Slovenská história je bohatá na udalosti, ktoré ovplyvnili nielen samotné územie, ale aj celú Európu. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z nich, od zavedenia Gregoriánskeho kalendára až po Viedenskú arbitráž.
Zavedenie Gregoriánskeho kalendára
Používanie Gregoriánskeho kalendára nariadil snem na žiadosť kráľa Rudolfa I. osobitným zákonom a to tak, že po 21. 10. nasledoval 1. 11. Dovtedy sa v Európe používal juliánsky kalendár, zavedený ešte Gaiom Iuliom Caesarom v roku 46 pred Kristom. Slnečný rok podľa prepočtov juliánskeho kalendára trval 365 dní a 6 hodín, čo bolo o 11 minúť a 14 sekúnd viac ako skutočný rok.
Pápež Gregor XIII. bulou Inter gravissima z 24. 2. 1582 namiesto juliánskeho zaviedol večný, tzv. gregoriánsky kalendár. Reforma sa však ujímala len pomaly. Protestantské štáty neuznávali pápežský primát, a preto ju dlho odmietali. Ešte konzervatívnejšie boli krajiny, kde dominovalo pravoslávne náboženstvo. V Rusku prijali reformu až v roku 1917, no cirkev sa tam dodnes riadi starým, juliánskym kalendárom.
Ani v Uhorsku neprebehla reforma kalendára hladko. Najmä protestanti mali voči tejto pápežskej novote veľké výhrady a kalendár neboli ochotní meniť. V roku 1597 musel snem prijať zákon, ktorý za vytlačenie a rozširovanie juliánskeho kalendára stanovoval pokutu 1 000 zlatých. Napriek tomu sa niektoré slovenské stolice pridŕžali starého kalendára aj naďalej.
Evanjelickí duchovní na Slovensku ešte aj sté výročie reformácie roku 1617 oslavoval podľa starého kalendára. Aj keď sa nový kalendár napokon ujal, pravoslávne duchovenstvo vo východných častiach Uhorska malo výnimku z povinného užívania.
Osobnosti slovenskej histórie
Počas stáročí sa na Slovensku narodilo množstvo významných osobností, ktoré sa zapísali do histórie. Medzi ne patrí:
- Ján Sinapius Horčička starší (* 1625 v Oravskom Podzámku, + 6. 8.), evanjelický kňaz, filozof a básnik.
- Luigi Ferdinando Marsigli (* 10. 7. slovenského územia), prírodovedec.
- Alexander Rudnay (* 4. arcibiskup, kardinál a prímas Uhorska.
- Martin Sentiváni (* 1815 v Liptovskom Jáne, + 17. 6.), veľkostatkár a politik.
- Karol Ruppeldt (* 15. 9. evanjelický kňaz, publicista, hudobný skladateľ.
- Blažej Bulla (* 19. 5. 1852 v Liptovskom Mikuláši, + 5. 1. 1919 v Martine), architekt a staviteľ.
- Ján Volko (* 26. 9. Liptovskom Mikuláši, + 23. 9.), dlhoročný mestský richtár.
- Karol Pekník (* 20. 4. dokumentarista a etnograf.
- Vojtech Vilhan (* 14. 7. v SNP podplukovník Karol Pekník, posmrtne povýšený na generála.
- Ján Juraj Strečko (* 1. 6. 1733 pri Spišskej kapitule, + 1795 v Bratislave), rektor evanjelického lýcea.
- Miloš Štefanovič (* 25. 3. 1854 v Balašských Ďarmotách (Balassagyarmat, Maďarsko), + 21. 11.), advokát.
- Alexander Prokop (* 7. 5. v streľbe z olympijských hier v Štokholme roku 1912.
- Mirko Hanák (* 26. 6. 1921 v Milkin, + 1971 v Prahe), maliar grafik a ilustrátor.
- Imrich Esterházy (* 1664 v Novom Meste nad Váhom, + 16. 8.), uhorský rímskokatolícky biskup.
- Belo Letz (* 1902 v Budapešti, + ), jazykovedec a dramatik.
- Jozef Tiso (* 13. 10. 1887 v Veľká Bytča, + 18. 4. 1947 v Bratislave), katolícky kňaz, politik a prezident Slovenského štátu.
- Janko Silan (* 4. 2. 1914 v Martine, + 9. 11.), kňaz, básnik a prekladateľ.
- Štefan Figura (* 1903, + 14. 9. zložky Lúčnice.
- Eva Kostolányiová (* 1942 v Trnave, + 3. 10.), speváčka populárnych piesní.
- Martin Medňanský (* 10. 11. 1887, + 7. národovec.
- Jozef Hollý (* 20. 1. 1793 v Banskej Štiavnici, + 16. 12.), evanjelický kňaz a dramatik.
- Anton Djuračka (* 22. 2. 1901 v Banskej Bystrici, + 1971 v Bratislave), maliar, grafik, ilustrátor.
- Vojtech Mihálik (* 30. 3. 1926 v Dolnej Strehovej, + 2001 v Bratislave), básnik, prekladateľ a publicista.
- Ján Palkovič (* 1892 v Liptovskom Petre (dnes Liptovský Hrádok), + 28. 4.), projektant a staviteľ.
- Vojtech Bukovský (* 1894 v Košiciach, + 30. 10.), športovec a organizátor telesnej výchovy.
- Ivan Hodža (* Hodža, syn Milana Hodžu, + 17. 9.), slovenský politik.
Viedenská arbitráž
V dodatku mníchovskej dohody, prijatej 30. 9. 1938, sa zúčastnené veľmoci dohodli, že v prípade, ak nebudú vyriešené maďarské a poľské požiadavky voči územiu ČSR vzájomnými dohodami, zídu sa opäť na rokovaní a sami rozhodnú o riešení územných sporov. Na základe tohto výroku sa 9. 10. 1938 v Komárne začali rokovania medzi slovenskou delegáciou vedenou predsedom autonómnej vlády Jozefom Tisom a maďarskou delegáciou na čele s ministrom zahraničia Kálmánom Kányom, ktoré však stroskotali pre prehnané maďarské požiadavky.
Preto sa celej veci opäť ujali mocnosti. Anglicko a Francúzsko sa však svojho mandátu zriekli, a tak o novej hranici medzi Maďarskom a Slovenskom rozhodovali Nemecko a Taliansko. 2. 11. 1938 podpísali vo Viedni ministri zahraničných vecí Nemecka Joachim von Ribbentrop a Talianska Galeazza Ciana arbitrážne rozhodnutie, ktoré ustanovilo nové hranice na etnickom princípe, pričom sa vyhovelo prevažnej väčšine územných požiadaviek horthyovského Maďarska.
Slovensko stratilo viac ako 10-tisíc štvorcových kilometrov územia s 860 tisíc obyvateľmi. Z nich však vyše 270-tisíc bolo slovenskej národnosti. Po obsadení zabratého územia Maďari vypovedali množstvo Slovákov, ktorí sa sem prisťahovali v medzivojnovom období. Slovenská vláda sa s viedenskou arbitrážou nikdy nezmierila a až do konca vojny vyvíjala úsilie o prinavrátenie aspoň časti zabratého územia.
Ďalšie udalosti
- 2. kráľ Ondrej III. všetkými hradmi, mýtami i dedinami.
- 1815 uhorský kráľ František I. eparchie so sídlom v Prešove.
- 1935 Milan Hodža bol vymenovaný za ministerského predsedu Československa.
- 1949 katolícka cirkev si začala budovať tajnú cirkev na Slovensku.
- 2001 pápež Ján Pavol II.