Liptovský Svätý Peter, malebná obec v srdci Liptova, sa pýši bohatou históriou, ktorá siaha až do stredoveku. V priebehu storočí prešla obec mnohými zmenami, ktoré formovali jej kultúrnu a architektonickú identitu. Táto obec je opradená pamiatkami a historickými udalosťami.
Najstaršia stavebná pamiatka: Kostol sv. Martina v Dovalove
Najstaršou stavebnou pamiatkou v okolí je ranogotický kostol sv. Martina z Tours, ktorý sa nachádza na vyvýšenine nad obcou Dovalovo. Kostol bol postavený pravdepodobne neskôr ako dedina samotná. Prvá písomná zmienka o kostole pochádza asi z roku 1397. Po vzniku Hrádockého panstva v prvej polovici 14. storočia kostol slúžil ako farský pre dediny Belsko, Dovalovo a Malé Dovalovo (pravdepodobne dnešná Liptovská Kokava) a Hrádocký hrad, miestny farár mohol zastávať aj funkciu hradného kaplána v hradnej kaplnke.
Kostol sv. Martina bol mnoho krát prestavaný, preto je náročné určiť ako v skutočnosti v stredoveku vypadal. Stredoveké jadro podľa doterajších výskumov predstavuje jednoloďový kostol s rovným uzáverom presbytéria, čo je typické práve druhú až tretiu tretinu 13. storočia. K severnej strane svätyne bola pristavaná sakristia, samotná svätyňa bola zaklenutá krížovou rebrovou klenbou, loď kostola mala vysoký trámový strop (klenba tu bola dostavaná až v priebehu 17. storočia). Svätyňa bola od lode kostola oddelená lomeným víťazným oblúkom, na ktorého ľavej strane (z pohľadu z lode kostola) sa nachádzala kazateľnica. Existuje tu aj možnosť, že kostol bol obohnaný kamenným múrom, hradbou (dnešná pochádza z renesančnej prestavby kostola okolo rokov 1610 - 1615). Vnútri takto postaveného areálu sa nachádzal prikostolný cintorín.
Vzhľadom na tieto skutočnosti a na to, že výskum kostola nikdy nebol kompletný, je náročné rekonštruovať vzhľad kostola po jeho výstavbe, respektíve prvej prestavbe. Ale ak použijeme porovnanie s inými stredovekými kostolmi Liptova a so značnou dávkou fantázie vieme povedať a zobraziť, ako mohol kostol vypadať.
Vonkajšie fasády boli pravdepodobne natreté na bielo, rohy budovy mohlo ozdobovať kvádrovanie (iluzívne kvádre namaľované na rohoch stavby). Najzložitejšia mala byť vstupná časť kostola - západné priečelie, kde sa do dnešných dní zachoval gotický portál do kostola. Dvere boli pravdepodobne z masívnych drevených dosák, opatrené zámkou, aby sa dal kostol v noci uzamknúť. Na ľavej alebo pravej strane portálu sa mohla nachádzať nika (výklenok), kde bola umiestnená svätenička so svätenou vodou. Stredoveké kostoly sú typické svojimi vysokými oknami zakončenými lomenými oblúkmi, ktoré prepúšťajú do budovy veľa svetla. Nie je známe, či sa nejaké okná nachádzali aj na západnom priečelí kostola. Keď však pozrieme na iné kostoly z rovnakého obdobia, ktoré sa vyznačovali určitou dôležitosťou sa nad vchodom nachádzala rozeta - kruhové okno s kamenným ostením, ktoré bolo často vyplnené farebným sklom. Tieto a iné stredoveké súčasti kostola boli pravdepodobne zničené počas prestavby kostola na začiatku 17. storočia.
Kostol sv. Martina v Dovalove
Bitka pri Vavrišove
Jednou z významných udalostí, ktoré sa odohrali v okolí Liptovského Svätého Petra, bola bitka pri Vavrišove v auguste 1709. Táto bitka bola súčasťou Rákocziho povstania, ktoré bolo charakterizované odporom šľachty a poddaného ľudu proti Habsburgovskej vláde.
Cisárske vojsko vybudovalo obranný systém, ktorý uzavrel Liptovskú kotlinu od úpätia Vysokých Tatier až po úpätie Nízkych Tatier. Tento systém tvorili dve obranné línie. Prvá línia začínala severne od Porúbky a pokračovala popri západnom okraji Dovalova kopírujúc ľavý breh Belej. Druhá línia začínala pri obci Svätý Peter a pokračovala po úpätie Vysokých Tatier. Obec Svätý Peter bola úplne obohnaná šiancom a jeho cintorín prebudovali na osobitný oporný bod. Z usporiadania celého obranného systému je zrejmé, že generál Tollet pokladal oporné body Hrádok, Svätý Peter, Vavrišovo a Pribylinu za hlavnú líniu obrany.
Podľa záznamov kuruci pre túto bitku zhromaždili asi 6500 - 7000 bojovníkov. Ich postup na miesto bitky prebiehal vo dvoch skupinách. Jedna skupina išla cez Pohorelú a Polomku a druhá skupina vyrazila z okolia Hranovnice. 4. augusta 1709 bola nedeľa a kurucké vojsko sa pohlo do útoku. Bitka sa odohrávala na vnútornej obrannej línii. Cisárske vojsko bolo počtom menšie ako kurucké. V popoludňajších hodinách bol zranený Tollet so 400-500 jazdcami úplne zovretý vo Vavrišove. Pri severnom vstupe do Vavrišova bol vybudovaný hviezdicový šianec, do ktorého sa okolo 15-tej hodiny cisárski uchýlili, keď predtým zapálili Vavrišovo. Paľba kurucov sa v priebehu 9-ho augusta zmierňovala a večer, k veľkej úľave obrany, ktorá sa nachádzala v krajnej núdzi - kuruci v tichosti opustili zákopy.
Presné straty kurucov nepoznáme, lebo časť vojska zložená z nováčikov sa počas bojov alebo po nariadení ústupu rozpŕchla. Straty na strane cisárskych labancov Wolfskehl pluku obkľúčeného vo Vavrišove boli: 1 kapitán, 1 kaprál a 8 členov mužstva. Ranení: 1 kapitán, 19 členov mužstva a nezvestní 2 muži.
Šance pri Vavrišove
Moderná architektúra a organ v Liptovskom Petre
V rokoch 1939-1940 bola postavená moderná budova podľa projektu J. Už štyri roky po postavení tolerančného chrámu, v roku 1788, si cirkevný zbor zadovážil nový organ z dielne rožňavského organára Jána Fábryho za 195 zlatých. V 19. storočí bol inštalovaný nový nástroj z dielne Martina Šašku, ktorý bol prenesený aj do novopostaveného súčasného chrámu na začiatku 40. rokov 20. storočia.
Vývoj názvu Liptov
Historici dosiaľ jednoznačne neurčili pôvod názvu Liptov. Mienky sa rozchádzali. Jedni jeho pôvod videli v nejakej neznámej zaniknutej dedine, niektorí sa odvolávali na hrad Liptov. „Iní dokonca hovoria, že meno pochádza od Lupče, lipy, lipňa (ryba), od osobného mena Liptov, čo je dosť pravdepodobné, lebo toto meno sa veľmi často vyskytuje v listinách ešte i v XIII.-XIV. storočí". Prevláda teda mienka, že základom pomenovania je osobné meno. Liptov ako územný názov sa prvý raz spomína r. 1230. V tomto období sa rozprestieral od Hýb po Ráztoky. V minulosti sa používal názov „dolný Liptov" a „horný Liptov" pre západnú a východnú časť Liptova. Nešlo o presné geografické vymedzenie. Hranicou bol pravdepodobne Liptovský Mikuláš.
Stručný prehľad historických udalostí Liptova
- Paleolit (pred 15 000 rokmi): Východné a južné Slovensko obývali prví ľudia.
- Doba bronzová (400 - 1800 rokov pred n. l.): Horný Liptov bol pravdepodobne obývaný.
- 7. - 11. storočie: Horný Liptov obývali Slovania v dobe hradištnej.
- 1230: Prvá donácia v Liptove, začiatok kolonizácie Horného Liptova.
- 1230: Vznik Hýb, prvej historicky známej obce Horného Liptova.
- 1263: Bogomer získal územie od riečky Ploštianky po Bockú dolinu.
- 1271: Prvá zmienka o Boci, ktorú založili Nemci.
- 1280: Založenie obcí Štrba a Važec šoltýsmi Hottom a Gerhardt.
- 1286: Prvá zmienka o obciach Vavrišovo, Jamník, Podtúreň, Svätý Peter, Svätý Duch, Čutkovo a Danišovo.
- 1298: Vznik Kráľovej Lehoty.
- 1362: Prvá zmienka o Malužinej.
- 1379: Prvá zmienka o Porúbke.
- 1441: Prvá zmienka o Dovalove.
- 1565 - 1573: Založenie Kokavy Valašmi v dovalskom chotári.
- 17. storočie: Vznik Tepličky.
Pôvod názvu a vývoj Svätého Petra
Pôvodný názov dediny Svätý Peter bol nepochybne odvodený od duchovného patróna tamojšieho kostola, zasväteného sv. Petrovi. Údaj z roku 1286 nepriamo dokazuje, že kostol už stál. Listina kráľa Ladislava IV. dokazuje existenciu dediny ešte pred týmto rokom. Svätý Peter bol sídlom farnosti. Zemianski vlastníci tejto dediny získali od kráľa Ľudovíta I. právo konania trhu, na základe čoho sa Svätý Peter ekonomicky vyvíjal ako zemepánske mestečko. V polovici augusta sa zdržal dva dni vo Svätom Petre kráľ Žigmund so svojim sprievodom, keď prechádzal Liptovom. Svätý Peter po spustošení vojskom poľského kráľa Kazimíra zanikal. zač. 16. storočia došlo k obnoveniu sídliska, vybudovali ho obyvatelia na zákupnom práve spolu so šoltýsom. Dedina patrila zemanom z Podturne. Koniec 16. storočia stálo tu tridsať obývaných sedliackych a želiarskych domov, jeden opustený, mlyn, majerské budovy, kostol a škola. Svätý Peter patril k stredne veľkým dedinským sídliskám s poddanským a farským obyvateľstvom. Prvá polovica 19. storočia zemepánmi obce boli zemianske rodiny rodov Podturňanský a Svätojánsky. V dedine jestvovalo 62 obývaných domov, v ktorých žilo 520 dospelých obyvateľov, z nich 493 evanjelikov a 27 rímskokatolíkov. Svätý Peter bol stredne veľkou dedinou s tradične poddanským obyvateľstvom.
Kam na výlet v Liptovskom Petre?
V okolí Liptovského Svätého Petra sa nachádza množstvo zaujímavých miest, ktoré stoja za návštevu:
- Hrad a Kaštieľ Liptovský Hrádok: Národná kultúrna pamiatka, ktorá ponúka prehliadky s výkladom a možnosť usporiadania svadieb a osláv.
- Arborétum Liptovský Hrádok: Jedno z najstarších arborét v Európe, ktoré ponúka pokojné prechádzky medzi domácimi a exotickými drevinami.
- Svätojánska rozhľadňa: Drevená rozhľadňa s výhľadom na okolitú tatranskú prírodu.
- Termálny prameň Kaďa Liptovský Ján: Prírodný wellness s liečivou vodou.
- Mincovníčkovo - Podzemie pod vežami: Unikátna expozícia, ktorá predstavuje cestu jednej mince od jej počiatku v zemských hlbinách.
- Svätojánske múzeum: Múzeum s expozíciami Dejiny obce, Čajakovci a SNP.
Liptovský Hrádok