Mnoho ľudí si pod pojmom Vianoce predstavuje tradície a zvyky. Vianočné sviatky slávi väčšina pravoslávnych veriacich vo svojich chrámoch, na rozdiel od ľudí rímsko či gréckokatolíckeho vierovyznania, až v januári. Riadia sa totiž starobylejším juliánskym kalendárom. O rozdielnych kalendároch, zvykoch či tradíciách hovorí Peter Soroka, duchovný správca Pravoslávnej cirkvi v Osadnom a Hostoviciach, obcí, ktoré ležia na severovýchode Slovenska v okrese Snina.
Pravoslávny krst. Zdroj: Wikimedia Commons
Prečo pravoslávni slávia Vianoce neskôr?
Pravoslávni veriaci slávia Vianoce neskôr ako katolíci. V 16. storočí upravil pápež Gregor XIII. pôvodný kalendár, ktorý zostavil ešte rímsky politik Julius Caesar, a to tak, že ho posunul o 10 dní ďalej. Rozdiel medzi oboma kalendármi je v súčasnosti už 13 dní. Každý rok, ktorý je deliteľný sedmičkou, totiž nabehne ďalší deň rozdielu medzi oboma kalendármi, v roku 2100 to bude už 14 dní.
Pravoslávna cirkev sa riadi juliánskym kalendárom naďalej, preto si niekto myslí, že máme Vianoce neskôr. Z historického hľadiska ale môžeme konštatovať, že pravoslávni nemajú sviatky neskôr ako katolíci, ale katolíci ich majú skôr ako pravoslávni. Aj keď je podľa oficiálneho kalendára 6. januára, podľa nášho kalendára je 24. decembra, keď máme Štedrý večer.
Priebeh Vianočných sviatkov u pravoslávnych veriacich
Štedrý večer máme 6. januára. V tento deň sa zvyknú od rána konať v našom chráme Vzniesenia Hospodinovho v Osadnom špeciálne bohoslužby. Jednou z nich sú takzvané Cárske časy, ktoré sa slúžia v dopoludňajších hodinách. Cárske preto, lebo sú doplnené o rôzne obrady súvisiace s Narodením Isusa Christa, ako aj v súvislosti s tým, že sa na nich v minulosti zúčastňovali aj cári či králi.
Popoludní sa v chráme koná liturgia sv. Vasilija Veľkého s večerňou - večernou bohoslužbou, ktorá sa ale v tento deň zvykne slúžiť poobede. Po liturgii s večerňou odchádzajú veriaci domov, kde si sadajú za štedrovečerný stôl. Večera je v našich podmienkach ešte stále pôstna. Po nej prichádzajú opäť do chrámu na Veľké povečerie. Je to jedna z bohoslužieb, ktorá sa v roku slúži bežne, ale v tento večer je doplnená o ďalšie piesne, žalmy, má teda slávnostnejší charakter.
Už v tento večer sa začínajú zdraviť pravoslávni veriaci pozdravom - Christos raždajetsja, na ktorý sa odpovedá - Slavite Jeho. V preklade to znamená Christos sa rodí, oslavujte ho. Na druhý deň (7.1.) predpoludním sa následne slúži slávnostná liturgia na dlho očakávaný Sviatok Narodenia Isusa Christa. Nakoľko tento rok vyšiel Štedrý večer na nedeľu, Cárske časy sa slúžili už v piatok, nedeľná liturgia je dopoludnia a na samotný sviatok Narodenia Spasiteľa sa bude slúžiť liturgia sv. Vasilija Veľkého.
Pravoslávna cirkev slávi v deň po Narodení Isusa Christa Zbor Presvätej Bohorodičky, pretože stále po dni veľkého sviatku si zvykneme uctiť toho, kto s ním má najväčšiu súvislosť. V tomto prípade je to teda Bohorodička, ktorá porodila Isusa Christa.
Katolíci zvyknú sláviť niekoľko dní po Novom roku sviatok Zjavenia Pána - Troch kráľov. Príchod troch mudrcov z východu, ktorí sa prišli pokloniť Spasiteľovi a priniesli mu dary, považujeme za normálnu súčasť obdobia viažucemu sa k narodeniu Isusa Christa. Nemáme pre nich vyhradený špeciálny sviatočný deň.
Pravoslávni veriaci ale oslavujú 19. januára (podľa starého kalendára 6.1.) sviatok Bohozjavenia a Krstu Spasiteľa Isusa Christa. V predvečer tohto sviatku, 18.1., je medzi rusínskym obyvateľstvom zvykom pripravovať rovnakú sviatočnú večeru, takzvaný Druhý štedrý večer ako pred sviatkom Narodenia Isusa Christa. Táto tradícia však pomaly mizne.
Pravoslávna cirkevná obec Osadné aj preto organizuje Druhý štedrý večer pre všetkých obyvateľov obce, keďže si uvedomuje, že mnohí ľudia žijú sami a sviatočnú večeru si nepripravujú. Takto sa pri jednom stole na obecnom úrade v Osadnom stretnú aj v tomto roku všetci bohatí i chudobní, mladí i starí, zdraví i chorí. Všetci, ktorí chcú udržať tradíciu a osláviť, a to chcem zdôrazniť, druhý najväčší sviatok v našej Cirkvi - Bohozjavenie, prvý je Vzkriesenie Christa - Veľká noc. Tento sviatok je podľa bohoslužobných textov Pravoslávnej cirkvi väčší ako Vianoce.
Narodeniu Isusa Christa ako jednému z najväčších sviatkov Pravoslávnej cirkvi predchádzal 40-dňový pôst. V našej cirkvi máme štyri veľké pôsty. Najväčší pôst je pred Vzkriesením Christa, ďalšie máme pred sviatkom Narodenia Christa, sviatkom Zosnutia Presvätej Bohorodičky a jeden pred Sviatkom apoštolov Petra a Pavla. Pôst pred Vianocami je druhý najdlhší, má 40 dní, ten pred Vzkriesením je trocha dlhší. V každom zo spomínaných pôstov by sme sa mali zdržiavať od začiatku do konca pokrmov živočíšneho pôvodu, teda mäsa, mlieka, masla, vajec, či syra. V niektorých pôstoch, ako napríklad počas toho pred Vianocami, sa ale môže konzumovať v sobotu a v nedeľu ryba. Vo Veľkom pôste je ale ryba dovolená iba dva razy. Strava s obsahom oleja sa počas pôstneho obdobia pred Narodením Christa nemôže konzumovať v stredu a v piatok.
Štedrá večera u pravoslávnych. Zdroj: hlavnespravy.sk
Štedrá večera a pôstne jedlá
Štedrá večera je pôstna. Sú to napríklad pirohy, kapustnica bez klobásy, zemiaky, fazuľa, hubový prívarok - mačanka, chlieb s medom či cesnak. Je síce štedrá, možno čo sa týka počtu jedál, ale pôstna v súvislosti s našimi cirkevnými tradíciami. Celý deň sa teda postíme, nejeme nič, až počas večere. Tento deň je najmä o prípravách na Narodenia Christa. Veriaci si sadajú za štedrovečerný stôl po popoludňajšej bohoslužbe, počas ktorej je spojená liturgia s večerňou.
Tradície kedysi vznikali, aby štedrovečernej večeri dali možno väčší význam. Všetko, čo sa robilo, niečo symbolizovalo. Umývanie v potoku malo zabezpečiť zdravie ľudí počas roka, pod obrus sa dávali peniaze, aby ich bolo počas roka dostatok, slama pod stôl sa kedysi dávala, keďže sa Christos narodil na slame, nohy stola sa opásali reťazou, aby rodina držala po kope, pomazávalo sa medom čelo domácich, aby mali počas roka sladký život a podobne. Na stôl sa ukladali v minulosti aj taniere či príbory navyše, aby aj tí naši zosnulí ako keby boli pri tom štedrovečernom stole. Kedysi sa kŕmili s jedlami z večere zároveň hospodárske zvieratá. My sa chodíme stále umývať do potoka pred večerou. V niektorých mestách, kde nie je blízko potok, sa umývajú pravoslávni v snehu. Vkladáme aj peniaze pod stôl, slamu podeň už však nedávame. Príbory navyše sú na stole stále. Na konci večere máme zvyk sfúknutia horiacej sviečky. Hovorí sa, že keď následne ide dym hore, tak je všetko v poriadku. Keď sa však presunie na niektorého z členov rodiny, tak sa môže stať, že onedlho zomrie. K tradíciám v Osadnom by som ešte uviedol, že na sviatok Narodenia Isusa Christa chodia po obci betlehemci. Sú to starší muži, ktorí chodia hrať betlehemskú hru a tešia ňou miestnych obyvateľov.
Oslavovanie Vianoc dvakrát?
Gréckokatolíci, ale už aj niektorí pravoslávni veriaci, na Slovensku slávia Vianoce ako rímskokatolíci, podľa gregoriánskeho kalendára. Treba vychádzať z toho, že Christos sa narodil raz. Jeho narodeniny by sa teba mali oslavovať iba raz. Pre nás narodenie Christa nie je len oslava niečoho, ale je to skutočné prežívanie tejto udalosti. Všetky sviatky v cirkvi oslavujeme nie iba pre ich výročie, ale najmä preto, že ich chceme skutočne prežívať. V jednej bohoslužobnej piesni o narodení Christa je veta: Panna dnes rodí Christa, toho, ktorý prijal ľudskú podobu, čiže rodí dnes, aby sme ten sviatok naplno dnes prežívali. Nejde len o nejakú vlažnú spomienku na túto udalosť. Nemám rád v tejto súvislosti, ak niekto povie, že je pravoslávny a oslavuje Vianoce dvakrát. Buď oslavujem jedny Vianoce alebo druhé. Sú však pravoslávne farnosti, ktoré ich oslavujú podľa nového kalendára, čo je už trocha pod vplyvom západu. Oslavovanie dvakrát však vnímam ako nejakú rozpoltenosť.
Drvivá väčšina pravoslávnych veriacich v Osadnom oslavuje Narodenie Christa podľa starého kalendára. Aj keď k mnohým domácim prichádzajú ich deti, ktoré oslavujú doma v iných regiónoch podľa nového a tu podľa starého, čo nepovažujem za úplne šťastné alebo úplne dobré… Narodenie Christa oslavovať na dvakrát vnímam ako akúsi pretvárku.
Je veľmi silný tlak zo sveta, nie tak z iných cirkví, aby sme aj my prechádzali na gregoriánsky kalendár. Vnímam to však tak, že sa musíme držať a aj naše deti vychovávať v tom, že je potrebné dodržiavať starý kalendár, lebo ten náš pôvodný je správny, ale nie v zmysle, že je presnejší vedecky, ale predovšetkým v tom, že nám zachováva kontinuitu s našimi otcami, dedami a pradedami. Keď sa napríklad človek vzdá svojho tradičného kalendára, je riziko, že sa časom vzdá aj svojej viery. Svoje tradície teda musíme dodržiavať, aby sme vedeli, kto sme a čo nás charakterizuje. Je ale dôležité zároveň napríklad to, aby sme s našimi deťmi naďalej rozprávali po rusínsky, nevzdávali sa tohto jazyka, ale ani jazyka cirkevnoslovanského, ktorý používame pri bohoslužbách v našich chrámoch.
Východné obrady dodržiavali v minulosti na Slovensku väčšinou Rusíni. Žijú aj v pohraničí Poľska, na Ukrajine či v Rumunsku. Na Slovensku sa hlási k pravoslávnej viere asi 50.000 ľudí. Najviac z nich žije z pohľadu miest vo Svidníku, potom je to Snina či Prešov.
Vianoce sa budú sláviť napríklad v Poľsku, Ukrajine, Rusku, Srbsku, ale aj v Česku, Amerike či Jeruzaleme. Veľkú noc, respektíve Vzkriesenie Christa, by mali mať všetci pravoslávni veriaci podľa starého kalendára, aj keď Vianoce slávia niektorí už podľa gregoriánskeho.
My pravoslávni sa snažíme oslavovať Narodenia Christa a nie Vianoce. Pod pojmom Vianoce si skôr predstavujem sviatky pokoja, keď človek oddychuje, nič nerobí. Sviatok Narodenia Christa je však pre pravoslávnych oslavou príchodu Syna Božieho na Zem a že na seba prijal ľudskú podobu. O tejto podstate Vianoc sa dnes dosť málo hovorí, v popredí sú darčeky, jedlička, zvyky, slávnosti či rodinné stretnutia. Je dôležité prísť do chrámu počas sviatkov, pretože tam sa naplno oslavuje to, čo je ich podstatou - Narodenie Christa.
V súvislosti s Vianocami sa hovorí o porozumení, pokoji, mieri. Od kresťana ktorejkoľvek cirkvi sa ale očakáva dodržiavanie istých hodnôt nielen počas najkrajších sviatkov roka. Dnes je veľmi ťažké byť kresťanom či veriacim človekom. Veriaci ľudia sú mnohokrát považovaní za bláznov, staromódnych, za tých ktorí nekráčajú s dobou. Ale Christos sám povedal, ak budete vo mňa veriť, tak budete považovaní za bláznov, nenormálnych, svet vás nepochopí.
Byť kresťanom, pravoslávnym kresťanom, je veľmi ťažké. Človek sa musí veľa vecí zriecť, musí sa postiť, chodiť pravidelne do chrámu, musí byť dobrý, tých “musím” je dosť veľa. Ak sa mu však podarí žiť podľa pravidiel cirkvi, tak za to bude odmenený vo večnom živote. Netreba pri týchto snahách zabúdať na dve základné Božie prikázania, a to aby sme milovali svojho Boha a svojho blížneho. Nemôžeme hovoriť, človeče príď do cirkvi, lebo v cirkvi je dobre. V cirkvi vôbec nie je dobre, v cirkvi je ťažko a zložito, no veriaci zažívajú veľa momentov, ktoré nám Boh dáva, aby nás potešil už tu na zemi. Pre túto radosť určite stojí za to byť veriacim. Nemusíme teda čakať, že až po smrti nám bude dobre. Boh nám môže dať pocítiť blaho už teraz, počas života na zemi, oceňuje človeka, ak mu záleží na tom, čo s ním bude ďalej.
Katolícka vs pravoslávna - Aký je rozdiel medzi náboženstvami?
tags: #mnohiysi #pod #pojmom #vianoce #predstavuju