História slovenských kostolov v Amerike a prítomnosť Slovákov v USA

Tento článok bol publikovaný s cieľom informovať Slovákov o živote a histórii amerických Slovákov, ktorí tvoria významnú časť slovenského národa. Nájdete tu príbehy osobností, ale aj bežných ľudí, ktorí sa vďaka svojej vôli a slovenskej povahy presadili v Amerike a dodnes robia Slovensku dobré meno.

Aj v súčasnosti je migrácia slovenského obyvateľstva, hlavne za prácou, veľmi aktuálna. Tieto informácie boli zozbierané a publikované za účelom informovania Slovákov o amerických Slovákoch, keďže tvoria až skoro 1/3 slovenského národa. Nájdete tu osobností ale aj bežných ľudí, ktorí sa svojou vôľou a slovenskou povahou vo svete nestratili, dokonca sa napriek ťažkým podmienkam presadli a tvoria nám tak dodnes veľmi dobre meno.

Prvé stopy Slovákov v Amerike

Prvé zmienky o Slovákoch v Amerike siahajú do dávnej minulosti:

• 1677: Andrej Jelik opustil Slovensko, aby sa vyhol vojenskej službe.
• 1754: Po strávení určitého času na ostrove Madagaskar sa knieža Móric Beňovský stretol s americkým ambasádorom Benjaminom Franklinom v Paríži a neskôr v Londýne, kde obdržal odporúčajúci list a prišiel do Ameriky. Motivovaný ideou slobody sa pridal na stranu amerických revolučných vojsk, kde bojoval pri obkľučovaní mesta Savannah v štáte Georgia pod velením poľského generála Pulaského.
• 1780: Slovák Ján Ladislav Polerecký, šľachtického pôvodu a dôstojník elitnej husárskej jednotky, bojoval po boku generála Georga Washingtona v revolučnej vojne proti britskej koloniálnej armáde. Major Polerecký velil 300-člennej skupine jazdcov zvanej „Modrí husári“.
• 1800: Slovenský misionár jezuita Otec Konschar pôsobil v Mexiko City.
• 1840: Bratia Komandovci, výborní drotári z Vyšného Rovného, prišli do Philadelphie, kde založili prosperujúci obchod s drôtovými výrobkami.
• 1853: Janko Olejník z Klušova ušiel z Rakúsko-Uhorskej armády a žil v New Yorku, kde bol náčelníkom polície.
• 1860: Juraj Grunik, drotár z Vyšného Rovného, precestoval Ameriku od San Francisca až po Buenos Aires, kde založil prosperujúci obchod s drôtenými výrobkami, ktorý existuje dodnes.
• 1861: Gejza Michalovič, Zemplínsky Slovák žijúci v Chicagu, poslal list prezidentovi Abrahamovi Lincolnovi so žiadosťou o povolenie zorganizovať vojenskú skupinu dobrovoľníkov slovanského pôvodu s názvom „Lincoln Riflemen of Slavonic origin“.
• 1862: F. Werther, údajne vzdelaný podnikateľ a aktivista, reagoval na Lincolnovu výzvu o dobrovoľníkov v New Yorku. Po revolúcii v roku 1848 prišiel do Ameriky aj Samuel Figuly, ktorý bojoval po boku Lincolna, študoval medicínu a venoval sa vedeckej kultivácii bavlny a tabaku.
• 1872: Martin Chalan, drotár z Vyšného Rovného, navštívil takmer všetky veľké americké mestá.
• 1872: Daniel Šustek, cestovateľ, ktorý prebrázdil Áziu, Afriku, Perziu a Európu, sa usadil v New Yorku a neskôr pracoval ako stolár v Chicagu. V roku 1877 si kúpil 80 akrov pôdy v Iowe, kde plánoval zriadiť slovenskú kolóniu.
• 1873: Vo Streatore v štáte Illinois vznikla početná slovenská kolónia, kam prichádzali baníci a remeselníci hľadajúci prácu.
• 1874: Cleveland, Ohio, mal už v tomto roku najväčšiu slovenskú kolóniu v USA.
• 1875: Andrej Ďuriš bol prvý baník, ktorý bol zabitý pri banskom nešťastí a oficiálne zaregistrovaný do kroniky banských katastrof.
• 1878: Veľké množstvo slovenských rodín začalo prichádzať do Youngstownu, kde mali možnosť zamestnať sa v oceliarňach US Steel.
• 1879: Ján Slovenský a Július Wolf, učitelia, prišli do Ameriky a pracovali v pennsylvánskych baniach.
• 1879-1883: Slovenský Zemplín stratil počas týchto rokov vyše 8 500 obyvateľov.
• 1880: Skupina Slovákov prišla do Bethlehemu v štáte Pennsylvania po 28-dňovej plavbe a karanténe vo Philadelphii. Obyvatelia Trentonu ich zahnali so zbraňami v rukách, mysliac si, že sú to Indiáni.
• 1880: 18. júla bol prvý slovenský krst v kaplnke Svätého Vincenta v Latrobe v Pennsylvánii.

Organizovanie sa Slovákov v Amerike

Slováci v Amerike sa postupne začali organizovať a zakladať spolky a osady:

• 1882: Štefan Furdek bol vysvätený za kňaza a stal sa administrátorom českej fary Svätého Václava v Clevelande. Neskôr založil slovenskú osadu Lurdskej Panny Márie.
• 1883: Slováci v New Yorku založili spolok „The first Slovak healt Benefit Society“.
• 1884: Slováci v Hazletone v Pennsylvánii založili slovenskú katolícku osadu a spolok zdravotne postihnutých.
• 1884: Slováci v Passaicu založili spolok Sv. Štefana I. kráľa Uhorska.
• 1884: V Clevelande bol založený podporný rímsko-katolícky spolok Sv.
• 1884: Luteránsky pastor Cyril Droppa založil prvú slovenskú luteránsku osadu v Streatore v štáte Illinois.
• 1886: V Plymouth, Pennsylvania bola založená slovenská osada Sv.
• 1886: V Pittsburghu vyšlo prvé číslo prvých slovenských novín Amerikansko-Szlovenszke Noviny.
• 1886: Slováci v Plymouth a Scrantone v Pennsylvánii založili spolky bratstva Sv.
• 1887: Na trhu sa objavila 120-stranová kniha „Amerikansky Tlumac“ od Janka Slovenského.
• 1887: V Bayonne v New Jersey si Slováci založili podporný spolok “Princa Rudolfa“.
• 1888: V McKeesport, Pennsylvania si Slováci založili spolok Sv.
• 1888: Edo Schwartz-Markovič začal vydávať noviny “Nová Vlasť“ v Streatore, Illinois.
• 1888: V Nanticoke Pennsylvania si Slováci založili Rímsko-Katolícku slovenskú osadu Sv.
• 1889: Peter Vítazoslav Rovnianek prijal pozíciu redaktora „Amerikasko- Szloveszkych Novinkoch „v Pittsburghu.
• 1889: Kontroverzný kňaz Kossalko Jozka začal vydávať noviny „Zástava“ v maďarónskom duchu.
• 1889: Anton S. Ambrose začal vydávať noviny “Slovák v Amerike“ v Plymouth Pennsylvania.
• 1889: Noviny Robotník začali vychádzať v Pennsylvánskom meste Connellsville.
• 1889: V Clevelande a Bayonne bola založená Rímsko-Katolícka slovenská osada Sv.
• 1889: Rev. Ľudovít a pani Pulina Novomeský povzbudzovali slovenských luteránov k budovaniu svojich osád.
• 1890: Slovenský národný spolok bol založený 16. februára.
• 1890: V apríli sa pod vedením Rev. Štefana Furdeka stretla skupina Slovákov v Clevelande, aby prediskutovala zjednotenie slovenských katolíkov.
• 1890: Bol vydaný prvý slovenský almanach.
• 1891: Rev.
• 1891: Skupina slovenských katolíkov sa zišla v dome Janka Martinidesa v Yonkers, aby založila spolok Svatej Trojice.
• 1891: Vo februári bola v Braddock, Pennsylvania založená slovenská osada Sv. Michala.
• 1891: Traja Slováci padli za obeť štrajku v Morewood.
• 1891: Traja slovenskí robotníci boli odsúdení na doživotné väzenie za vraždu v Braddock Pennsylvania, neskôr boli prepustení.
• 1891: Slováci v Yonkers sa zišli 26. apríla a v máji sa spolok Sv. Jána Krstiteľa zlúčil s Rovniankovým Slovenským Národným Spolkom.
• 1891: Slováci v Mahoning Valley si založili odbor „Prvej Slovenskej Katolíckej Jednoty“.
• 1891: Vyše 18 000 slovenských baníkov začalo štrajkovať v banskom regióne Connellsville, Pennsylvánia.
• 1891: Do New Yorku bola zvolaná zakladajúca konvencia“Živeny“, spolku pre ženy.
• 1891: Slovenský katolícky kostol bol vysvätený v Whitney, Pennsylvania.
• 1892: V Homestead, Pennsylvania začal veľký štrajk v oceliarňach Carnegie US steel Co.
• 1892: V marci sa zišlo 19 žien z mesta Yonkers, kde založili spolok Panny Márie.
• 1892: V meste Yonkers bol postavený kostol Sv. Mikuláša z Myry.

Kostol Svätého Rocha v meste Hazleton, Pennsylvania, USA.

Hazleton: Príbeh slovenského mesta v Amerike

Reportáž z mesta Hazleton, ktoré bolo kedysi centrom prisťahovaleckej vlny zo Slovenska, no dnes tu tvoria väčšinu imigranti z Dominikánskej republiky. Mesto, v okolí ktorého sa vo veľkom ťažilo čierne uhlie, svoj vrchol dosiahlo počas druhej svetovej vojny, keď v ňom žilo zhruba 38-tisíc obyvateľov. Neskôr nastal úpadok a mesto vymieralo.

Hazleton má dobrú polohu, len dva a pol hodiny po diaľnici od New Yorku. Mnohé firmy si ho zvolili ako sídlo svojich skladov či fabrík. Hazleton zhruba v podobnom čase objavili aj imigranti z Dominikánskej republiky žijúci v New Yorku, New Jersey či vo Filadelfii. Dôvody boli najmä finančné. „Ľudia v New Yorku žili naprataní v malých bytoch a nemali kde parkovať. V Hazletone bývajú vo veľkých domoch s parkovacím miestom.

Podľa neho dominikánska komunita priniesla vymierajúcemu mestu pozitívnu energiu a dodala mu život. V meste je znova viac ľudí pod 18 rokov ako nad 65. Príchod nových migrantov však nebol jednoduchý. V roku 2006 sa toto mestečko dostalo do celonárodných médií po tom, čo vtedajší starosta Lou Barletta oznámil, že každý, kto dá prácu nelegálnemu migrantovi, prípadne mu prenajme nehnuteľnosť, bude čeliť trestnému stíhaniu.

V Hazletone je podobne ako v mnohých iných mestách súčasnej Ameriky problém s obchodovaním s drogami. Niektorí starší obyvatelia si však myslia svoje. Nepomáha, že nie všetci noví imigranti vedia po anglicky. Odpor k novým migrantom nie je pritom v Hazletone nič nové. Keď sem na konci 19. Teraz majú podobný postoj k novým prisťahovalcom mnohé deti a vnuci týchto imigrantov.

V Hazletone sa tiež snažíme zistiť, ako budú voliť miestni Hispánci, ktorí už majú občianstvo. Americká politika je momentálne nastavená tak, že voľby budú v budúcnosti rozhodovať práve Latinoameričania. Ide o veľkú skupinu asi 20 percent obyvateľov. V Hazletone nie je problém stretnúť medzi Hispáncami voličov Trumpa.

To, že sa Hazleton zmenil, vidno dobre na kostoloch. V meste ich bolo veľmi veľa, vyše 20, pretože každá skupina imigrantov mala vlastný. V nedeľu podvečer je živo v bývalom slovenskom Kostole svätej Trojice na jednej z hlavných ulíc - Wyoming Street. Nápis na budove je stále po slovensky, no už vyše desať rokov slúži na iný účel.

Wyoming Street v Hazletone, Pennsylvania, USA.

Významné osobnosti a ich prínos

Životné príbehy a činy niektorých Slovákov v Amerike sú obdivuhodné:

• Jozef Martinček: Pôsobil v USA, budoval slovenské osady, a bol pri zakladaní Slovenskej ligy.
• Gustáv Košík: Angažoval sa v slovenskom hnutí v Amerike a zúčastnil sa dôležitých rokovaní v Európe.
• Konštantín Čulen: Spisovateľ, novinár a historik, ktorý zmapoval dejiny Slovákov v Amerike.

Tieto osobnosti a mnohí ďalší prispeli k rozvoju slovenskej komunity v Amerike a zachovaniu slovenskej identity v zahraničí.

Kláštor sv. Andreja Svorada v Clevelande

Slovenskí benediktíni si pripomenuli sté výročie založenia svojho Kláštora sv. Andreja Svorada v Clevelande. Korene benediktínskeho života na území Spojených štátov siahajú do polovice 19. storočia, keď nemeckí benediktíni založili v roku 1846 Kláštor sv. Vincenta v Latrobe v Pensylvánii.

Prvým slovenským benediktínom v Zámorí bol Gregor Vaniščák, rodák z Lemešian pri Prešove. V roku 1922 kapitula Kláštora sv. Prokopa odhlasovala vyslanie skupiny mníchov, aby založili nový kláštor v slovenskej farnosti v Clevelande. Benediktíni hneď otvorili v Clevelande strednú školu, ktorá privítala svojich prvých študentov v septembri 1927, žiakov bolo 35.

Kláštor sv. Andreja Svorada v Clevelande, Ohio, USA.

Slovak, Arkansas: Slovenská dedina v srdci Ameriky

Obec Slovak v americkom štáte Arkansas je pripomienkou slovenskej emigrácie. Pôvodne sa obec nazývala Slovactown či Slovaktown. V jeseni 1894 prišlo na toto miesto dvadsaťpäť rodín. Boli to hlavne farmári a uhoľní baníci, ktorí mali problémy na severovýchode Spojených štátov. Prisťahovalci postavili komunitný dom, kam dochádzal pastor zo Stuttgartu a poskytoval bohoslužby.

Do roku 1909 sa tu už usadilo približne päťdesiat rodín. Väčšina bola slovenská, no našli sa aj Česi či Rusi. O rok neskôr prestali Slováci kosiť prériové seno a po ekonomickom rozmachu regiónu začali s pestovaním ryže, ktorá sa do roku 1916 stala hlavnou plodinou komunity. Začiatkom 50. rokov 20. storočia žilo na gazdovstvách na Slovensku alebo v jeho okolí odhadom 500 občanov slovenského pôvodu.

Kostol svätého Cyrila a Metoda je v súčasnosti navštevovaný cez Stuttgart prostredníctvom Monsignora Jána Janeska a naďalej slúži ako náboženské, sociálne a kultúrne miesto pre komunitu.

Poloha okresu Prairie v Arkansase, kde sa nachádza obec Slovak.

Múzeum vysťahovalectva z územia Slovenska do Severnej Ameriky

Martin Javor zbiera artefakty spojené s vysťahovalectvom a so životom Slovákov v Amerike a plánuje zriadiť Múzeum vysťahovalectva z územia Slovenska do Severnej Ameriky. Kúpil na tento účel dom nazývaný amerikánsky: také si stavali ľudia, keď sa vrátili domov z veľkého sveta so zarobenými peniazmi.

Martin založil občianske združenie Kasigarda, ktoré zbiera artefakty a príbehy Slovákov vysťahovaných do Ameriky. Mapuje slovenské kostoly a spolky na území Spojených štátov a osudy Slovákov, ktorí bojovali v armáde USA.

tags: #slovensky #kostol #v #amerike