľké starosti; väčšie mala Trnava po slavkovskej bitke, keď sa mestom vracala domov porazená ruská armáda. V Trnave odpočívala dvanásťtisícová jazdecká kolóna generála Kologrivova. Maršál Kutuzov poďakoval nemeckým listom z Bardejovských Kúpeľov magistrátu Trnavy za zásobovanie ruskej armády a ošetrovanie jeho ranených dôstojníkov a vojakov.
V nešťastnom roku cholery (1831), ktorá sužovala Európu (ďalší paradox) si Trnava postavila z príspevkov mešťanov divadlo (v máji l831 sa začalo so stavbou budovy a v decembri sa v nej už hralo). V r. 1832 otvorilo mesto jednu z prvých detských opatrovní v Uhorsku (viedol ju v začiatkoch tajomník grófky Terézie Brunsvickovej nadšený učiteľ Anton von Réhlingen) a v nasledujúcom roku skupina nadšencov založila v Trnave cirkevný hudobný spevokol. Boli to tri veľmi plodné roky v kultúrnych dejinách Trnavy.
Prvú železničnú trať na území Slovenska: Bratislava - Trnava otvorili 1. júla 1846. Bola to ešte konská železnica. Na parný pohon ju prebudovali v r. 1872. V r. 1876 ju predĺžili do Nového mesta nad Váhom a do Serede a v r. 1897 cez Kúty do Břeclavi. Bol to impulz pre prudký ekonomický rozvoj Trnavy, začínajúci výstavbou veľkého cukrovaru v r. 1868 (neskôr ho kúpila firma Karola Stummera). Do polovice 19. storočia sa pohyboval počet obyvateľov Trnavy okolo 7000 a ku koncu storočia sa zdvojnásobil.
Národná garda, ktorá sa utvorila v r. 1848/49 a mala chrániť majetky a životy, bola veliteľmi donútená bojovať proti slovenským povstalcom na Brezovej i pri Trenčíne. Po stretnutí s vojskom generála Šimuniča v novembri 1848 na pamiatku padlých honvédov nechala Trnava postaviť pomník v závere Hlavnej ulice, ktorý je teraz na Novom cintoríne.
V období Bachovho absolutizmu bola Trnava v r. 1850 - 1860 sídlom novozriadenej Hornonitrianskej župy. V r. 1870 založili v Trnave katolícki Slováci Spolok sv. Vojtecha (pôvodný názov mal byť Spolok sv. Cyrila a Metoda), ktorý prevzal na seba národné a kultúrne úlohy v najťažšej dobe národa aj v období, keď sa zakázala akákoľvek činnosť Matici slovenskej.
Koncom storočia vrcholilo takmer storočné systematické úsilie maďarskej džentry na likvidáciu slovenského národa, ktorý oberala o vlastný jazyk, školy i základné ľudské práva. Odnárodňovacím mlynom bolo aj Trnavské osemročné gymnázium.
Po rozpade habsburskej monarchie a vyhlásení vzniku Československa 3. novembra 1918 sa konštituoval aj v Trnave národný výbor, ktorý prevzal do svojich rúk správu vecí verejných. Keďže ale jednotky maďarskej armády sa znovu zmocnili Trnavy, 24. novembra 1918 obsadilo Trnavu československé vojsko. Po vyhlásení povstania koncom leta 1945 trnavská posádka prešla celá na povstalecké územie, kde bojovala v úseku Nová Baňa - Žarnovica ako pluk Dunaj. Dňa 1. apríla 1945 sa prehnal Trnavou front.
V r. 1949 rozhodla mestská rada rozobrať súsošie Najsvätejšej Trojice na námestí, pretože jeho stredom mala ísť cesta a postaviť ho v rohu námestia, čo sa však neuskutočnilo. Súsošie zostalo rozložené na viacerých miestach vyše 40 rokov. Pri úprave námestia v r. 1988 sa otvoril problém postavenia Trojičky, a v r. 1993 bola Trojička slávnostne znovu postavená.
V roku 1992 obnovila svoju činnosť stará Trnavská univerzita s fakultou humanistiky a pedagogickou, neskôr pribudli fakulty zdravotná, teologická i právnická. Pri poslednej reforme štátnej správy v r.
Významné Architektonické prvky Trnavy
Pravidelný obdĺžnikový pôdorys určovaný hradbami navôkol starého historického centra mesta s plochou cca 60 ha, naviac s dvojramenným krížom pôvodných ulíc, ktorý sa inde v stredoeurópskych mestách nenachádza, si všimli pamiatkári už dávnejšie. Tento priestor zahustený kostolmi, vytvára jedinečnú siluetu, ktorú rad holandských a nemeckých rytcov stvárnil od 16. storočia do vedút, niekoľkokrát súborne vydaných tlačou.
Okrem niekoľkých stavebných detailov (chrám sv. Mikuláša, Kostol sv. Heleny a niektoré meštianske domy) sa viac z románskej architektúry nezachovalo.
Štedrejšie k Trnave je gotické obdobie, do ktorého zapadá výstavba hradieb s baštami, bránami s barbakánmi a padacími mostami, unikátneho opevnenia, tehlového muriva na kamenných základoch, radikálne prestavaného v polovici 16. storočia cisárskym architektom Pietrom Ferraboscom. Do mesta sa vchádzalo štyrmi bránami: Dolnou (Lautenberskou) pri kostolíku sv. Heleny, Hornou (Stulpuchlerskou) pri Zelenom kríčku, Malženickou (Zhoralou) na konci Jerichovej ulice a Lovčickou pri Západoslovenskom múzeu. Po katastrofálnom požiari mesta v r. 1683 otvorilo mesto dve fortne v hradbách na východ (za dómom) a na západ (za františkánskym kostolom), ktorú v rokoch 1937 - 1938 rozšírili a upravili ako Bernolákovu bránu pri výstavbe mostu a úpravy celého priestoru, keď sa spájalo centrum mesta s novou štvrťou Spiegelsaal.
Mnoho meštianskych domov v centre mesta...
Tabuľka: Významné udalosti v histórii Trnavy
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1238 | Kráľ Belo IV. povýšil Trnavu na kráľovské mesto. |
| 1543 | Ostrihomský arcibiskup sa presťahoval do Trnavy, ktorá sa stala cirkevným centrom Uhorska. |
| 1635 | Kardinál Peter Pázmaň otvoril Trnavskú univerzitu. |
| 1792 | V Trnave bolo založené Slovenské učené tovarišstvo. |
| 1846 | Otvorenie prvej železničnej trate na Slovensku: Bratislava - Trnava. |