Kostol Sedembolestnej Panny Márie a história mariánskej úcty na Slovensku

Slovenskí katolíci mali vždy v úcte Matku Božiu. Napriek viacerým snahám sa mariánsky kult nepodarilo odstrániť. Prežil reformáciu i komunizmus. Dejiny Slovákov sú úzko previazané s úctou k Panne Márii. Korene mariánskej úcty u Slovákov je potrebné hľadať v hlbokej historickej úcte k matke. Matka, mamička či matička bola u Slovákov nenahraditeľnou osobou, ktorá od narodenia sprevádzala, ochraňovala a starala sa o svoje deti a manžela celý život. Takéto vzťahy v rodine podporovala mariánska úcta ako prameň úcty k matke a žene. Vďaka matkám Slováci prežívali a prežívajú dodnes. Do mariánskej úcty sa premieta aj to večne ženské, čo je osobitne typické pre Slovanov a zvlášť Slovákov. Slovenskí etnografi si ešte v 19. storočí všímali silné postavenie ženy v slovenskej rodine.

Úplne prvý doklad o mariánskej úcte v slovenských dejinách sa viaže k osobnosti nitrianskeho kniežaťa Pribinu. Dal tam postaviť a v roku 850 salzburským arcibiskupom Liupramom posvätiť kostol zasvätený Bohorodičke. To dokladá dôležitosť mariánskeho kultu na našom území v 9. storočí. Jedna z legiend o kráľovi Svätoplukovi tiež poukazuje na jeho spätosť s mariánskou úctou. Legendy opisujú ako veľkého mariánskeho ctiteľa aj prvého uhorského kráľa, svätého Štefana, ktorý zveril Uhorsko Panne Márii. Vyjadroval úzku spätosť raného Uhorského kráľovstva s mariánskou úctou a s Katolíckou cirkvou a rovnako aj úsilie zakladateľov štátu zabezpečiť preň čo najúčinnejšiu nadprirodzenú ochranu.

Neskôr Európu zasiahla reformácia. Reformovaná časť obyvateľstva sa stavala veľmi kriticky k úcte svätých i Panny Márie. Šírila sa najmä medzi nemeckým obyvateľstvom. Kultivovaní mešťania, ktorí žili v spišských mestách, kde boli vybudované krásne chrámy, iba zakryli oltáre, sochy niekam odniesli alebo ich nechali v kostoloch. Necítili potrebu ničiť diela, ktoré dali vytvoriť ich otcovia a starí otcovia. Ľudová katolícka zbožnosť však i tak pretrvávala. Slováci sa začali viac prikláňať k Sedembolestnej Panne Márii.

Slovenské dejiny sú plné utrpenia a zápasov, víťazných prehier a prehraných víťazstiev. Sme podobní ako iné národy, ale máme vlastnú špecifickú cestu dejinami. Zo silnej mariánskej úcty sa u Slovákov vykryštalizovala úcta k Sedembolestnej. Práve to nás posúva v perspektíve nádeje ďalej na ceste dejinami. Bolesti matky sa prepájajú s našimi bolesťami, a tak sa vytvára vnútorné intímne porozumenie. Bolesť by však sama osebe nemala zmysel. Základom úcty Sedembolestnej Panny Márie bola úcta k Bolestnej Matke Božej. Známa bola už na Veľkej Morave pod byzantským kultúrnym vplyvom. Vo vrcholnom stredoveku túto úctu u nás rozširovali najmä františkáni.

Úcta Sedembolestnej je v Rímskokatolíckej cirkvi doložená v 14. storočí, no väčší rozmach zaznamenala od 15. storočia. Jeho rozšírenie a udomácnenie u nás bolo spojené s barokovou zbožnosťou 17. a 18. storočia. V 30. rokoch 17. storočia založila v Tepličke nad Váhom chudobinec na počesť Sedembolestnej. Niektoré stredoveké kostoly, ktoré dnes poznáme ako kostoly zasvätené Sedembolestnej, získali toto patrocínium až v 18. storočí. Centrom úcty Sedembolestnej sa stal Šaštín.

Grófka Angelika Bakičová sa v roku 1564 na ceste v kočiari pohádala so svojím manželom Imrichom Coborom, hradným pánom Šaštína. Angelika sa v tejto ťažkej chvíli utiekala o pomoc k Bolestnej Matke Božej a prosila ju, aby jej žiaľ premenila na radosť. Pritom sa zaviazala, že na mieste konfliktu dá postaviť na jej chválu sošku. Legenda spojená so vznikom Piety ešte nehovorí o Sedembolestnej Panne Márii. Takto bola v roku 1732 povolená jej verejná úcta. Pútnický chrám v Šaštíne dala postaviť Mária Terézia. Slováci sa neskôr obrátili na Vatikán s požiadavkou, aby Sedembolestnú vyhlásili za ich patrónku. K chápaniu úcty Sedembolestnej ako osobitného slovenského fenoménu prispelo v roku 1896 zavedenie osobitného sviatku Veľkej Pani Uhrov.

Mariánsky kult sa v období maďarizácie často zužoval na maďarský národný kult u katolíkov. Preto našli svoj vlastný národný mariánsky kult v Sedembolestnej. Katolícky kňaz Ferdiš Juriga uverejnil v Slovenských ľudových novinách v roku 1911 článok Matička Sedmibolestná, patrónka slovenského národa. Ním začal systematicky propagovať myšlienku Sedembolestnej Panny Márie ako patrónky slovenského národa. Biskupmi sa stali národne uvedomelí Slováci. V máji 1925 sa na púti v Šaštíne modlilo šesťtisíc mužov za vyhlásenie Sedembolestnej Panny Márie za patrónku Slovenska a Slovákov.

Žiadosťou sa zaoberala Posvätná kongregácia obradov a Posvätná kongregácia pre mimoriadne cirkevné záležitosti. Žiadosť ostala otvorená dva roky. Rok 1927 sa niesol v znamení 200. Pri tejto príležitosti sa slovenskí biskupi opäť obrátili písomnou prosbou na pápeža Pia XI. Skoncipoval ju spišský biskup Ján Vojtaššák. Prosili pápeža, aby im poslal krátky list, ktorý by mohli prečítať veriacim v rámci jubilejnej púte v Šaštíne. Výsledkom bol dekrét Posvätnej kongregácie obradov z 22. Slováci mali svoju patrónku, no s nástupom komunistického režimu si ju verejne uctievať nemohli. Sedembolestná ako symbol Slovenska a utrpenia Slovákov sa stala nepohodlnou. Bola zatláčaná do úzadia. Dá sa to priblížiť na príklade. Pôvodné patrocínium, o ktoré sa snažili iniciátori stavby, však malo byť Sedembolestnej Panny Márie. Po zmene politických podmienok v roku 1945 sa však už o tom nehovorilo. Takisto púte v Šaštíne podobne ako na iných pútnických miestach boli najmä v 50. rokoch striktne limitované. Ešte aj to sa snažili minimalizovať tým, že tam dávali odpútavacie akcie alebo vyhlásili, že je tam nejaká epidémia. Tento tlak v rôznych podobách pretrval do roku 1989.

Kostoly zasvätené Sedembolestnej Panne Márii na Slovensku

Na Slovensku sa nachádza množstvo kostolov a kaplniek zasvätených Sedembolestnej Panne Márii. Medzi najznámejšie patria:

• Františkánsky kostol Sedembolestnej Panny Márie v Skalici: Dôstojným pamätníkom stredovekého duchovného a kultúrneho života je rozsiahly areál kostola a kláštora františkánov. Kostol Sedembolestnej Panny Márie je gotickou stavbou pochádzajúcej z polovice 15. storočia. V presbytériu sa zachovala bohatá gotická sieťová klenba a v sakristii krížové klenby. Výzdoba interiéru a mobiliár je zhotovený v neskorobarokovom slohu.
• Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie vo Veľkých Hostiach: História kaplnky sa začala počas Prvej svetovej vojny, keď Ľudovít Maringa musel narukovať do Rakúsko-Uhorskej armády. Po návrate domov sa rozhodol odvďačiť sa Panne Márii tým, že v obci postaví kaplnku. V priebehu roka 1917 bola budova kaplnky takmer hotová. Následne kaplnku vysvätil miestny farský kňaz. Skutočnosť, že kaplnka je zasvätená hlavnej patrónke Slovenska, ju robí pre nás mladých matičiarov, ale i všetkých vlastencov ešte výnimočnejšou.
• Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie v Bankách: Kaplnka pochádza z roku 1931. Interiérové zariadenie kaplnky zodpovedá predajnému artiklu.
• Kostolík v Hájičku v Trstíne: Najstaršia sakrálna stavba s titulom Sedembolestnej Panny Márie na Slovensku. Románsky kostolík vo vyvýšenej polohe mimo obce vznikol podľa záverov nedávneho výskumu niekedy v období od konca 12. storočia do 1. tretiny 13. storočia. Menšiu jednoloďovú stavbu s polkruhovou apsidou rozšírili do súčasnej veľkosti predlžením lode a prístavbou veže ešte niekedy okolo polovice 13. storočia.

Okrem týchto známych kostolov a kaplniek sa na Slovensku nachádza mnoho ďalších, ktoré svedčia o hlbokej úcte Slovákov k Sedembolestnej Panne Márii.

Bazilika Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne

Ďalšie sakrálne pamiatky v obciach Slovenska

Okrem kostolov zasvätených Sedembolestnej Panne Márii sa v obciach Slovenska nachádza množstvo ďalších sakrálnych pamiatok, ktoré svedčia o náboženskej histórii a kultúre našej krajiny. Tu je niekoľko príkladov:

• Trhová Hradská: Pred kostolom stojí socha Sedembolestnej Panny Márie - Pieta. Socha bola pripravená v roku 1883 z pieskovca. V kostolnej záhrade stojí Stĺp Svätej Trojice z roku 1846. Vedľa cesty stojí socha Svätého Floriána z roku 1863.
• Jaslovské Bohunice: V miestnej časti Jaslovce sa nachádzajú kamenná polychrómovaná socha Piety (1773), kamenná polychrómovaná socha sv. Vendelína (1798), prícestný kríž s plastikou Ukrižovaného (1806), socha sv. Jána Nepomuckého (1808), kamenné polychrómované súsošie sv. Rodiny (1860) a kamenný kríž s plastikou Ukrižovaného (1863). V Bohuniciach sa nachádza kamenná polychrómovaná socha sedembolestnej Panny Márie (I.pol.19.stor.) a kamenná polychrómovaná socha sv. Floriána (1841). V Paderovciach sa nachádzajú súsošie sv. Anny a Panny Márie s dieťaťom (1791) a kamenná polychrómovaná socha Panny Márie s dieťaťom (1794).
• Krupina: V polovici 18. storočia krupinskí mešťania objednali u kremnického sochára Dionýza Ignáca Stanetiho morové súsošie na hlavné námestie - Veľký rínok. V roku 1752 stĺp už stál na severnej strane námestia. Bol prvý v poradí veľkých morových stĺpov, ktoré sa neskôr postavili v neďalekých banských mestách (Banská Štiavnica, Kremnica).

Tieto pamiatky sú dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska a pripomínajú nám bohatú náboženskú históriu našej krajiny.

Kostoly a chrámy v Trenčianskom kraji

Trenčiansky kraj je bohatý na sakrálne pamiatky rôznych denominácií. Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad počtu kostolov a chrámov v Trenčianskom kraji podľa jednotlivých denominácií:

Sväto trojičný stĺp v Krupine

tags: #kostol #sedembolestnej #panny #marie #banky