Mesto Považská Bystrica, kde sa nachádza aj mestská časť Podvažie s Kostolom Sedembolestnej Panny Márie, leží v Považskom podolí a je obkolesené malebnými pohoriami. Zo severovýchodu ho obklopujú Súľovské vrchy, z juhovýchodu Strážovské vrchy a zo severozápadu Javorníky.
Stará dedina vznikla z trhoviska pod hradom pri rieke, ktorá sa pôvodne volala Bystrica (dnes Domanižanka), od ktorej dostala pomenovanie. Archeologický prieskum ukázal, že novodobé osídlenie územia mesta začalo na vŕšku svätej Heleny, prípadne na Kalvárii alebo Hradišti.
Celkom prvá nepriama písomná zmienka o nej je v nedatovanej listine Matúša Čáka Trenčianskeho, pravdepodobne z roku 1316. Spomína sa v nej provincia Bystrica. Predtým, v roku 1250, sa ale už spomína fara na území mesta, ktorá patrila medzi najstaršie na Slovensku.
V roku 1325 sa spomína Alexander Hedervári, kráľovský sudca a kastelán na hrade Bystrica. Obec Bistrica sa spomína 13.6.1330 v listine konventu v Hronskom Svätom Beňadiku, kde sa pri metácii obce Tŕstie spomína cesta vedúca na Bystricu (ohraničujúca chotár Beluše), „in viam publicam cum qua itur in Bistriciam“. Ako osada teda musela existovať už dávno predtým.
História mesta je úzko spätá s Považským hradom. Osudy mesta sú spojené s dejinami Považského hradu. Ďalšie názvy: 1332 Bistense (tiež sa spomína fara), Bisterse, 1368 Bestercha (v listine opátstva svätého Hypolita v Nitre sa spomína kostol, fara s kňazom a správca cirkvi Michal z Bystrice), 1384 civitas (mesto) Biztrichiensis, 1408 oppidum (mestečko) Besterce, 1409 possessio Bysterce, 1410 civitas Bystrica, 1437 civitas Byztricza, 1458 Byztricza, 1786 Powaská Bistrica.
V rokoch 1408, 1509 a 1511 sa územie mesta spomína ako oppidum. V roku 1399 sa ako civitas Biztriciensis stala majetkom haličského palatína Sudivoja z Ostrorogu a prešla zo slovanského práva na zákupné. V roku 1410 sa majiteľom stal Štibor zo Štiboríc. Tomu sa prisudzuje začiatok zveľaďovania obce. Vtedy mala obec málo obyvateľov, boli to prevažne roľníci a málo remeselníkov, ktorí boli potrební pre rozvoj hradu a obce.
V 2.polovici 14.storočia získala Bestercha so súhlasom kráľa mestské výsady. V roku 1431 mesto vypálili bratrícke vojská, pričom boli zničené všetky obecné listiny. V roku 1434 po smrti Štibora zo Štiboríc prevzal majetky kráľ Žigmund a v roku 1435 obci obnovil staré výsady a udelil jarmočné právo potvrdené aj v roku 1665. Obec patrila panstvu Považská Bystrica, ktoré v roku 1438 kráľ daroval Antonovi z Podmanína.
Listina datovaná 9.1.1506 nazývaná Podmanického artikuly (Articuli Podmanickyani) predstavuje právny poriadok (štatút) mesta. V 16.storočí bola čulým remeselníckym strediskom, najvýznamnejšie cechy boli súkennícky, kožušnícky, krajčírsky, mäsiarsky a hrnčiarsky. V roku 1511 kráľ Vladislav II. potvrdil výsadné listiny a v roku 1527 obyvateľov kráľ Ján Zápolský oslobodil od platenia mýta.
Od roku 1571 sa v obci konali 3 jarmoky ročne (potvrdené v listine kráľa Maximiliána) a v roku 1655 až 5 jarmokov ročne (rozšíril ich kráľ Ferdinand III.). V rokoch 1559 a 1569 zasiahli obec ničivé povodne. V roku 1593 zasiahla obec povodeň. Z roku 1646 sa zachovalo potvrdenie mestského štatútu. Z roku 1659 sa zachovali najstaršie cechové štatúty (hrnčiarsky cech).
V 18.storočí sa tu rozvíjali remeslá a pracovali tu súkenníci, hrnčiari, čižmári, obuvníci, kožušníci, krajčíri, mäsiari a povrazníci. Koncom 18.storočia sa začal ďalší rozvoj vtedy Povaskej Bistrice. Zriadili tu výrobňu šaštínskej kartúnky, neskôr aj tehelňu a menšie podniky drevárskeho a potravinárskeho priemyslu.
Požiare zasiahli obec v rokoch 1700, 1718, 1786, 1794, 1823 a 1905, povodne v rokoch 1620, 1622, 1662, 1725, 1784, 1794, 1813 a 1934. V rokoch 1831 a 1884 mesto postihla cholera, v rokoch 1708-1710 mor, vo februári v roku 1858 silné zemetrasenie, v rokoch 1894, 1903, 1926, 1934, 1937, 1941, 1943 a 1958 povodeň.
V 1.polovici 19.storočia je obec stále poľnohospodárskou a remeselníckou. V roku 1886 sa Považská Bystrica stáva tzv. malou obcou a v roku 1914 tzv. veľkou obcou. V roku 1914 bola Považská Bystrica začlenená medzi veľké obce. Do roku 1928 bola Považská Bystrica poľnohospodárskou obcou s rozvinutými remeslami (košikárstvo, tkáčstvo), dvomi tehelňami, likérkou (liehovarom) a dvomi vodnými mlynmi.
V obci pracovali Československé muničné a kovodelné závody, účastinná spoločnosť (Munička), ktoré boli pobočkou bratislavského podniku s rovnakým názvom, ktorý bol predtým známy pod menom Roth. V roku 1929 sa začala výstavba závodu Československej zbrojovky, a.s. Brno, ktorý bol spustený v tom istom roku. Tieto dva podniky sa zlúčili v roku 1935, dovtedy vystupovali samostatne, hoci boli majetkovo previazané.
Obec bola počas 2.svetovej vojny oslobodená 30.4.1945. Po nej nastal rozvoj Zbrojovky Brno, a.s., ktoré sa v roku 1946 pretransformovali na Považské strojárne Klementa Gottwalda, n.p. (vyrábali sa tu motocykle, sústruhy, ložiská). V roku 1946 (25.jún) bol Považskej Bystrici priznaný štatút mesta. Uznesením p2/c87/1990 účinným od 24.11.1990 bol Považskej Bystrici potvrdený štatút mesta.
Počet obyvateľov sa v tom čase zdvojnásobil. V roku 1997 žilo v meste 43.225 obyvateľov, v roku 2021 to bolo 29.734 obyvateľov (bez mestských častí) a v roku 2023 tu žilo 37.593 obyvateľov.
Osídlenie z medenej doby (eneolit) z obdobia 4.400 p. n.l. - 2.300 p. n.l. a z neskorej bronzovej doby (1.000 p. n.l. - 700 p. n.l.) z okruhu lužickej kultúry a starej rímskej doby (0 - 380) bolo doložené v nížinnej lokalite Dolné Lány v blízkosti rieky Domanižanka. Osídlenie z bronzovej doby (2.300 p. n.l. - 700 p. n.l.) z okruhu lužickej kultúry, zo železnej doby (700 p. n.l. - 0) z okruhu lužickej a púchovskej kultúry a starej rímskej doby (0 - 380) bolo doložené pri križovatke cesty na Rajec s odbočkou na Zemiansky Kvašov.
Osídlenie z bronzovej doby (2.300 p. n.l. - 700 p. n.l.) z okruhu lužickej kultúry bolo doložené v lokalite Za Strakovec pri západnom úpätí vrchu Kalvária (417,0m). V lokalite Dušianice bola odhalená osada vo vyššie položenom teréne a v lokalite Dolné Lány osada na riečnej nive Domanižanky z mladej železnej doby (laténska doba) z obdobia 400 p. n.l. Pri novodobej prestavbe rímsko-katolíckeho kostola sa našli žiarové pohrebiská z okruhu lužickej kultúry z bronzovej doby (2.300 p. n.l. - 700 p. n.l.) a nálezy z mladej železnej doby (laténska doba) z obdobia 400 p. n.l.
Dolný Moštenec: Výšinné sídlisko (hrádok na skalnom hrebeni chránený mohutným valom) v lokalite Skalica (463,2m) z medenej doby (eneolitu) z obdobia 4.400 p. n.l. - 2.300 p. n.l., mladej železnej doby (laténska doba) z obdobia 400 p. n.l. - 0 z okruhu púchovskej kultúry a starej rímskej doby z obdobia 0 - 180 (nálezy črepov na hrebeni brala, hrotu oštepu s krídelkami). Na hrebeni brala je veľká plošina tvaru nádvoria dávneho hrádku. Ešte dnes sú tu viditeľné znaky zemného valu, opevnenia a prepálenej hliny. Z veľkomoravského obdobia (833-907), poveľkomoravského obdobia (907 - 1.000) a vrcholného stredoveku (1.000 - 1.375) sú okolo skalného brala Skalica (463,2m) ešte i dnes viditeľné priehlbiny v zemi, ako pozostatky zemných obydlí, na ktorých stáli zrubové chatky, ktoré tvorili príbytky. I dnes sa v týchto miestach nachádza mnoho črepov. Zosnulí boli pochovávaní v posvätnom háji do mohylového poľa rozprestierajúceho sa v lokalitách Prieseky a Hvozdie severozápadným smerom.
Horný Moštenec: V Malej a Veľkej Závadskej jaskyni nález jaskynného sídliska. V Malej Závadskej jaskyni nálezy úlomkov keramiky z medenej doby (eneolitu) z obdobia 4.400 p. n.l. - 2.300 p. n.l., z bronzovej doby (2.300 p. n.l. - 700 p. n.l.) z okruhu lužickej kultúry a z mladej železnej doby (laténska doba) z obdobia 400 p. n.l.
Podmanín: Výšinné sídlisko na Manínci. Hrádok na južnom výbežku Veľkého Manína (890,6m) pravdepodobne z obdobia ľudu púchovskej kultúry alebo stredoveku. Podľa umiestnenia na kóte 603,0m by mohol pochádzať skôr zo staršieho obdobia. Nad strmými svahmi sú dve umelo upravené terasy v dĺžke približne 35m.
Podvažie: Je tu doložené najstaršie osídlenie územia mesta zo starej kamennej doby (paleolit) vo výšinnej lokalite Dúbrava (496,9m) na kóte 360m. Nález osady vo vyššie položenom teréne v lokalite Chrasce z mladej železnej doby (laténska doba) z obdobia 400 p. n.l.
Považská Teplá: Nálezy zo strednej kamennej doby (mezolit) z obdobia 8.300 p. n.l. - 5.700 p. n.l. Z medenej doby (eneolit) z obdobia 4.400 p. n.l. - 2.300 p. n.l. v lokalite Záhumnie nález sekeromlatu a črepu nádoby. Ďalšie osídlenie dokumentuje niekoľko úlomkov kanelovej keramiky z okruhu bádenskej kultúry zo strednej medenej doby (stredný eneolit). Z mladej medenej doby (mladý eneolit) je doložené rozsiahlejšie sídlisko z okruhu bošáckej skupiny v lokalite Niva, Dúbrava a Pod Toračkou. Našli sa tu črepy keramických nádob, píšťalka, kamenné nástroje i hladené kamenné sekerky a sekeromlat. Nález menšieho opevnenia (hrádku) v kopcovitej polohe Toračka z bronzovej doby z obdobia 2.300 p. n.l. - 700 p. n.l. (nálezy: malá miska, črepy džbánku a fragment šálky). Z rovnakého obdobia v lokalite Nivy nález dvoch bronzových britiev a časť nádoby z okruhu lužickej kultúry. Popolnicové pohrebisko z mladej bronzovej doby (mladšia bronzová doba) z obdobia 1.200 p. n.l. - 1.000 p. n.l. z okruhu lužickej kultúry. Hrádok na temene kopca Toračka z neskorej bronzovej doby (1.000 p. n.l. - 700 p. n.l.) z okruhu lužickej kultúry s nálezmi črepov a hrádok v lokalite Baňa s nálezmi zlomkov nádob. Nálezy z mladej železnej doby (laténska doba) z obdobia 400 p. n.l. - 0 z okruhu púchovskej kultúry z lokality Baňa a Toračka (nález malého zlomku keramického vykurovadla) a osada v lokalite Teplianske dolinky.
Považské Podhradie: Na hradnom vrchu nálezy z mladej laténskej doby (400 p. n.l. - 0) z okruhu púchovskej kultúry (zlomky keramiky). Hrádok s asi 200m dlhým valom vzdialený asi 400m od hradného vrchu. Z rovnakého obdobia sídliská v lokalite Prielohy a Sihoť. Nález keltskej striebornej mince typu Divinka z rímskej doby (0 - 380) na hradnom vrchu. Z rovnakého obdobia v lokalite Prielohy nález listového hrotu kopije.
Praznov: Stopy osídlenia vo vyššie položenom teréne v polohe Bukovina zo starej železnej doby (halštatská doba) z obdobia 700 - 400 p. n.l. a mladej železnej doby (laténska doba) z obdiba 400 p. n.l. - 0. Pohrebisko z hradištnej doby: predveľkomoravské obdobie (675 - 791) a veľkomoravské obdobie (833 - 907). V polohe Pod Praznov sídlisko z okruhu púchovskej kultúry z obdobia 1.storočie p. n.l. a slovanské osídlenie z 9.storočia. Pri južnom úpätí vrchu Narica sa našlo sídlisko z okruhu púchovskej kultúry z mladej železnej doby (laténska doba) z obdobia 400 p. n.l. - 0 a slovanské sídlisko z 9.storočia (obdobie Veľkomoravskej ríše). Pod úpätím vrchu Narica sa nachádzalo rozsiahlejšie sídlisko s plochou asi 1ha zo staršej rímskej doby (0 - 400 n.l.).
Obec sa spomína v roku 1397 v listine vydanej kráľom Žigmundom Luxemburským ako darovaná Považskej Bystrici pod názvom Mosenech (ďalšie názvy: 1415 Also Mosonoch, 1437 Also Mochenecz, 1773 Dolny Mosstenecz, Alsó-Mostenecz, 1786 Alschó-Moschtenecz, 1808 Dolní Mostěnec, Alsó-Mosztenyecz, 1863-1888 Alsómostenec, 1892-1902 Alsómostyenec, 1907-1913 Alsóhidas, 1920 Dolný Moštenec). Pôvodne obec patrila rodu Zápoľských, neskoršie panstvu Košeca, potom zemianskym rodinám (od roku 1506 Rožoňovcom). V obci žili iba slobodní ľudia, ktorí nepodliehali žiadnym povinnostiam voči panským robotám a platbám.
Obec sa spomína v roku 1397 ako Mosenech et alter Mosenech (ďalšie názvy 1400 Mosthenyk, 1415 Felseu Mosonoch, 1518 Mossczencz, 1773 Horny Mosstenecz). Patrila hradnému panstvu Košeca, neskoršie zemianskym rodinám (Rožoňovcom). V roku 1546 sa obec dostala do držby Podmanických, majiteľov Bystrického hradu.
Prvé písomné zmienky o obci sú z roku 1401, kedy sa spomína ako Mylochow (ďalšie názvy: 1407 Mylocho, 1467 Milochow). Obec najskôr patrila panstvu Košeca, neskôr časť patrila rodine Milochovských a Lieskovských a časť panstvu Považská Bystrica.
Mesto Považská Bystrica sa nachádza v Trenčianskom kraji. Panoráme mesta dominuje vrch Veľký Manín s výškou 891 m n.m., ktorý je viditeľný z veľkej časti mesta spolu s Malým Manínom (812 m n.m.). Severným okrajom preteká rieka Váh, do ktorej sa vlieva prítok Domanižanka.
Z toho cca 8 000 obyvateľov žije v prímestských častiach mesta (Dolný Moštenec, Horný Moštenec, Milochov, Orlové, Podmanín, Podvažie, Považské Podhradie, Šebešťanová, Považská Teplá, Praznov, Vrtižer a Zemiansky Kvašov). Najväčším sídliskom v Považskej Bystrici je sídlisko Rozkvet. Ostatné sídliská: Stred, Lány, Hliny, Zákvašov, SNP, Jelšové, Hliníky.
Územie mesta Považská Bystrica sa rozprestiera na rozlohe 89,49 km². Dolný Moštenec je mestská časť mesta Považská Bystrica. Nachádza sa južne od Považskej Bystrice. K mestu bola pričlenená v roku 1979. Horný Moštenec je mestská časť mesta Považská Bystrica. K mestu bola pričlenená v roku 1979. Nachádza sa tu rímskokatolícky kostol sv.Cyrila a Metoda. Milochov je mestská časť mesta Považská Bystrica. K mestu bola pričlenená v roku 1979. Skladá sa z častí Dolný Milochov a Horný Milochov. Orlové je mestská časť mesta Považská Bystrica. K mestu bola pričlenená v roku 1971. Nachádza sa tu barokový kaštieľ z roku 1612 a v ňom Kaplnka sv. Jána Nepomuckého.
Podmanín je mestská časť mesta Považská Bystrica. Je to malá obec v doline dvoch spolu stekajúcich potôčkov pod vrchom Veľký Manín. Zaujímavosťou je výškový rozdiel medzi najnižším a najvyšším bodom katastrálneho územia obce. Najnižší bod obce leží vo výške 350 m n. m. a najvyšší 891 m n.
Podvažie je mestská časť mesta Považská Bystrica. K mestu bola pričlenená v roku 1979. Považská Teplá je najväčšia mestská časť mesta Považská Bystrica. K mestu bola pričlenená v roku 1979. Jej súčasťou sú aj bývalé samostatné obce Zálužie (od r.1888) a Vrtižer (od r.1966).Nachádza sa tu rímskokatolícky kostol Sedembolestnej Panny Márie.
Mestská časť Považské Podhradie leží na sever od Trenčína na pravom brehu Váhu. Jej okolie je vrchovité. Nad obcou dominuje strmá skala, na ktorej vyčnievajú ruiny Hradu Bystrica. Samotná obec a jej história bola od jej počiatku zviazaná s hradom Bystrica. V blízkosti hradu môžete vidieť zrekonštruovaný kaštieľ Burg , ktorý dal pravdepodobne postaviť Štefan Balassa . Novší kaštieľ bol postavený pravdepodobne v roku 1676. Jeho pozostatky sa nachádzajú pri hlavnej ceste smer PB- Bytča. Vo vnútri kaštieľa bola kaplnka, ktorá slúžila pre bohoslužby, na ktorých sa zúčastňoval i ľud z Považského Podhradia.
Mestská časť Šebešťanová bola pripojená k mestu Považská Bystrica v roku 1979. Táto mestská časť bola pričlenená v roku 1980 k mestu Považská Bystrica. Nachádza sa tu rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža. Obec je obklopená krásnym prírodným prostredím. Je najmenšia mestská časť mesta Považská Bystrica. K mestu bola pričlenená v roku 1971. Nachádza sa tu rímskokatolícky kostol sv. Juraja.
Nasledujúca tabuľka uvádza vývoj počtu obyvateľov v Považskej Bystrici a jej mestských častiach:
| Rok | Považská Bystrica | Dolný Moštenec | Horný Moštenec |
|---|---|---|---|
| 1598 | 106 domov | 22 zemianskych domov, 120 obyvateľov | 24 domov |
| 1784 | 1.701 obyvateľov, 279 domov | 36 domov, 200 obyvateľov | 30 domov |
| 1828 | 2.404 obyvateľov, 359 domov | 40 domov, 333 obyvateľov | 40 domov |
| 1843 | 2.161 obyvateľov, 450 domov | 43 domov | 39 domov, 345 obyvateľov |
| 1869 | 2.192 obyvateľov | 240 obyvateľov | 250 obyvateľov |
| 1894 | 2.353 obyvateľov, 304 domov | 262 obyvateľov, 32 domov | 227 obyvateľov, 30 domov |
| 1921 | 2.684 obyvateľov | 362 obyvateľov | 284 obyvateľov |
| 1930 | 3.262 obyvateľov | 437 obyvateľov | 330 obyvateľov |
| 1940 | 7.785 obyvateľov | 545 obyvateľov | 400 obyvateľov |
| 1948 | 7.831 obyvateľov | 567 obyvateľov | 366 obyvateľov |
| 1950 | 8.668 obyvateľov, 1.017 domov | 590 obyvateľov | |
| 1961 | 11.608 obyvateľov, 1.213 domov | 738 obyvateľov | 443 obyvateľov |
| 1970 | 14.529 obyvateľov, 1.213 domov | 802 obyvateľov | |
| 1980 | 30.444 obyvateľov, 1.315 domov | ||
| 1997 | 43.225 obyvateľov | ||
| 2009 | 741 obyvateľov | ||
| 2021 | 29.734 obyvateľov (bez mestských častí) | 803 obyvateľov | 610 obyvateľov |
| 2023 | 37.593 obyvateľov |
Poznámka: Tabuľka obsahuje údaje z rôznych rokov, preto nie je možné priamo porovnávať všetky hodnoty.
Kostol Sedembolestnej Panny Márie sa nachádza v Považskej Teplej, ktorá je mestskou časťou Považskej Bystrice.
Tepličky - kostol Sedembolestnej Panny Márie - zvony (exteriér)
V okolí Považskej Bystrice a jej mestských častí sa nachádza mnoho zaujímavostí, ktoré stoja za návštevu. Či už ide o historické pamiatky, prírodné krásy alebo kultúrne podujatia, každý si tu nájde niečo pre seba.
Považský hrad
tags: #kostol #sedembolestnej #panny #marie #podvazie