Osídlenie územia Hornej Lehoty je podľa archeologických nálezov veľmi dávne. Platná mienka hovorí, že už v predslovanskom období sa tu povrchovo dolovali rudy. Neskôr ich prevzali povrchovú ťažbu kovov. Banská Bystrica a okolie.
Panoráma Banskej Bystrice
Cirkevná Organizácia a Zakladanie Farností
Za Uhorska, z čias panovania sv. Štefana, bola cirkevná organizácia stabilizovaná. V 12. a 13. storočí existovali fary po osadách, ktoré boli podriadené hradnej fare. Dôvodom boli praktické potreby veriacich, ktorí museli voziť svojich zosnulých ku hradnému kostolu, kde bol cintorín. Takéto fary sú v hornozvolenskej župe napríklad v Ponikách a H. Mičinej, Hájnikách, Babinej, Bacúrove, D. Nive, Sáse, Budči, Očovej a Tŕní.
Zakladanie nových farností malo dobrý vplyv na duchovný život veriacich. K zakladaniu dochádzalo tam, kde to potreba ukazovala. Najväčší rozmach zakladania farností nastal za vlády Márie Terézie a Jozefa II. Jozef II. sa zameral na najchudobnejšie kraje horských dolín. Na konci 19. storočia boli zriadené fary a expozitúry v Podbrezovej, Partizánskom, Bacúchu a Uľanke. Po druhej vojne vznikli nové fary v Mýte a Príbovciach.
V tekovskej župe nájdeme fary v Jastrabá, Kremn. Baniach, Hliníku, Žarnovici, Trubíne, Vieske. V Turci to boli Háj, Kláštor, Sl. Pravno, Sv. Mara, Turč. Ďur, Necpaly, Turč. Sv. Martin.
Zakladanie nových farností prinášalo vždy veľké ťažkosti. Biskup sa nerád zmieroval s rozdelením svojej farnosti, pretože tým prišiel o časť svojho príjmu. Ďalšia ťažkosť bola s dotáciou nového farára.
Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Hornej Lehote
V Hornej Lehote sa 20. marca konalo stretnutie mládeže Oravy s pomocným spišským biskupom Štefanom Sečkom v kostole Sedembolestnej Panny Márie. Biskup povzbudil mladých, aby nasledovali príklad mudrcov a vytrvalo kráčali po ceste, ktorá vedie k Bohu. Správca farnosti Henryk Sitek prečítal list Otca biskupa Františka Tondru pred takmer preplneným kostolom. Následne prebehla diskusia biskupa Štefana Sečku s mládežou. Na záver sa veriaci zúčastnili pobožnosti krížovej cesty a adorácie pred Sviatosťou oltárnou.
Vzhľadom k tomu, že Folklórna skupina Charita si v roku 2020 pripomenula 25. výročie vzniku, Fašiangy sa začali už sv. omšou v kostole Sedembolestnej Panny Márie. Obecný úrad dal urobiť zostrih vystúpení folklórnej skupiny počas jej 25 ročného trvania. To bol vstupný program tohtoročných fašiangov.
Slováci už oddávna prechovávali úctu a dôveru k Božej Matke Sedembolestnej. Prvé chrámy zasvätené Panne Márii sa začali objavovať na našom území po roku 1250, po odchode Tatárov. Približne tri desaťročia pedtým vznikla vo Florencii rehoľa servítov, ktorá sa venovala úcte Sedembolestnej Panny Márie a táto úcta prenikla aj na naše územie. V druhej polovici 16. storočia sa zachovala zmienka o približne 45 kostol a kaplnkách zasvätených Sedembolestnej Panne Márii.
Sviatok Sedembolestnej Panny Márie, ktorú pápež Pavol VI. vyhlásil v roku 1966 za hlavnú Patrónku Slovenska, si Slovensko a Katolícka cirkev pripomínajú 15. septembra.
Číslo sedem je v biblickej reči symbolickým číslom a znamená plnosť. Vymenúva sa 7 najznámejších bolestí Panny Márie:
- Proroctvo Simeona, ktorý jej 40 dní po narodení Ježiša predpovedal ťažkú budúcnosť jej Syna a to, že jej dušu „prenikne meč“.
- Útek s dieťaťom do Egypta pred Herodesom, ktorý dal v strachu pred novým kráľom vyvraždiť v Betleheme chlapcov mladších ako 2 roky
- Strata 12- ročného Ježiša v jeruzalemskom chráme
- Keď Ježiša zajali a odsúdili
- Keď Ježiš zomieral na kríži
- Keď Ježiša zložili z kríža
Sedembolestná Panna Mária
Národnou Svätyňou sa pre Patrónku Slovenska stal chrám v Šaštíne. História pútnického miesta v Šaštíne:
- 1564 - Začiatok pútnictva.
- 1654 - Sochu Sedembolestnej Panny Márie počas tureckých vojen preniesli do blízkeho zámku a uschovali v kaplnke sv. Imricha.
- 1710 - Socha bola znova uložená do kaplnky. Ľud si ju veľmi uctieval a stalo sa mnoho zázračných uzdravení na tele i na duši. Preto sa začalo s ich vyšetrovaním.
- 1732 - 25. augusta sochu preniesli do loretánskej kaplnky pri šaštínskom kostole na námestí.
- 1733 - provinciál radu Paulínov, František Rosa, vymohol, aby socha prešla pod ich opateru. Paulíni prišli do Šaštína 2. apríla. Podujali sa postaviť pútnický chrám a kláštor.
- 1736 - 16. júla posviacka základného kameňa.
- 1748 - bola dokončená stavba a strecha nad kostolom a v roku 1751 bol zastrešený aj kláštor.
- 1762 - 12. augusta bola vysviacka chrámu a 15. augusta slávnostné prenesenie sochy na hlavný oltár.
- 1786 - cisár Jozef II. Zrušil rehoľu Paulínov, ktorých bolo v Šaštíne 17.
- 1924 - 8. september rozhodnutím trnavského biskupa Dr. Pavla Jantauscha prišli do Šaštína saleziáni - synovia Don Bosca.
- 1927 - 2. apríla sv. Otec Pius XI. Dekrétom “Celebre apud Slovaccham gentem” vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska.
- 1950 - 14. apríla boli zo Šaštína násilne vyhnaní Saleziáni a správa prešla do rúk diecéznych kňazov.
- 1964 - pri 400 - ročnom uctievaní sochy na žiadosť pánov biskupov Dr. Ambróza Lazíka a Dr. Eduarda Néczeyho pápež Pavol VI. povýšil svätyňu Sedembolestnej dekrétom “Ad perpetuam rei memoriam” z 23. novembra na baziliku minor - menšiu.
- 1995, 1. júl - Bazilika privítala najvzácnejšieho pútnika, pápeža Jána Pavla II.
- 2012, 12. augusta - Výročie 250. rokov posviacky Baziliky