Evanjelium podľa Lukáša 2. kapitola – Výklad

Evanjelium podľa Lukáša je jednou z najdôležitejších kníh Nového zákona. Podľa cirkevnej verzie knihy Nového zákona vznikali v priebehu niekoľkých desaťročí druhej polovice 1. storočia n. l. a kánon bol ustanovený roku 364. Biblická kritika síce podstatne mení tieto údaje, predsa však v porovnaní s chronológiou Starého zákona je časové rozpätie vzniku Nového zákona pomerne krátke.

Predpokladá sa, že medzi objavením prvej a poslednej knihy Nového zákona uplynulo jedno storočie - od polovice 1. storočia do polovice 2. Táto skutočnosť však nepomáha riešiť otázku relatívneho, tým menej absolútneho datovania jednotlivých novozákonných kníh. Vyriešenie otázky datovania je nevyhnutným predpokladom na určenie spôsobu vzniku jednotlivých novozákonných diel, pretože správne datovanie umožňuje rekonštruovať spoločensko-historické podmienky, ktoré určovali sociálny a ideologický zmysel týchto diel.

Základom koncepcie, ktorá vychádza z cirkevnej tradície, je tvrdenie, že prvou knihou Nového zákona bolo Evanjelium Matúša, ktoré vzniklo približne 8 rokov po smrti a nanebovstúpení Ježiša Krista. Vzápätí napísali svoje evanjeliá Marek a Lukáš a o niečo neskôr Ján. Z diel Nového zákona sa Jánovi pripisuje aj Apokalypsa, ktorá vznikla okolo roku 95, a tri listy.

Poďme sa bližšie pozrieť na druhú kapitolu Evanjelia podľa Lukáša, ktorá opisuje kľúčové udalosti v živote Ježiša Krista.

Narodenie Ježiša Krista

Lukáš 2,1-7:

"V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta popísať celý svet. Tento prvý popis bol vtedy, keď sýrskym vladárom bol Kyrenios. Išli preto všetci, aby sa dali zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa teda aj Jozef z Galiley z mesta Nazareta do Judska do mesta Dávidovho, ktoré sa volá Betlehem, pretože bol z domu a z rodu Dávidovho, aby sa dal zapísať so svojou snúbenicou Máriou, ktorá bola v po žehnanom stave. Keď tam boli, naplnili sa dni, aby porodila. I porodila svojho prvorodeného syna, obvinula Ho plienkami a uložila v jasliach, lebo v nocľahárni pre nich nebolo miesto."

V úvode kapitoly sa dozvedáme o nariadení cisára Augusta vykonať súpis ľudu. Jozef a Mária sa preto vydávajú do Betlehema, mesta Dávidovho, aby sa dali zapísať. Práve v Betleheme sa Márii narodí Ježiš, ktorého zavinie do plienok a uloží do jaslí, pretože v hostinci pre nich nebolo miesto. Lukáš nám ako jediný z evanjelistov odhaľuje zaujímavé detaily z detstva Pána Ježiša.

Zvestovanie pastierom

Lukáš 2,8-20:

"A boli v tom kraji pastieri, ktorí nocovali na poli a strážili si v noci stádo. A hľa, anjel Pánov postavil sa vedľa nich a sláva Pánova ich osvietila. I báli sa bázňou veľkou. Ale anjel im povedal: Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán. A toto vám bude znamením: nájdete nemluvniatko, obvinuté plienkami, ležať v jasliach. A hneď s anjelom sa zjavilo množstvo rytierstva nebeského, ktorí chválili Boha a volali: Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle! Keď anjeli odišli od nich do neba, povedali si pastieri: Poďme až do Betlehema a pozrime sa, čo sa to stalo, čo nám oznámil Pán. Poponáhľali sa teda a našli Máriu a Jozefa i nemluvniatko uložené v jasliach. Keď to videli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o dieťatku. A všetci, ktorí to počuli, divili sa tomu, čo im pastieri hovorili. Ale Mária zachovala si toto všetko a premýšľala o tom v srdci. Potom sa pastieri vrátili, oslavujúc a chváliac Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané."

Anjel Pánov sa zjavuje pastierom, ktorí strážia svoje stáda, a zvestuje im radostnú správu o narodení Spasiteľa. Anjel im dáva znamenie, že nájdu dieťatko zavinuté v plienkach a uložené v jasliach. Pastieri sa ponáhľajú do Betlehema, kde nachádzajú Máriu, Jozefa a Ježiša. Rozprávajú o tom, čo im bolo povedané o dieťatku, a všetci, ktorí to počujú, sa divia. Mária si však všetky tieto slová uchováva a premýšľa o nich vo svojom srdci.

Obriezka a predstavenie Ježiša v chráme

Lukáš 2,21-24:

"Keď prišiel ôsmy deň a dieťatko bolo treba obrezať, dali Mu meno Ježiš, ako Ho anjel pomenoval skôr, než sa počalo v živote. A keď sa minuli dni ich očisťovania, podľa zákona Mojžišovho priniesli Ho do Jeruzalema, aby Ho predstavili Pánovi, ako je napísané v zákone Pánovom: Každý mužský plod, ktorý otvára život, nech je zasvätený Pánovi, a aby priniesli obeť podľa slov zákona Pánovho: dve hrdličky alebo dve holúbätá."

Po ôsmich dňoch je Ježiš obrezaný a dostáva meno, ktoré mu anjel oznámil ešte pred jeho narodením. Po uplynutí dní očisťovania prinášajú Jozef a Mária Ježiša do Jeruzalemského chrámu, aby ho predstavili Pánovi a priniesli obeť podľa Mojžišovho zákona.

Simeon a Anna

Lukáš 2,25-38:

"Vtedy žil v Jeruzaleme človek menom Simeon, muž spravodlivý a bohabojný, ktorý očakával útechu Izraela, a Duch Svätý bol v ňom; tomuto oznámil Duch Svätý, že neuvidí smrť skôr, ako by videl Pomazaného Pánovho. Vedený Duchom prišiel teda do chrámu; a keď rodičia priniesli dieťatko Ježiša, aby vykonali (všetko) podľa obyčaje, predpísanej zákonom, vzal Ho aj on na ramená, chválil Boha a povedal: Teraz prepúšťaš, Pane, svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji, lebo moje oči videli Tvoje spasenie, ktoré si pripravil pred tvárou všetkých ľudí: ako svetlo, ktoré sa zjaví pohanom a oslávi Tvoj ľud izraelský. Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa hovorilo o Ňom. Simeon ich požehnal a povedal Márii, Jeho matke: Ajhľa, Tento je položený na pád a na povstanie mnohým v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, - ale aj tebe prenikne dušu meč, - aby sa zjavilo zmýšľanie mnohých sŕdc. A žila vtedy aj prorokyňa Anna, dcéra Fanuelova, z kmeňa Ašer. Bola pokročilá vekom a žila s mužom sedem rokov od svojho panenstva; bola to vdova osemdesiatštyriročná, ktorá nevychádzala z chrámu, pôstom a modlitbami slúžiac Bohu vo dne v noci. Aj ona pristúpila k nim v tú istú hodinu, chválila Boha a rozprávala o Ňom všetkým, ktorí očakávali vykúpenie Jeruzalema."

V chráme sa stretávajú s dvoma významnými postavami - Simeonom a Annou. Simeon, spravodlivý a bohabojný muž, očakáva Mesiáša a Duch Svätý mu zjavil, že neuvidí smrť, kým ho neuvidí. V chráme vezme Ježiša do náručia a chváli Boha. Prorokyňa Anna, vdova v pokročilom veku, ktorá slúži Bohu v chráme dňom i nocou, tiež chváli Boha a rozpráva o Ježišovi všetkým, ktorí očakávajú vykúpenie Jeruzalema.

Dvanásťročný Ježiš v chráme

Lukáš 2,41-52:

"Jeho rodičia z roka na rok chodievali do Jeruzalema na slávnosti hodu veľkonočného baránka. Keď mal dvanásť rokov a oni šli do Jeruzalema podľa obyčaje tej slávnosti (vzali Ho so sebou), ale keď sa po skončení (slávnostných) dní vracali, zostalo dieťa Ježiš v Jeruzaleme; rodičia však nevedeli o tom, ale sa domnievali, že je v zástupe pútnikov, prešli deň cesty a hľadali Ho medzi príbuznými a známymi. A keď Ho nenašli, vrátili sa do Jeruzalema a hľadali Ho. Po troch dňoch našli Ho v chráme sedieť medzi učiteľmi, počúvať a spytovať sa ich. Všetci, ktorí Ho počúvali, žasli nad Jeho rozumnosťou a nad Jeho odpoveďami. Keď Ho uvideli, preľakli sa. A matka Mu povedala: Synu, čo si nám to vykonal? Ajhľa, Tvoj otec a ja s úzkosťou sme Ťa hľadali. Odpovedal im: Čo, že ste ma hľadali? Či ste nevedeli, že ja musím byť vo veciach svojho Otca? Ale oni nerozumeli slovám, ktoré im povedal. Potom išiel s nimi, prišiel do Nazareta a bol im poslušný. Matka však zachovávala všetky tie slová v srdci. A Ježiš prospieval múdrosťou, vzrastom a bol milý Bohu aj ľuďom."

Keď má Ježiš dvanásť rokov, putuje s rodičmi do Jeruzalema na sviatok Veľkej noci. Po skončení sviatkov zostáva Ježiš v Jeruzaleme, ale jeho rodičia si to nevšimnú. Po troch dňoch ho nájdu v chráme, ako sedí medzi učiteľmi, počúva ich a kladie im otázky. Všetci, ktorí ho počúvajú, žasnú nad jeho rozumnosťou a odpoveďami. Keď ho rodičia nájdu, vyčítajú mu, že ich vystrašil, ale Ježiš im odpovedá, že musí byť v dome svojho Otca. Následne sa vracia s rodičmi do Nazareta a je im poslušný.

Významné postavy v Lukášovom evanjeliu

V druhej kapitole Lukášovho evanjelia sa stretávame s niekoľkými dôležitými postavami, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v príbehu o Ježišovi Kristovi:

• Mária: Ježišova matka, ktorá je vyvolená, aby porodila Spasiteľa.
• Jozef: Máriin manžel, ktorý sa stará o Ježiša a Máriu.
• Pastieri: Sú prvými, ktorí sa dozvedia o narodení Ježiša a prichádzajú sa mu pokloniť.
• Simeon: Spravodlivý a bohabojný muž, ktorý očakáva Mesiáša a rozpoznáva Ježiša ako Spasiteľa.
• Anna: Prorokyňa, ktorá chváli Boha a rozpráva o Ježišovi všetkým, ktorí očakávajú vykúpenie Jeruzalema.

Tieto postavy nám pomáhajú lepšie pochopiť význam Ježišovho príchodu na svet a jeho poslanie.

Datovanie Nového zákona

Ani cirkevná literatúra sa nevyhla rozporom pri datovaní niektorých novozákonných diel. Napríklad pripúšťa sa, že Apokalypsa môže pochádzať zo skoršieho obdobia - niečo pred rokom 70, keď Rimania zničili Jeruzalem. Rozpory sú aj v datovaní Skutkov apoštolských.

Tento názor úplne vyvrátili kumranské nálezy. Bohatá knižnica kumranskej obce obsahuje veľké množstvo starozákonných rukopisov a fragmentov, mnoho nebiblických materiálov vrátane komentárov ku knihám Starého zákona, viacero dokumentov, ktoré vytvorili sami kumrani a príbuzné náboženské sekty.

Je tu mnoho materiálov, ktoré sú duchom i písmom podobné Novému zákonu, avšak ani jeden riadok nie je prevzatý z niektorej jeho knihy! Sama skupina sa vyhlasuje za obec Nového zákona, čo však vôbec nesúvisí s pomenovaním príslušnej časti biblie.

Napriek tejto očividnej skutočnosti v súčasnej biblistickej literatúre sa ešte podporuje tradičný názor, podľa ktorého sa takmer všetky diela Nového zákona datujú do polovice 1. storočia. Prirodzene, na tomto názore veľmi radikálne trvajú autori z cirkevného a s cirkvou sympatizujúceho tábora.

Pre cirkevné učenie má veľký význam aj zaraďovanie novozákonných kníh do čo možno najskoršieho obdobia, aj tvrdenie, že ako prvé z nich vznikli práve evanjeliá. Pri takomto datovaní udalostí Nového zákona, predovšetkým tie, čo súvisia s osobou Krista, javia sa tak, akoby sa dostali do textov Nového zákona hneď po tom, ako sa uskutočnili - a toto má podporovať predstavu historickej opodstatnenosti samých príbehov.

Veď ak uznáme, že evanjeliá vznikli neskôr než ostatné knihy Nového zákona, musíme zrejme súhlasiť aj s tým, že „fakty“ o živote Ježiša-človeka neboli známe ešte dlho po tom, čo sa stali. Odkiaľ sa teda objavili správy o nich?

Okrem evanjelií sa v dielach Nového zákona v podstate nespomína Ježiš ako človek, ale Kristus-boh. Ak uznáme, že sa najprv utvoril obraz boha Krista a až potom obraz ľudskej osobnosti Ježiša s konkrétnou pozemskou biografiou, získame doplňujúci materiál na podporu koncepcie, podľa ktorej najprv vznikol obraz boha, a ten až postupne nadobúdal ľudské črty.

Nenájdeme v nich ani citáty z evanjelií, hoci je tu dostatok odkazov na to, „čo hovorí Písmo“, i priamych citátov z neho; no vždy sa v nich spomína iba Starý zákon. V literatúre i kázňach toho obdobia bol spôsob citovania najdôveryhodnejšieho prameňa - Písma svätého, ako aj odvolávania sa naň takisto rozšírený ako v neskoršej histórii kresťanstva.

Ale nemožno sa predsa vyhýbať očividným faktom, ktoré svedčia o tom, že evanjeliá vznikli neskôr než ostatné diela Nového zákona! „Príbehy o Ježišovi dostali literárnu podobu až po napísaní listov apoštola Pavla.

Musíme poznamenať, že z Papiasových slov vôbec nevyplýva, že mal do činenia s evanjeliami Marka a Matúša v tej podobe, v akej boli zaradené do kánonu a v akej sa zachovali do súčasnosti. V súvislosti s Markovým dielom Papias nehovorí o súvislom výklade, ale o neusporiadaných jednotlivých zápisoch alebo poznámkach. Matúšovi zasa pripisuje zostavenie zborníka Ježišových výrokov, a nie príbehy o jeho živote a skutkoch. Predsa však nie je vylúčené, že v období, keď žil Papias, existovali evanjeliá Marka a Matúša vo svojej konečnej podobe.

Popri evanjeliách sú najmladšími dielami Nového zákona Skutky apoštolské a podľa niektorých údajov aj Druhý list sv. Petra. Cirkevná tradícia síce tvrdí, že autorom Skutkov bol ten istý Lukáš, ktorý napísal evanjelium, avšak dôvodov zastávať toto hľadisko niet.

Z obsahu i formy Evanjelia Lukáša a Skutkov apoštolských možno usudzovať, že patria rozličným autorom, ktorých delilo obdobie niekoľkých desaťročí. Okrem toho Skutky nemožno považovať za jednoliate dielo, patriace jednému autorovi. Na viacerých miestach je súvislé rozprávanie v tretej osobe prerušené rozprávaním v prvej osobe množného čísla - „išli sme…“, „urobili sme…“ atď. V biblistickej literatúre tieto fragmenty dostali názov „my-úryvky“. Usudzuje sa, že vznikli oveľa skôr než Skutky apoštolské ako celok.

tags: #evanjelium #podla #lukasa #2 #kapitola