Mnohí kresťania, mladí aj starí, si na začiatku Veľkého pôstu často povzdychnú: Zasa pôst! Zasa koniec zábavy! Zasa obmedzovanie v jedle, pití, cigaretách! Zasa obmedzenie pozerania televízie! Zasa obmedzenie času na počítači! Zasa viac modlenia! Aj z týchto povzdychov je cítiť, že mnohí kresťania dnešnej doby nemajú radi pôst.
Prečo? Lebo pôst je pravý opak toho, čo nám každý deň a bez prestania ponúka reklama okolo nás! Veď si len všimnime, s kým alebo čím sme dennodenne pozývaní prežívať neopakovateľné, nezabudnuteľné, priam rozprávkové chvíle: Káva! Čokoláda! Mobil! Auto!
Pôstne obdobie je časom, kedy si máme uvedomiť Kristovo utrpenie, jeho obetu a lásku k človeku a na základe tejto skutočnosti urobiť sebareflexiu pre svoj vlastný život a svoje miesto v spoločnosti i spoločenstve, v ktorom žijeme.
Židia chápali pôst, ako úpenlivú prosbu k Bohu, ako znamenie toho, že to so svojou modlitbou myslia vážne, tiež ako výraz pokánia a snahu o zmier. Aj Nový zákon často spomína pôst.
Keď mal Ježiš začať svoje verejné pôsobenie, sám sa utiahol na púšť, kde sa 40 dní postil. Dokonca ho počas toho diabol pokúšal. V tom vidíme, že aj samotný Boží syn považoval za potrebné postiť sa. V očiach zákonníkov síce nedodržiaval niektoré zaužívané pôstne ustanovenia, ale len preto, aby zdôrazňoval podstatu pôstu namiesto rôznych povrchných úkonov.
Cirkev prevzala pôst zo židovskej náboženskej praxe. Židia poznali jeden pôstny deň v roku a to bolo na sviatok Jom Kippur (Deň zmierenia). Tento bol záväzný pre všetkých, ale známkou zbožnosti bolo postiť sa dvakrát do týždňa, a to v pondelok a vo štvrtok.
Prvotná cirkev preberá židovské postoje, ale pôst praktizuje v iné dni a to v stredu a v piatok, ako spomienku na Kristovo zatknutie a umučenie. V kláštoroch sa praktizovali ešte prísnejšie pôsty. Mnohí mnísi jedli len každý druhý deň, iní sa postili päť dni v týždni a jedli len v sobotu a v nedeľu. Mimo to si ukladali obmedzenia aj vo výbere potravín: zriekali sa v tej dobe mäsa, vajec, syra a zdržiavali sa vína. Ich obvyklou stravou bol chlieb, soľ a voda, strukoviny, byliny, zelenina, sušené ovocie. Pri tom dávali prednosť surovej strave pred varenou.
Pôst prvotnej cirkvi je výrazom bdelosti a očakávania Pána. Pôstom kresťania vyznávajú, že tu spása ešte nie je tak, aby ňou boli úplne preniknutí. Apoštoli a prvá kresťanská komunita začali v deň židovskej Paschy spomínať na Kristovo utrpenie a smrť. Udalosti Kristovej smrti boli pre nich veľmi smutným dňom.
Cirkev sa v 2. a 3. storočí začína viac zamýšľať nie nad smutnými udalosťami Kristovho utrpenia, ale nad radostnými udalosťami Jeho vzkriesenia. A tak popri Pasche Kríža pomaly nadobúda svoj zmysel aj Pascha Vzkriesenia, aj so svojím pôstom. V treťom storočí predveľkonočný pôst v niektorých Cirkvách trvá celý týždeň, to je ten týždeň, ktorý mi nazývame strastný. Na konci tretieho storočia veľký pôst už trvá 40 dní.
Cirkevní otcovia svorne tvrdili, že prikázanie o pôste je priam také staré ako sám svet. Prvé prikázanie, ktoré totiž dal Boh človeku, bolo prikázanie postiť sa. (porov. Gn 2, 17). Už v raji bolo dané ľuďom prikázanie zdržanlivosti, aby nejedli zo stromu poznania dobra a zla.
Sv. Bazil Veľký hovorí: „Pretože sme sa nepostili, boli sme vyhnaný z raja. Sv. Atanáz o pôste hovorí nasledovne: „Pohliadni na to, čo spôsobuje pôst! Uzdravuje choroby, vysušuje prekypujúce telesné šťavy, zaháňa zlých duchov, zaplašuje zvrátené myšlienky, dodáva mysli väčšiu jasnosť, očisťuje srdce, posväcuje telo a postupne človeka privádza pred Boží trón.
Pre mnohých ľudí je dnes pôst skôr prežitkom. Všimnime si ale napr. Naši predkovia rozličným pôstom prispôsobil nielen jedálny lístok, ale aj život rodiny. Pôst nemal len duchovný, ale aj zdravotný význam. Pôstna tradícia bola často posilnená aj ľudovou vierou. Hovorilo sa, že pôst zabezpečí v budúcnosti lepší život a viac peňazí. Veľký pôst mal v mnohých ohľadoch medzi ľuďmi racionálny charakter.
Výsledkom dobre prežitého a dobrovoľného pôstu má byť zmena zmýšľania a života. Skutočný pôst má mať konkrétny cieľ. Samotný pôst a jeho prežívanie nie sú teda cieľom. Koľkí sa uspokoja s tým, ako všetko dodržali z pôstnej disciplíny, na koľkých pobožnostiach sa zúčastnili… Toto ale nie je samotný cieľ pôstu, toto sú iba prostriedky, cez ktoré sa máme dostať k cieľu, ktorým je obrátenie srdca!
Veľmi pekne to vyjadril pápež sv. Lev Veľký. „Podstatou nášho pôstu nie je zdržanlivosť od pokrmov. Počas Veľkého pôstu budeme rozjímať o kríži a utrpení Ježiša Krista. Nech je pre každého z nás obdobie Veľkého pôstu časom milosti, modlitby, posvätenia a predovšetkým obnovenia nášho vzťahu k Bohu a blížnym. Vykročme na duchovnú cestu, ktorej cieľom je Pascha, „sviatok sviatkov“.
Pod slovom „Veľký pôst“ rozumieme čas od Popolcovej stredy do Veľkej noci. Tento čas zahrňuje štyridsať všedných dní a šesť nedelí. Avšak Cirkev nikdy na nedeľu nepredpisovala pôst. Tento štyridsaťdenný pôst ustanovila Cirkev na pamiatku štyridsaťdenného pôstu Spasiteľa Ježiša Krista na púšti, keď sa pripravoval na verejnú činnosť. Začiatky tohto veľkého pôstu siahajú v Cirkvi až do tretieho storočia. Počet dní v podobe, ako to poznáme dnes, sa ustálil v siedmom storočí. V minulosti bol čas Veľkého pôstu chápaný veľmi prísne.
V období Veľkého pôstu sa má uskutočniť v živote kresťana predovšetkým naša vnútorná premena, naše pokánie. Je to určité vnútorné umieranie, ktoré človek vyjadruje aj navonok. Vnútorné pokánie kresťana sa môže prejavovať veľmi rozmanitým spôsobom. Máme sa zvlášť v tento veľkopôstny čas, podľa príkladu Spasiteľa pôstom, modlitbami, almužnou a vôbec naším kajúcnejším životom pripraviť na hodné prijatie sviatostí a na oslávenie najväčšieho sviatku kresťanstva - Veľkej noci.
Pôst v širšom zmysle slova znamená nielen zdržiavať sa mäsitých jedál, ako to často aj u kresťanov počujeme, ale znamená aj zdržiavať sa niečoho, čo nám je prijemné.
Pápež Pavol VI. vydal 17.2.1966 apoštolskú konštitúciu „Paenitemini„, ktorou uviedol v Cirkvi nový pôstny poriadok, ktorý presne hovorí o dodržiavaní pôstnej disciplíny pre veriacich katolíkov. Hneď v úvode sa hovorí, že všetci veriaci majú z Božieho zákona konať pokánie. Tiež že veľkopôstna doba si aj naďalej zachováva svoj charakter pokánia.
V súlade s touto konštitúciou nový Kódex kánonického práva, ktorý platí od roku 1983, priniesol teraz záväznú pôstnu disciplínu.
Kán.1252: Zákon zdržiavania sa mäsa zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života; zákon pôstu (prísny) však zaväzuje všetkých plnoletých (myslí sa od 18 r.) až do začatia šesťdesiateho roka života.
Kán.1253: Konferencia biskupov môže bližšie vymedziť zachovávanie pôstu a zdržiavanie sa mäsa za iné formy pokánia, najmä za skutky dobročinnej lásky a cvičenia nábožnosti.
Preto podľa Kódexu ohľadom určenia pôstnej disciplíny vydala pokyny aj Biskupská konferencia ČSFR ešte v spoločnom štáte na svojom zasadaní v Brne dňa 28. januára1992. Pre všetky diecézy na Slovensku platí táto pôstna disciplína.
Pôstna disciplína na Slovensku
(schválená na 8. zasadaní Konferencie biskupov ČSFR v Brne dňa 20. januára 1992 pre všetky diecézy - podľa kán.
- Všetky piatky v roku sú dňami pokánia.
- Pod zakázaným mäsom máme rozumieť mäso teplokrvných zvierat. Mäso chladnokrvných zvierat je dovolené (napr.
- Prísny pôst znamená iba raz do dňa sa do sýtosti najesť. Ak by niekto mal veľkú ťažkosť zachovať deň pokánia, môže v jednotlivých prípadoch udeliť farár dišpenz od zachovania dňa pokánia, alebo zmeniť za iné nábožné skutky.
Rímskokatolíci sú viazaní zachovať tzv. prísny pôst , t.j. zaväzuje: od 14. zaväzuje: od 18. narodenín do 59. Samozrejme tehotné a dojčiace matky, chorí alebo ťažko fyzicky pracujúci sú oslobodení od pôstu.
Každý piatok v roku - na pamiatku smrti Pána Ježiša - je „dňom pokánia“. Ak na piatok padne niektorý cirkevný sviatok v stupni slávnosti (Narodenie Pána, Bohorodičky Panny Márie, Zjavenie Pána, sv. Jozefa, Zvestovanie Pána, Najsv. Srdca Ježišovho, Narodenie sv. Jána Krstiteľa, sv. Petra a Pavla, sv. Rímskokatolíci na Slovensku si v piatky roka (okrem Veľkého piatku) môžu sami vybrať, aký skutok kajúcnosti vykonajú.
C. Je starobylým zvykom v dňoch a obdobiach pokánia (teda piatky a Pôstne obdobie) zdržiavať sa hlučných verejných zábav. Sprevádzajme deti pôstom, aby bol pre nich časom obnovy vzťahu k sebe samému, k Bohu, blížnemu a k spoločnému domovu. Vďaka múdrosti ukrytej vo Svätom Písme sa učia láske, pomoci a odpusteniu a prehlbujú svoj vzťah s Bohom. Želáme si, aby deti vďaka spoločenstvu radi pomáhali druhým. Znamením našej kresťanskej viery je kríž.
Kedy zažívame skutočnú jednotu? Život v spoločenstve automaticky neznamená, že sa cítime spolu vždy dobre. V pôstnom námete vás pozývame k vnútornej premene, akú zažívali apoštoli na hore Tábor. Pôstny námet, v ktorom môžete spolu s deťmi premieňať svoje srdcia, načerpali veľa duchovnej sily a od Pána prijali mnoho milostí.
Biblické katechézy o hrdinoch viery - Abrahám, Dávid a Goliáš, Moabka Rút, Pavol, Panna Mária a Ján Krstiteľ. Almužna je jeden z troch základných spôsobov prežívania pôstu. Jedna z istých ciest k pokoju je cesta odpustenia. Na biblických stretkách spolu uvažujeme nad slovami života, zdieľame sa a pomáhame si prenášať tieto slová do svojho života.
Ako viesť biblické stretko? „Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Ponúkame Ti tiež návod, ako prečítať celý Nový zákon za 40 dní. “Duch Svätý vám pripomenie všetko.” (Jn 14, 25). Aby Ti mal čo Duch Svätý pripomenúť v tvojom duchovnom živote, nasýť sa Slovom života. Dá sa to. Na každý deň to vychádza cca. 13 strán.
Kľúčové slová: Pôst, dobročinnosť, modlitba, Božie slovo.
Cieľová skupina: ZŠ 1. - 9. ročník
Čas: 15-20 minút
Cieľ: Dieťa rozumie výrazu pôst. Osvojuje si návyk pravidelnej modlitby, prax pôstu a konania dobrých skutkov. Uvedomuje si význam pôstu, ako obrátenia svojho srdca k Bohu.
Máte pred sebou materiály na Pôstne obdobie, vhodné pre žiakov ZŠ 1. - 5. ročníka. Ale s menšou úpravou sa dajú použiť aj pre vyššie ročníky, či stredné školy. Súčasťou je metodika, prezentácia, pracovný list a prílohy.
Plnením úloh z pracovného listu žiaci postupne vystupujú s Ježišom na vrch. Zároveň ich v každom týždni sprevádza verš zo žalmu ako modlitba, ktorá im má pomôcť zvládnuť úlohy. Verš je zo žalmu, ktorý sa spieval pri nedeľnej liturgii.
Hlavná úloha je napísaná v pracovnom liste na schode a modlitbu, aby ju nezabudli, nájdu pod obrázkom. Ostatné úlohy sú na druhej strane pracovného listu na smerovej tabuľke. Žiaci úlohy na tabuľke nemusia plniť podľa poradia, sú to len nápady, čo môžu okrem hlavnej úlohy ešte urobiť. Tiež nemusia urobiť všetky, ale môžu niektoré opakovať. Dôležité je, aby každý deň niečo urobili.
Za splnenie si vymaľujú jednotlivé schody, a tak sa posúvajú vyššie.
Pracovný list je v dvoch verziách. V prvej sú obrázky, ktoré deti postupne vymaľúvajú. V druhej sú namiesto obrázkov prázdne rámiky, obrázky sú v prílohe, príslušný obrázok dostanú každý týždeň, nalepia ho do pracovného listu a vymaľujú. Tak sa pracovný list postupne dotvára.
Získanie obrázka môžete podmieniť úlohou, napríklad účasťou na svätej omši. Vyberte si verziu, ktorá je pre vás a vašich žiakov vhodnejšia.
Aktivity pre deti počas pôstneho obdobia
Sprevádzajme deti pôstom, aby bol pre nich časom obnovy vzťahu k sebe samému, k Bohu, blížnemu a k spoločnému domovu. Vďaka múdrosti ukrytej vo Svätom Písme sa učia láske, pomoci a odpusteniu a prehlbujú svoj vzťah s Bohom. Želáme si, aby deti vďaka spoločenstvu radi pomáhali druhým.
Ako deťom vysvetliť pôst?
- Vysvetlite, že pôst je čas, kedy sa viac sústredíme na Boha a na to, čo je dôležité.
- Povedzte im, že je to čas, kedy môžeme urobiť niečo dobré pre druhých.
- Vysvetlite, že to nie je len o zriekaní sa jedla, ale aj o zriekaní sa vecí, ktoré nás odvádzajú od Boha.
Aktivity pre deti:
- Čítanie Biblie: Prečítajte si s deťmi biblické príbehy o pôste.
- Modlitba: Naučte deti modliť sa za druhých.
- Dobročinnosť: Urobte s deťmi niečo dobré pre niekoho iného.
- Zriekanie sa: Nechajte deti, aby sa zriekli niečoho, čo majú radi, napríklad sladkostí alebo televízie.
Vysvetlenie pôstu
Súčasnosti väčšina kresťanov považuje pôst za niečo extrémne, ale keď sa pozrieme do Biblie, zistíme, že v Starej zmluve ale aj medzi prvými kresťanmi bol pôst úplnou samozrejmosťou. Dnes sa budeme rozprávať o pôste.
Pôst by sme mohli definovať ako dobrovoľné zdržiavanie sa jedla za duchovným účelom. Nemýľme si teda pôst s neprijímaním potravy. Nie je to to isté. Pôst znamená oveľa viac, než len neprijímanie potravy. Cieľom pôstu nie je schudnúť, či očistiť organizmus. Nejde ani o to, aby sme si dokázali, že to zvládneme. Nemáme ani chcieť to, aby nás iní chválili a obdivovali. Cieľ pôstu je čisto duchovný.
Význam pôstu
Ako sme už povedali pôst má duchovný účel. Pri pôste sa zriekame niečoho, aby sme sa úplne spoľahli na Boha. Zriekame sa prirodzeného pokrmu, aby nás Boh nasýtil nadprirodzeným pokrmom, ktorým je on sám.
Už ste sa niekedy postili? Akú máte skúsenosť s pôstom? Možno sa ti v pôste nedarilo, nevidíš v tom zmysel, nemáš chuť sa do toho púšťať. Dnes si ukážeme dôvody, prečo sa oplatí pôst vyskúšať, ba dokonca ho pravidelne praktizovať.
Aj Ježiš sa postil. Určite poznáte stať z Matúša, kde sa opisuje Ježišov pôst na púšti (Mt 4, 1-4). Ako odpovedal na diablovo pokúšanie, aby jedol (v. 4)? („Človek bude žiť nielen z chleba, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.“) Ako chápete túto Ježišovu odpoveď? (napr. človek nemá len telesné potreby, ale aj duchovné) Ježiš tým naznačil, že jedlo nie je pre človeka to najdôležitejšie.
Otvorme si knihu Deuteronómium 8:3: „Pokoroval ťa, dal ti hladovať, potom ťa sýtil mannou, ktorú si nepoznal a nepoznali ju ani tvoji otcovia, aby ťa poučil, že človek nežije len samým chlebom, ale všetkým, čo vychádza z Hospodinových úst.“ Ako Boh pokoroval svoj ľud? (tým, že ho nechal hladovať) Čo sa mali Izraeliti naučiť z toho, keď im Boh poslal mannu? (že človek nežije iba vďaka jedlu, ale za svoj život vďačí iba Bohu)
Izraeliti práve vyšli z Egypta na púšť, kde nebolo potravy. Boh im dal mannu, chlieb, ktorý im každý deň padal z neba, aby ich naučil, že ich život nezávisí od jedla, ale od Boha. Iba on je zdrojom života. Dnes jedlo považujeme za samozrejmosť. Z toho vyplýva, že pôst je lekciou pokory - nespoliehame sa pri ňom totiž na nič iné, iba na Boha.
Prečo sa postiť?
Pozrime sa spolu na Ježišovu reč na hore. (Trom účastníkom povedz, aby po sebe prečítali tieto verše (Mt 6, 2; Mt 6, 5 a napokon Mt 6, 16). Všimnite si, že Ježiš nepovedal: Ak dávaš almužnu, ak sa postíš, ak sa modlíš. Použil slovo KEĎ, z čoho vyplýva, že učeníkom neponechal možnosť vybrať si; pôst, modlitbu a almužnu od nich jednoducho očakával.
Ježiš v Mt 6, 17-18 hovorí, že Boh nás za pôst odmení. Ako? Prečítajme si Izaiáš 58, 8-12. Toto Boh sľúbil tým, ktorí sa postia tak, ako sa to Bohu páči: „Vtedy zažiari tvoje svetlo ako zora a tvoja rana sa rýchlo zacelí. Pred tebou pôjde tvoja spravodlivosť a za tebou sláva Hospodina. Vtedy budeš volať a Hospodin ti odpovie, budeš volať o pomoc a on ti povie: Tu som!... Hospodin ťa bude neprestajne sprevádzať, tvoju dušu nasýti na vyprahnutých miestach, spevní ti kosti a budeš ako zavlažovaná záhrada a vodný prameň, ktorého vody ťa nesklamú. Vybudujú sa tvoje dávne rumoviská, bude sa stavať na základoch dávnych pokolení. Budú ťa volať Opravár trhlín, a Obnovovateľ ulíc na obývanie.“
Boh sľubuje:
- Svetlo
- Zdravie
- Spravodlivosť
- Slávu
- Vypočuté modlitby
- Neprestajné sprevádzanie
- Nasýtenie
- Občerstvenie
- Dielo, ktoré má trvanie
- Obnovenie
Ciele pôstu
Aké sú ciele pôstu alebo kedy sa máme postiť?
- Pokorenie sa pred Bohom - pôst je prostriedkom, ako sa pokoriť pred Bohom
- Lepšie porozumenie Božiemu slovu - pôst nás robí duchovne vnímavejšími
- Priblíženie sa Bohu
- Hľadanie Božej vôle
- Túžba po uzdravení - Ježiš hovorí, že uzdravenie niektorých chorôb možno dosiahnuť iba modlitbou a pôstom (Mt 17, 21)
- Prihováranie sa za iných - pôst zintenzívňuje modlitbu
- Prosba, aby Boh zasiahol v konkrétnej situácii - keď Izraeliti boli v neriešiteľných situáciách, keď ich ohrozoval nepriateľ, modlili sa a postili (2 Krn 20, 12)
Praktické tipy pre pôst od jedla:
- Začínaj s kratšími úsekmi pôstu. Vyskúšaj 24-hodinový pôst: napr. od obeda do obeda.
- Pred pôstom jedz viac ovocia a zeleniny (vláknina), ovocnej šťavy a cereálií (aby si zabránil zápche).
- Buď pripravený na rôzne pokušenia. Diablovi sa nepáči, keď postíme, preto sa bude snažiť ťa znechutiť a odradiť. Nevšímaj si to.
- Čas, ktorý by si inak venoval jedlu, venuj modlitbe a Božiemu slovu (veď nielen z chleba žije človek...)
- Skús si uvedomiť, že rovnako ako tvoje telo je hladné po jedlo, tak tvoj duch je hladný po Bohu a po jeho Slove. Ako často sýtiš svojho ducha v porovnaní so svojím telom?
- Nevystavuj svoj pôst na obdiv.
- Nepúšťaj sa do dlhšieho pôstu (viac ako 2-3 dni) bez toho, aby si najprv úspešne zvládol kratší pôst.
- Prijímaj veľa tekutín (najlepšia je čistá voda a ovocná šťava).
- Po pôste nejedz hneď ťažké a mastné jedlá. Začni jesť pozvoľna. Jedz ovocie a zeleninu.
Želáme si, aby deti vďaka spoločenstvu radi pomáhali druhým. Jedna z istých ciest k pokoju je cesta odpustenia.