Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne: História a Význam

Šaštín, staroslávne miesto v dejinách Slovenska, má korene siahajúce až do príchodu svätého Cyrila a Metoda. Bol dôležitou pevnosťou na ochranu obchodných ciest. Meno hradu a osady pochádza zo slov “Šášie” a “Tín” - čo znamená: hrad zo zoťatých stromov. Bol postavený pri riečke Myjava, v bažinatom teréne.

Šaštín - Stráže sa od druhej polovice 16. storočí rozvíjalo ako pútnické miesto. Za začiatok pútnickej tradície považujeme rok 1564, kedy nechala manželka grófa Imricha Czobora Angelika Bakičová zhotoviť sochu Sedembolestnej z vďaky za vypočuté prosby.

Úcta k Sedembolestnej Panne Márií u Slovákov začala prijatím kresťanstva od vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda. Ľud k jej úcte staval kaplnky a chrámy. Podobne aj pri Šaštíne, blízko zámku visel na strome obraz Sedembolestnej.

Začiatky Pútnictva a Socha Sedembolestnej

V roku 1564 Angelika Bakičová, manželka grófa Imricha Czobora, majiteľa šaštínskeho panstva, dala zhotoviť sochu Sedembolestnej, ako splnenie sľubu za vyslyšanie v rodinných trápeniach. Angelika prosila o pomoc Sedembolestnú práve pri jej obraze. Sochu uložili k verejnej úcte do trojhrannej kaplnky, ktorá tu stojí podnes.

Počas tureckých vojen v roku 1654 bola socha Sedembolestnej Panny Márie prenesená do blízkeho zámku a uschovaná v kaplnke sv. Imricha, kde zostala do začiatku 18. storočia. V roku 1710 bola socha znova uložená do kaplnky. Ľud si ju veľmi uctieval a stalo sa mnoho zázračných uzdravení na tele i na duši, čo viedlo k ich vyšetrovaniu.

Dňa 25. augusta 1732 bola socha prenesená do loretánskej kaplnky pri šaštínskom kostole na námestí. Ostrihomský arcibiskup Imrich Eszterházy ustanovil vyšetrovaciu komisiu na čele s ostrihomským kanonikom Jurajom Agnelym, šaštínskym rodákom. Komisia preskúmala 726 zázračných prípadov, ktoré znovu prešetrila komisia v Bratislave. 10. novembra za účasti mnohých duchovných a 20 tisíc pútnikov slávnostne vyhlásili sochu za zázračnú a znova uložili do trojhrannej kaplnky. Vtedy sa na tomto mieste slúžila po prvý raz svätá omša. Sochu zverili do opatery šaštínskemu farárovi Jánovi Schonovi.

V roku 1733 provinciál radu Paulínov, František Rosa, vymohol, aby socha prešla pod ich opateru. Paulíni prišli do Šaštína 2. apríla a podujali sa postaviť pútnický chrám a kláštor.

16. júla 1736 sa konala posviacka základného kameňa a začali sa stavebné práce pod vedením Jána Damianiho, staviteľa z Viedne. Neskôr stavbu viedol Matej Vépy.

V roku 1762, 12. augusta za účasti ostrihomského arcibiskupa Barkóczyho, cisárovnej Márie Terézie a jej manžela Františka Lotrinského, mnohých duchovných a tisícov pútnikov bola vysviacka chrámu a 15. augusta slávnostné prenesenie sochy na hlavný oltár.

V roku 1786 cisár Jozef II. zrušil rehoľu Paulínov, ktorých bolo v Šaštíne 17. Odišli do Poľska. Chrám prešiel pod správu šaštínskeho farára - dekana Jakuba Schneidera a štyroch kaplánov. Starý farský kostol v Šaštíne zatvorili. Faru presťahovali do časti kláštora, ktorý sa stal cisárskym majetkom.

8. septembra 1924 rozhodnutím trnavského biskupa Dr. Pavla Jantauscha prišli do Šaštína saleziáni - synovia Don Bosca. Opravili starý farský kostol na námesti, ktorý bol 150 rokov sýpkou. Zasvätili ho svojmu zakladateľovi sv. Jánovi Boscovi.

Dňa 22. apríla 1927 sv. Otec Pius XI. dekrétom “Celebre apud Slovaccham gentem” vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska.

14. apríla 1950 boli zo Šaštína násilne vyhnaní Saleziáni a správa prešla do rúk diecéznych kňazov. Na jeseň bol dohotovený organ, ktorý má teraz 120 registrov, 5 manuálov, tri hracie stoly a 5500 píšťal. Pútnici aj naďalej, aj cez prekážky navštevovali pútnický chrám.

V roku 1964 pri 400 - ročnom uctievaní sochy na žiadosť pánov biskupov Dr. Ambróza Lazíka a Dr. Eduarda Néczeyho pápež Pavol VI. povýšil svätyňu Sedembolestnej dekrétom “Ad perpetuam rei memoriam” z 23. novembra na baziliku minor - menšiu. Slávnostné vyhlásenie sa konalo 27. decembra za účasti trnavského pána biskupa Lazíka, mnohých duchovných a veriacich.

V roku 1966 pápež Pavol VI. vyhlásil Pannu Máriu Sedembolestnú za hlavnú Patrónku Slovenska.

Koncom februára 1990 prichádzajú znova do Šaštína Saleziáni a pod vedením farára-dekana Jána Malženického pokračuje oprava baziliky, 9. marca preberá časť kláštora a už 9. mája sa tu koná prvá celonárodná púť pre všetkých duchovných Slovenska, ktorej sa zúčasnilo o 900 kňazov za účasti všetkých biskupov Slovenska a mnohých veriacich.

Dňa 22. apríla 1990 sv. Otec Ján Pavol II. pri ceste helikoptérou zvlášť pozdravil Sedembolestnú zakrúžením nad bazilikou a sľúbil, že príde na púť.

1. júla 1995 Bazilika privítala najvzácnejšieho pútnika, pápeža Jána Pavla II.

Architektúra Baziliky

Bazilika Sedembolestnej Panny Márie je jednou z najvýznamnejších bazilík na Slovensku. Ročne ju navštívia desaťtisíce pútnikov, najmä počas Slávnosti zoslania Ducha Svätého (Turíce) a Slávnosti Panny Márie Sedembolestnej (15. septembra).

V roku 1736 sa začali práce na výkopoch a spevnení pôdy podľa projektu pavlínskeho kňaza P. Mateja Vépiho. Realizácia plánu bola obmedzená nedostatkom financií. Interiér bol zväčša dokončený v roku 1756 a začalo sa s výmaľbou svätyne a chrámovej lode, ktorú zhotovil maliar Jozef J. Chamant. Zvony boli umiestnené vo vežiach v roku 1765. Opravy hlavného priečelia boli realizované v roku 1813 a opravy striech v rokoch 1851-52. Rozsiahle rekonštrukčné práce prebehli v roku 1987.

Exteriér

Západné priečelie: Hlavné priečelie má zvýraznenú strednú časť s hlavným portálom. V spodnej časti je vstupný portál so štyrmi bočnými polstĺpmi a sergementovým frontónom. Pod zuborezom je nápis: Sedembolestná Panna Mária, Tebe slovenská spieva krajina.

Veže: Dve vysoké veže ukončujú priečelie. Sú delené profilovanými rímsami na tri časti a zakončené laternovými baňkami. Okná sú polkruhovo zaoblené.

Bazilika Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne

Interiér

Svätyňa: Má polkruhový uzáver a strop v tvare štvrť kupoly s tromi oválnymi oknami.

Oltár: Plán oltáru vypracoval Anton Hilebrant. Bol postavený v roku 1764 z červenkastého mramoru. Na oltári je umiestnená milostivá soška Sedembolestnej.

Sochy: Z oboch strán oltárneho stola sú sochy: vľavo sv. Ján apoštol s orlom, vpravo Mária Magdaléna s nádobou na olej.

Chrámová loď: Nadväzuje na svätyňu triumfálnym oblúkom. Pri ľavej päte oblúka sú sochy sv. Cyrila a sv. Metoda. Ku kostolnej lodi sú napojené bočné kaplnky, bočné východy pri sakristiách a podvežia s chórom.

Kazateľnica: Umiestnená na pilastroch pravej strany chrámu, bohato vyrezávaná a zdobená.

Výmaľba: Rozsiahle práce vykonal cisársky dvorný maliar Ján Jozef Chamant. Na klenbe svätyne vymaľoval stĺpové siene s mramorovými balkónmi. Na klenbe chrámovej lode je let anjelov nesúcich Veronikinu šatku s mučenou tvárou Ježiša.

Chór: Nachádza sa tu organ s 92 registrami.

Prehľad Dôležitých Udalostí

Tabuľka s prehľadom dôležitých udalostí v histórii Baziliky Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne:

Púť v Šaštíne

Pre Slovákov to nie je len deň pracovného pokoja, ale aj sviatok, ktorý sa na našom území slávi zrejme už od roku 1245. Práve vtedy bol totiž u nás zasvätený prvý kostol Sedembolestnej Panne Márii, ktorá je patrónkou Slovenska a 15. Zákonom Národnej rady SR z 20. októbra 1993 bol 15.september vyhlásený za deň pracovného pokoja.

Sviatok Sedembolestnej Panny Márie je v liturgickom kalendári zaznamenaný ako spomienka. Zaujímavé je, že len na Slovensku, ako v jedinej krajine na svete, je ustanovený za slávnosť. „Vyplýva to z dávnej tradície uctievania Matky Božej, najmä Sedembolestnej Panny Márie, ku ktorej sa veriaci na Slovensku po stáročia utiekali najmä v ťažkých časoch,“ povedala nám hovorkyňa Konferencie biskupov Slovenska Katarína Jančišinová s tým, že tradične sa v tomto čase koná celonárodná mariánska národná púť v Šaštíne, v Bazilike Sedembolestnej Panny Márie.

Prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Božej Matky pochádza z roku 1423 z Nemecka, kde sa spomínal na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom ako odprosenie za svätokrádeže spáchané husitmi. Okolo roku 1667 povolil slávenie sviatku pápež Klement IX, v tom čase sa slávil tretiu nedeľu v septembri.

Pre celú Rímskokatolícku cirkev zaviedol úctu k Sedembolestnej v roku 1727 pápež Benedikt XIII. Jeho slávenie pripadlo na piatok pred Kvetnou nedeľou. Ďalší pápež, Pius VII., následne v roku 1814 po návrate zo zajatia Napoleonom zvýšil jeho liturgický stupeň slávenia a rozšíril tento sviatok na celú Katolícku cirkev. Pius X. v roku 1913 ustanovil jeho slávenie na 15.

Slováci dlhé stáročia prechovávali úctu a dôveru k Sedembolestnej Božej Matke. Prvé chrámy zasvätené Panne Márii sa začali objavovať na našom území po roku 1245, po odchode Tatárov. Približne tri desaťročia predtým vznikla vo Florencii rehoľa servitov, ktorá sa venovala úcte k Sedembolestnej Panne Márii a táto úcta prenikla aj na naše územie.

Tento kult sa však u Slovákov začal prijatím kresťanstva od vierozvestcov svätých Cyrila a Metoda. „Tradícia úcty k Sedembolestnej Panne Márie je však na Slovensku najviac zviazaná so Šaštínom, kde sa nachádza milostivá socha Sedembolestnej Panny Márie z roku 1564. Dala ju vyhotoviť nábožná grófka Angelika Coborová-Bakičová, veľká ctiteľka Bolestnej Panny Márie. Uložila ju do kaplnky, ktorá dodnes stojí vedľa národnej baziliky. Spolu s obyvateľmi Šaštína a okolitých osád prichádzala prosiť, aby Sedembolestná ochránila tento kraj pred Turkami,“ vysvetlila pre Nový Čas Nedeľa hovorkyňa Konferencie biskupov Slovenska.

V roku 1744 bol v Šaštíne dokončený chrám Sedembolestnej Panny Márie, ktorý je dnes národnou svätyňou a sa stal sa jedným z najvýznamnejších a najväčších mariánskych pútnických miest na Slovensku. Na žiadosť slovenských biskupov vtedajší pápež Pius XI. dekrétom z 22.

Kult Sedembolestnej šírili v Uhorsku najmä františkáni. Podľa niektorých názorov najstarší kostol zasvätený Sedembolestnej Panne Márii pochádza z roku 1245 a nachádza sa v Trstíne-Hájičku. Iné zdroje ale hovoria, že tento titul by mal patriť františkánskemu kostolu a kláštoru v Skalici (1467). Kult Sedembolestnej u nás zosilnel aj v súvislosti s tureckou hrozbou.

Prudký nárast kostolov zasvätených Sedembolestnej na území Slovenska sa začal v 18. storočí, v 20. storočí dosiahol ich počet 130. Významné je však uctievanie Sedembolestnej aj u zahraničných Slovákov. Americkí Slováci jej dokonca zasvätili františkánsky kláštor vo Valparaise, v Kanade je uctievaná ako patrónka hlavného strediska jezuitov v Cambridge.

Dňa 23. novembra 1964 pápež Pavol VI. apoštolským listom Quam pulchram potvrdil starobylosť kultu Panny Márie Sedembolestnej ako hlavnej patrónky Slovenska a vyhlásil šaštínsky chrám Sedembolestnej za Baziliku Minor. Ten istý pápež v roku 1966 vyhlásil Pannu Máriu Sedembolestnú za hlavnú patrónku Slovenska a záujem návštevníkov o toto miesto sa ešte viac zintenzívnil.

Každoročne navštívia Šaštín počas národnej púte tisícky pútnikov. V Jubilejnom roku 2014 Sedembolestnej Panny Márie prišlo dokonca približne 50 000 pútnikov.

Sedembolestná Panna Mária alebo po latinsky aj Mater Dolorosa je titul Panny Márie, ktorý jej prináleží ako matke Božieho Syna Ježiša Krista a vzťahuje na bolesti, ktoré musela počas svojho života vytrpieť. Pôvod tejto špeciálnej úcty je na kresťanskom Východe. Na Západe sa kult vyvinul z úcty k piatim bolestiam (ranám) Ježiša Krista.

Mariánsky kult výrazne vzrástol v stredoveku. Od 11. storočia sa množili maľby Márie stojacej pod krížom i počet kostolov postavených na uctenie jej bolestí. Veľkým prínosom v oblasti úcty k Máriiným bolestiam bolo rytierstvo. V 12. storočí sa nimi zaoberala početná asketická literatúra.

V 13. Na Slovensku je kult Sedembolestnej Panny Márie spojený najmä s mestom Šaštín. V kaplnke v priestoroch šaštínskej baziliky sa nachádza socha Sedembolestnej Panny Márie z roku 1564. Nechala ju vytvoriť veľká ctiteľka Bolestnej Panny Márie grófka Angelika Coborová-Bakičová. Spolu s obyvateľmi Šaštína a okolitých osád prichádzala prosiť, aby Sedembolestná ochránila tento kraj pred Turkami.

V roku 1744 bol v Šaštíne dostavaný Chrám Sedembolestnej Panny Márie, už pred tým sa ale na mieste nachádzal menší kostol. V roku 1924 priestory prevzala do správy rehoľa saleziánov, ktorá na jeho mieste vybudovala pútnické miesto.

Bazilika v Šaštíne je dnes národnou svätyňou a zrejme aj najvýznamnejším a najväčším mariánskym pútnickým miestom na Slovensku. Každoročne sa na miesto koná viacero púti, z nich najväčšia sa koná na sviatok Sedembolestnej 15.

Obraz trpiacej Panny Márie pod Pánovým krížom bol nášmu národu odpradávna útechou a posilou v toľkých utrpeniach. Najznámejším pútnickým miestom na počesť Sedembolestnej Panny je šaštínsky chrám, kde sa osobitne uctieva.

Úcta k siedmim bolestiam Panny Márie (sedem je biblické číslo označujúce plnosť, čím sa chce vyjadriť, že Panna Mária bola nielen plná milosti ale aj plná bolesti) má svoj pôvod na kresťanskom Východe u cirkevného otca sv. Efréma Sýrskeho (306-373), ktorý šíril úctu k bolestiam Panny Márie, na Západe mal svoj pôvod v úcte k piatim bolestiam ukrižovania Pána Ježiša.

Tradícia úcty k Sedembolestnej Panne Márie je však na Slovensku najviac zviazaná so Šaštínom. Počas svojej druhej apoštolskej cesty na Slovensku v roku 1995 navštívil aj národnú svätyňu v Šaštíne, kde korunoval zázračnú sochu Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska.

V homílii nám adresoval tieto slová: „Chcem v tejto svätyni poprosiť Pannu Máriu, aby aj naďalej poskytovala materskú pomoc pri premene sŕdc. Prosím ju, aby bdela nad celým duchovným životom Slovenska.

tags: #kostol #sedembolestnej #panny #marie #omse