Mesto Šaľa, ležiace v severnej časti Podunajskej nížiny na oboch brehoch rieky Váh, sa zapísalo do učebníc dejepisu nálezom lebky neandertálca, ktorej vek sa odhaduje na 45 - 60 tisíc rokov. Mesto sa formovalo na území, ktoré zohrávalo vždy významnú úlohu v kontexte stredoeurópskeho regiónu.
Prvá písomná správa o sídle sa zachovala v dodatku zakladajúcej listiny panonhalmského opátstva, pochádzajúcej z roku 1002, pod názvom Terra Wag, vydanej uhorským kráľom Štefanom I. Už v roku 1252, po spustošení Tatármi, daroval Šaľu Béla IV. novozaloženému premonštrátskemu kláštoru v Turci. Jeho majetkom zostala Šaľa a panstvo, ktoré tu vzniklo, až do 16. storočia. To prinieslo zmeny aj v právnom postavení mesta.
Keď v roku 1536 povýšil kráľ Ferdinand I. Šaľu výsadnou listinou na mestečko, dostala právo na uskutočňovanie týždenných trhov a dvoch výročných jarmokov. Ako pamiatka na túto úspešnú trhovú minulosť sa i dnes usporadúvajú pravidelné šalianske trhy.
Rozvoj mestečka pokračoval aj napriek mnohým nešťastiach, hlavne častým povodniam a epidémiám, aj v 19. storočí. K tomuto rozvoju dopomohlo v roku 1850 aj vybudovanie železničnej trate medzi Viedňou a Budapešťou. V druhej polovici 19. storočia sa stala Šaľa administratívnym centrom slúžnovského úradu Nitrianskej župy.
Po vzniku ČSR zostalo mesto okresným centrom. Od 2.11. 1938 patrilo mesto v zmysle Viedenskej arbitráže k Maďarsku, no i v tomto období si zachovalo svoje administratívne postavenie. Mesto Šaľa bolo oslobodené 31. 3. 1945 a v rámci obnovenej ČSR zostalo okresnám mestom až do roku 1960. Od roku 1996 je mesto Šaľa opäť sídlom okresu Šaľa.
Kostol sv. Margity Antiochijskej
Medzi hlavné dominanty mesta patrí rímsko-katolícky kostol sv. Margity Antioch. Táto klasicistická stavba, postavená v rokoch 1828-1837 na mieste staršieho kostola zo 16. storočia upúta pohľad návštevníkov v centre mesta. Kostol sa nachádza na Námestí Sv. Trojice, ktorého ozdobou je súsošie sv. Trojice, postavené v roku 1895 na pamiatku mimoriadnej udalosti z roku 1886, keď udrel do veže miestneho kostola guľový blesk, kostol však vážne škody neutrpel. Súsošie postavili obyvatelia Šale z vlastných prostriedkov.
Kostol sv. Je klasicistickou stavbou postavenou v rokoch 1828 - 1837 na mieste staršieho kostola, ktorý bol vybudovaný najneskôr v 16. stor. Staviteľom dnešného kostola bol Juraj Schwartz, stavba je jednoloďová s rovným uzáverom presbytéria, zaklenutou kupolou. Na severnej strane je pristavaná sakristia, loď je zaklenutá pruskou klenbou s medziklenbovými pásmi, ktoré dosahujú na vtiahnuté pilastre s rímsovými hlavicami.
Kostol sv. Margity Antiochijskej v Šali
Kostol sv. Rodiny vo Veči
Dominantou mestskej časti Veča je nebarokový kostol. Tento klasicisticky upravený barokový rímsko-katolícky kostol sa spomína už v 14. Od začiatku 18.storočia možno vo Veči doložiť snahy o vybudovanie nového kostola. Tieto sa úspešne zavŕšili v roku 1700, kedy tu bol dokončený nový kostol "na starých základoch" a zasvätený sv.Rodine (Ad Sacram Christi familiam). Podľa niektorých kresťannto kostol dala postaviť rodina Hertelendiová a stavebným majstrom budovy bol staviteľ Andrej Máth. Terajší vzhľad kostola dostala jej budova v roku 1725, kedy bol kostol obnovený. Dokazuje to aj nápis na oltári kostola.
Hlavný oltár, ako aj kamenný kríž pred kostolom pochádza z roku 1820. Sakristiu na boku hlavnej ľode kostola dal postaviť roku 1825 gróf Ján Apponyi a Karol Czigler. Nad zakristiou bolo postavené oratórium so sedadlami, ktoré slúžili vtedajšiemu panstvu. V zadnej časti kostola zvonka bol vchod do krypty, ktorá bola postavená tiež v roku 1925. Tu sú pochovaní manželia Nodroviczkých a Anna, Mária a Lucia Szádeckých. Vchod do krypty a vetracie okná boli v roku 1996 pri tomto reštaurovaní kostola zamurované z dôvodu, že tam často vnikali nepovolaní vandali, ktorí tu devastovali hrobku.
Kostol bol v rokoch 1956-1958 obnovovaný, pričom sa prebudovala drevená veža na betónovú a vonkajšie steny boli znovu omietnuté. Tieto stavebné práce riadil miestny stavebný majster Ladislav Iványi za výdatnej pomoci miestnych veriacich. Vnútorné maľby obnovili pri tomto reštaurovaní trnoveckí maliari bratia Miskolczioví. Po ukončení týchto reštaurátorských prác v roku 1958 bol potom kostol aj po druhý raz vysvätený trnavským biskupom Dr.Ambrózom Lazíkom za asistencie dlhanského farára Andreja Andódiho a šalianskeho rodáka, kňaza Jána Alaxu. Slávnostná svätá omša sa vtedy konala pod holým nebom vedľa kostola.
Ekumenické centrum pri rímsko-katolíckom farskom úrade Šaľa-Veča
V posledných júnových dňoch v roku 1997 mohli obyvatelia mestskej časti Šaľa-Veča a predovšetkým obyvatelia osemtisícového sídliska tejto časti mesta zaznamenať zvýšenú pracovnú činnosť stavbárov a pohyb stavebných mechanizmov na sídlisku na Hollého ulici vo Veči, v priestoroch pred miestnou základnou školou. Začalo sa s výstavbou diela, ktorého oficiálny názov nesie meno Ekumenické centrum pri rímsko-katolíckom farskom úrade Šaľa-Veča. Ide tu o výstavbu nového moderného rímsko-katolického kostola, fary, klubových a športových priestorov.
Objednávateľom diela je Farský úrad Šaľa-Veča. Návrh a projektová dokumentácia je výsledkom práce projektového ateliéru Marianum Trnava. Realizáciou stavebných prác bol poverený závod spoločnosti Invest s.r.o. v Šali. Pozemok pod dielo poskytlo mesto Šaľa formou prenájmu. Ekumenické centrum je projektované v dvoch častiach. Prvú časť tvorí Kostol Panny Márie - Pomocnice kresťanov, druhá časť rieši dispozične priestory rímskokatolického farského úradu, učebne a klubové priestory, technicko-hospodárske priestory, sadové úpravy a rekreačno-športové priestory.
V súčasnosti sa začala realizovať prvá časť projektu s termínom ukončenia stavby v decembri 1999. Začalo sa teda vo Veči budovať nové moderné dielo, ktoré má vyplniť v priestore sídliska medzeru, ktorá vznikla v dôsledku ideologického smerovania riadenia spoločnosti do roku 1989. Výstavba nového kostola bola zavŕšená správcom farnosti Dp. Jozefom Gallovičom a dňa 26. augusta 2007 slávnostne konsekrovaná Mons. ThDr. PhDr. Mgr. Mgr. Mgr. Mgr. Mgr. Mgr. Mgr. Mgr. Mgr. Mgr. Mgr. 1. 1.
Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov v Šali-Veči
Súsošie Najsvätejšej Trojice
Kostol sa nachádza na Námestí Sv. Trojice, ktorého ozdobou je súsošie sv. Trojice, postavené v roku 1895 na pamiatku mimoriadnej udalosti z roku 1886, keď udrel do veže miestneho kostola guľový blesk, kostol však vážne škody neutrpel. Súsošie postavili obyvatelia Šale z vlastných prostriedkov.
4.júla 1886 sa mestom prehnala silná letná búrka. Počas bohoslužby vletel do chrámu sv. Margity Antiochijskej guľový blesk. V dokumentoch, ktoré boli objavené v súsoší sa uvádza, že sa tak stalo, keď práve odznieval zborový spev trojičnej antifóny* „Zdravas Kráľovná“.
Guľový blesk vletel dnu cez klenbu sanktuária **, potom sa presúval po pozlátenom ráme oltárneho obrazu, ktorý roztavil. Následne odštiepil kus epištolovej časti hlavného oltára a pred oltárom sv. Jozefa s obrovským rachotom explodoval. V radoch tam stáli chlapci a dievčatá. Výbuch spôsobil panický strach. Kostol sa naplnil prachom a sírovým smradom. Nikomu sa však našťastie nič nestalo. Hodiny na veži ukazovali 15 hodín a 20 minút.
Autorom diela bol uznávaný sochár Johanes Rumpelmayer z Bratislavy. Kamenárske práce vykonal miestny magister J. Múdry. Na dekorovaných podstavcoch stoja štyri postavy svätcov. Konkrétne sú to sochy sv.Imricha, sv. Štefana, sv.Margity a sv.Alžbety. V popredí je socha Panny Márie. Stĺp je ukončený korintskou hlavicou. Na jej vrchole sa vynímajú postavy svätého Otca i Syna a nad nimi je umiestnený symbol Ducha Svätého.
Posviacka sa konala 15.júla 1895. Súsošie požehnal na sviatok Rozoslania apoštolov János Jakab, obvodný dekan zo Žihárca. Šaľania sa zomkli a svojim deťom nechali v centre mesta odkaz vďaky a spolupatričnosti. Súsošie sa stalo dušou a dominantou mesta.
Po necelých 79 rokoch do pamiatky narazil nákladiak. Stalo sa to 14.marca 1974. Spis už v archívoch Ministerstva vnútra SR nie je, pretože bol (v rámci predpisov) skartovaný v roku 1994. Zachovali sa iba fragmenty z policajného denníka vyšetrovaných spisov. Vodiča (zo Šale) septembri 1974 obžalovali a už v októbri ho Okresný súd v Galante odsúdil. Dostal polročný trest a zákaz šoférovať všetky motorové vozidlá na tri roky. Okrem toho mal podľa dochovaného záznamu uhradiť škodu vo výške 108 706 Kčs.
Po dopravnej nehode z marca 1974 ležali kusy polámanej skulptúry v kostolnej záhrade a v budove Technických služieb dlhých 17 rokov. Až do roku 1991. Mesto už malo v tej dobe vypracovanú projektovú štúdiu na jej rekonštrukciu. Náklady na opravu ale boli vyčíslené na milión korún, čo výrazne prekračovalo možnosti samosprávy. Nad reštaurovaním teda visel obrovský otáznik.
Opravy pamiatky sa v hodine dvanástej ujali dvaja muži. Bez nároku na odmenu. Imrich Szabó postavil v meste takmer stovku domov, venoval sa aj rekonštrukčným prácam na šalianskych cirkevných pamiatkach. Zreštaurovanie Súsošia Najsvätejšej Trojice bral ako obrovskú výzvu a posolstvo. Zničenému objektu chcel vdýchnuť stratený život za každú cenu. Entuziazmus, ktorý ho poháňal čoskoro zdieľal aj jeho pomocník Tibor Szatmár. Predtým sa títo dvaja muži nepoznali. Súhra osudu však chcela, aby sa stretli a urobili veľkú vec.
Rekonštrukcia trvala približne rok a pol. Pre oboch bolo najsilnejším momentom, keď zreštaurovali prvú zo sôch. Bola to svätá Alžbeta a podľa Tibora Szatmára to na nich zapôsobilo veľmi motivačne. Nasledovala rekonštrukcia svätej Margity. Tešili sa z každého malého úspechu. Krok po kroku sa dielo začalo rysovať do definitívnej podoby.
Slávnostná vysviacka diela sa uskutočnila pred štvrťstoročím. Bohoslužbu celebroval dekan Jozef Blaho. Presne 13.septembra 1992. Bola nedeľa a v Šali boli hody. Všetci zainteresovaní prežívali neopísateľné emócie.
Je fantastické, že reštaurátorom sa z pôvodného súsošia podarilo uchovať 60 až 65 percent pôvodnej hmoty, vzhľadom na fakt, v akom dezolátnom stave bolo.
Pre úplnú faktografiu je nutné uviesť, že po ďalších 18-tich rokoch zabezpečilo mesto odborné zreštaurovanie súsošia, ktoré zrealizovalo vo viacerých etapách. V roku 2010 dostalo súsošie súčasnú podobu, ktorou sa denno - denne prihovára obyvateľom a návštevníkom mesta. Originály sôch boli nahradené kópiami.
Dnes môžeme iba polemizovať, čo by bolo alebo nebolo, keby sa Imrich Szabó a Tibor Szatmár nechytili práce. Zrejme by to bol nevratný stav a súsošie by pohltila sila prírody a času. V každom prípade si všetci, čo sa akýmkoľvek spôsobom zaslúžili o uchovanie tejto pamiatky, zaslúžia úctu.
Súsošie Najsvätejšej Trojice v Šali