Dejiny farnosti v Leviciach siahajú viac ako 850 rokov do minulosti. Prvá písomná zmienka o Leviciach je donačná listina, ktorá sa nachádza v archíve ostrihomskej kapituly. Podľa nej arcibiskup Martirius v roku 1075 v osade Bratka posvätil kostol, ktorý postavil župan Euzidin.
Levice boli v tom čase bezvýznamnou poddanskou osadou, ktorá patrila k tekovskému hradnému panstvu. Osada Bratka, ktorá sa považuje za priameho predchodcu Levíc, ležala na juhozápadnom okraji mesta a zanikla v rokoch 1429-1456 počas husitských výbojov. Po vpáde Tatárov v roku 1241 bol neďaleko osady Leva postavený kamenný hrad. Pod jeho múrmi sa začalo rozvíjať podhradské mestečko.
Farský kostol Levíc bol postavený v jadre starého mesta, kolmo na hlavnú komunikačnú os, Pánsku ulicu (dnes ulica sv. Ladislava). Kostol stál na tomto mieste už v 14. storočí a bol zasvätený sv. Ladislavovi. Bol menších rozmerov, mal zaklenutú svätyňu, doštenú strechu a malú vežičku.
V roku 1663 obsadili Levice turecké vojská, ktoré tu zotrvali 223 dní. Keď jezuiti z Levíc odišli, feudálny pán mesta Pavol Esterházy povolal rehoľu františkánov - minoritov v roku 1675. Barón Mikuláš Jaklin z Lefantoviec daroval františkánom dom s dvorom a záhradou.
V roku 1696 Levice spustošil obrovský požiar, ktorý zničil aj kostol. O dva roky neskôr dal feudál Mikuláš Jaklin spolu s mešťanmi postaviť nový, trochu väčší kostol. Od roku 1647 mal už levický farský kostol nového patróna, sv. Michala Archanjela.
Františkánski mnísi začali po dostavaní kláštora v roku 1714 s výstavbou kostola, ktorú dokončili v roku 1720. V roku 1772 zúril v meste hrozný požiar, ktorý zničil 245 domov a tri ľudské životy. Zhorel aj farský kostol a roztavili sa zvony.
V roku 1786 z nariadenia cisára Jozefa II. museli františkáni opustiť Levice a odsťahovať sa do mesta Szécsény. Kláštor slúžil neskôr ako vojenská nemocnica. V roku 1808 zachvátil Levice veľký požiar, ktorý zničil 303 domov, vrátane katolíckeho kostola s vežou.
V roku 1946 preberá kláštor aj kostol sv. Jozefa rehoľa tešiteľov. S pomocou veriacich obnovili zničené časti budov. Pôsobenie tešiteľov v Leviciach sa skončilo v noci z 13. na 14. apríla 1950, keď boli rehoľníci odvlečení do kláštora a do kláštora nasťahovali Rómov. Títo ho natoľko zničili, že ich v rokoch 1982-83 bolo treba vysťahovať, pretože bola narušená statika objektu. Potom bol kláštor provizórnym skladom Tekovského múzea.
V roku 1992 bola v Leviciach na sídlisku Rybníky zriadená Cirkevná základná škola sv. Jozefa.
Okrem toho, Rád Františkánov, ktorý sa v Leviciach zdržiaval v rokoch 1675 až 1786, začal na vŕšku budovať areál krížovej cesty. Barón Mikoláš Jaklin, v tom čase majiteľ levického panstva, v roku 1695 rozdelil nevyužívané svahy Kalvárie na vinohrady a dal ich chudobným obyvateľom. V závete z roku 1702 zanechal 700 forintov na výstavbu Kalvárie. Krížová cesta sa začínala na južnom výbežku kopca v blízkosti Levického hradu. Celková dĺžka krížovej cesty, ktorá má tradične 14 zastavení, bola približne 350m. Lemovalo ju pät murovaných kaplniek, pričom v každej z nich nástenné maľby zobrazovali dve zastavenia. Tri dalšie zastavenia boli v interiéri kostolíka (dve na bokoch lode a oltár Piety). Zastavenie Ukrižovania znázorňovalo súsošie za kostolíkom.
Kalvária bola obnovená podľa projektu Ing. arch. Jozefa Frtúsa, rodáka z Podlužian, ktorý navrhol netradičné riešenie torza historického kostolíka a vyhliadkovej veže.
Na sídlisku Rybníky bol postavený nový kostol Ducha Svätého. Výstavba trvala dva roky a vyžiadala si náklady približne 24 miliónov Sk. Veriaci mohli výstavbu chrámu a postupné zariaďovanie sledovať počas dní otvorených dverí. Zaujímavým prvkom sú veľkoplošné posuvné dvere okolo oltárnej časti, ktorými sa dá podľa potreby zväčšiť kapacita kostola. Naopak, v prípade konania koncertov, prednášok a stretnutí mládeže možno dverami oddeliť jeho chrámovú časť.
Nový kostol je zaujímavý i originálnym drôteným oltárom, ktorý je jediným drotárskym oltárom na svete. Jeho autorom je bratislavský umelecký drotár Ladislav Jurovatý ml. Ústredným motívom oltárnej steny je symbol Ducha Svätého holubica so svätožiarou a lúčmi. Slávnostnej posviacke chrámu predchádzala posviacka troch zvonov. Hlavný zvon nesie meno sv. Františka Saleského, stredný je pomenovaný po Panne Márii a najmenší má meno sv. Jozefa.
Aktivity cirkevného zboru
Činnosť cirkevného zboru vedie predsedníctvo v zložení: Martin Riecky - zborový farár a Martin Drdoš - zborový dozorca. Zástupkyňou zborového dozorcu je Zdenka Výbochová. Hospodársku činnosť má na starosti brat kurátor Martin Grobař. Predsedníctvu cirkevného zboru pomáha s činnosťou zborové presbyterstvo.
Počas roka sa cirkevný zbor snaží konať mnohé aktivity a stretnutia zamerané na deti, mládež, dospelých aj najstarších členov zboru. Medzi najpopulárnejšie patrí zborový deň na konci júna, keď sa odovzdávajú v kostole vysvedčenia z náboženstva. Snažíme sa venovať aj deťom od tých najmenších, ktoré rodičia prinesú ku krstu svätému. Niektorí rodičia s malými deťmi sa zúčastňujú aj služieb Božích, kde môžu byť spolu s nimi v detskom kútiku, ktorý je zriadený v priestoroch kostola. Na svojich stretnutiach sa schádzajú aj sestry vo viere. Aj muži majú svoju skupinku. Cirkevný zbor má sídlo v Leviciach a tvorí ho filiálka Horša a misijné centum Tlmače.
Veriaci, ktorí bydliskom nepatria do našej farnosti a chcú u nás krstiť, je potrebné aby si vyžiadali licenciu ku krstu. Sviatosť krstu udeľujeme vždy v nepárny kalendárny týždeň v sobotu o 10.00 hod. Poučenie je tiež v sobotu nepárneho kalendárneho týždňa o 9.00 hod. ak majú snúbenci bydliská mimo Levíc, prinesú potvrdenie o súhlase so sobášom z tamojšieho farského úradu (tzv. snúbenci sa zúčastnia piatich poučení - poučenie vždy v piatok podľa zaregistrovaného času.
Púť do Kostola Ducha Svätého
Veriaci v Leviciach navštívili hrob Mons. Jána Repiského, kde je pochovaný spolu s jeho rodičmi. Spoločne sa tam pomodlili desiatok slávnostného ruženca. Následne sa presunuli do Kostola Ducha Svätého v mestskej časti Rybníky, kde sa zúčastnili na svätej omši, ktorú celebroval rodák z Hlohovca, vdp. Roman Gallás.
Svätú omšu obetovali za farára dekana Mons. Repiského. Pútnikov v úvode privítal miestny farár vdp. Martin Felix, ktorý pripomenul, že pri svätej omši bude použitý aj kalich, ktorý farnosti daroval Mons. Repiský. Homíliu predniesol vsdp. assessor Milan Červeňanský. Zameral sa v nej na slová evanjelia, v ktorom Pán Ježiš upozorňuje, aby sme si nebrali príklad z farizejov a nežili podľa ich skutkov. Ten, kto by mohol byť pre nás vzorom, z koho si môžeme brať príklad, je práve Mons. Ján Repiský. On sám ho zažil počas svojej diakonskej praxe a obdivoval ho za to, že bol mužom modlitby a mal vrúcny vzťah ku sláveniu liturgie. Pri kňazských vysviackach rodákov z Hlohovca bolo na ňom vždy vidno radosť, keď ich obliekal do posvätných liturgických rúch.
| Udalosť | Dátum |
|---|---|
| Posviacka kostola v Bratke | 1075 |
| Obsadenie Levíc tureckými vojskami | 1663 |
| Požiar v Leviciach | 1696 |
| Výstavba kostola františkánmi | 1714-1720 |
| Veľký požiar v Leviciach | 1772 |
| Odchod františkánov z Levíc | 1786 |
| Veľký požiar v Leviciach | 1808 |
| Príchod rehole tešiteľov | 1946 |
| Zriadenie Cirkevnej základnej školy sv. Jozefa | 1992 |
Levický hrad