Nemecké Vianočné Tradície a Zvyky

Rovnako ako na Slovensku, aj v Nemecku sú Vianoce najkúzelnejším sviatkom v roku.

K sláveniu najkrajších sviatkov patria bezpochyby tradície, bez ktorých by sme si ich ani nevedeli predstaviť. Bez nich by snáď Vianoce ani neboli Vianocami. Nemecké Vianoce sú spojené s hlbokými tradíciami, ktorých korene siahajú stáročia do minulosti.

Nemecké vianočné zvyky, z ktorých mnohé sa rozšírili do celého sveta, vytvárajú jedinečnú atmosféru spojenú s rodinným teplom, duchovnou reflexiou, zimnou nádherou a radosťou z očakávania sviatkov.

Od adventného obdobia, plného špeciálnych zvykov a symbolov, po Štedrý večer a samotný deň Vianoc, nemecké sviatočné oslavy sú prepojené s náboženskými i kultúrnymi aspektmi. Vianočné obdobie v Nemecku začína už počas adventu, čo je štyri týždne trvajúca príprava na narodenie Ježiša Krista.

Pozrite sa, ako sú odlišné nemecké Vianoce od tých slovenských.

Adventné obdobie a jeho symbolika

Nemecké Vianoce sú bohaté na tradície, ktoré v sebe nesú hlboký duchovný význam, rodinnú súdržnosť a zmysel pre komunitu.

Od adventu a jeho symbolov až po Štedrý večer, Vianoce v Nemecku sú príležitosťou nielen na oslavu narodenia Krista, ale aj na posilnenie rodinných väzieb a zachovanie stáročných zvykov.

Adventný veniec (Adventskranz)

Jedným z najznámejších symbolov adventu je adventný veniec (Adventskranz), ktorý má zvyčajne štyri sviečky. Každú nedeľu sa zapáli jedna sviečka, čím sa symbolizuje príchod Krista a blížiaci sa Štedrý deň.

Tento zvyk sa rozšíril z Nemecka do mnohých iných krajín a pôvodne pochádza z 19. storočia. Veniec, ktorý zapaľujeme každú adventnú nedeľu, pričom sa tešíme na nezadržateľne sa blížiace vianočné sviatky, vznikol v Hamburgu.

Zhotovil ho farár Johann Henrich Wichern v prvej polovici 19. storočia. Bol z dreva a mal podobu kolotoča. Sviečka sa však zapaľovala každý deň, aby deti v sirotinci, kvôli ktorým ho vynašiel, vedeli, koľko času bude trvať, kým prídu Vianoce a ony dostanú darčeky.

Adventný kalendár (Adventskalender)

Ďalším populárnym prvkom adventu je adventný kalendár (Adventskalender), ktorý si obľúbili najmä deti. Tradične obsahuje 24 okienok, pričom za každým okienkom sa nachádza malý darček, sladkosť alebo obrázok. Tento zvyk vznikol v Nemecku už v 19. storočí. Tento kalendár má zvyčajne 24 okienok alebo priehradiek, pričom každý deň od 1. do 24. decembra sa jedno otvorí.

V súčasnosti sú adventné kalendáre kreatívnejšie než kedykoľvek predtým - od tých plných čokolád až po luxusné verzie s kozmetikou, čajmi alebo drobnými darčekmi.

Vianočné trhy (Weihnachtsmärkte)

Vianočné trhy (Weihnachtsmärkte) sú jednou z najväčších a najznámejších atrakcií nemeckých Vianoc. Pochádzajú zo stredoveku a pôvodne boli miestom, kde si ľudia mohli zakúpiť jedlo a nápoje počas chladných zimných mesiacov.

Najstaršie vianočné trhy sa začali organizovať v Drážďanoch už v prvej polovici 15. storočia konkrétne v roku 1453. Boli zdrojom jedla a posilnenia v chladných a mrazivých zimných časoch.

Najznámejšími nemeckými vianočnými trhmi sú trhy v mestách Drážďany, Norimberg a Mníchov, no každé väčšie mesto a mnohé dediny organizujú svoje vlastné verzie týchto trhov. Každý vianočný trh má svoju špecifickú atmosféru a ponúka regionálne špeciality. Sú miestom, na ktorom nasávame pravú vianočnú atmosféru - dlho pred Vianocami aj po nich. Spoznáme ich podľa typických prvkov - rôznorodých a pestrých farieb, vôní, chutí i kolied, ktorými to hrá už z diaľky.

Medzi ďalšie typické jedlá na vianočných trhoch patrí Bratwurst (grilované klobásky), Glühwein (varené víno s korením) a gebrannte Mandeln (pražené mandle).

Nikolaustag - aký sprievod má Mikuláš v Nemecku?

Príchod Mikuláša na Slovensku pre mnoho deti značí blížiace sa Vianoce. V Nemecku majú túto tradíciu tiež a v podvečer 6. decembra prichádza za deťmi Nikolaus aby tie dobré obdaroval drobným darčekom alebo sladkosťou.

V niektorých regiónoch je zvyk, že deti navštívi aj Knecht Ruprecht, Mikulášov sprievodca, ktorý rozdáva uhlie alebo metly neposlušným deťom.

V niektorých oblastiach Nemecka existuje postava zvaná Knecht Ruprecht alebo Krampus, ktorá sprevádza Nikolausa. Je to veľká rohatá príšera odetá v handrách a nesie reťaze. Má potrestať deti, ktoré boli neposlušné! V iných častiach Nemecka nasleduje svätého Mikuláša malý človek zvaný Schwarzer Peter, teda Čierny Peter, ktorý nesie malý bič.

Štedrý večer (Heiligabend)

Hlavným dňom vianočných osláv v Nemecku je Štedrý večer, známy ako Heiligabend. Štedrý večer, tzv. Heiligen Abend alebo Svätý večer, je v Nemecku pracovný deň.

Všetky obchody sú otvorené, obyčajne do 14-tej hodiny, a ulice sú plné ľudí, ktorí nakupujú darčeky. Väčšina z nich si berie na popoludnie voľno, aby sa pripravila na večer. Ženy chystajú slávnostné jedlo a muži s deťmi zdobia vianočný stromček.

Vianočný stromček (Weihnachtsbaum)

Tradičným prvkom nemeckého Štedrého večera je výzdoba vianočného stromčeka (Weihnachtsbaum), ktorý je často zdobený až priamo na Štedrý deň. O vyzdobenie stromčeka sa starajú najmä deti a muži.

Vianočné stromčeky v Nemecku majú dlhú tradíciu, pričom práve nemecké rodiny v 16. storočí prvýkrát priniesli stromček do svojich domovov ako symbol Vianoc.

Prvé tradičné ozdoby chudobných boli jablká a sladkosti, šľachta ozdobovala stromček pozláteným ovocím a postriebrenými sklenými guľami. Tradičné farby vianočných gúľ v Nemecku sú červená, zlatá a strieborná. Veľmi obľúbené sú sviečky, strieborné alebo zlaté „vlasy“ tzv. Lametta, mašle, slamené hviezdy, drevené hračky a čokoládové figúrky.

Štedrovečerné jedlo: Regionálne rozdiely a tradičné pokrmy

Večer sa rodiny zhromažďujú pri večeri, ktorá má v Nemecku mnoho regionálnych variácií. V Nemecku nemajú žiadne pravidlá na to, čo jesť alebo nejesť na Štedrý večer. Štedrovečerné jedlá sa odlišujú podľa jednotlivých oblastí.

Možno budete prekvapení, ale tradičného vianočného kapra nájdete len v Bavorsku a v Bádensko - Wurtenbersku. Na severe sa najviac konzumuje zemiaková kaša s párkom. Na dedine je zasa zvykom jesť ihneď po polievke kysnuté koláče, tzv. Rohrnudeln.

Vo viacerých rodinách sa stretnete s pečenými klobásami a kyslou kapustou. V domácnostiach s deťmi je zvykom mať iba „rýchle jedlo“: klobásu so zemiakovým šalátom či pyré, aby si najmenší mohli čím skôr rozbaliť vytúžené darčeky. Tam, kde deti nie sú, býva na večeru aj viacero chodov.

V niektorých rodinách uprednostňujú pečenú hus, kačku či morku, údené mäso alebo syrové fondue. Obľúbené sú aj ovocné kompóty a rôzne zaváraniny.

Po slávnostnom jedle si Nemci doprajú koláčiky, vianočné štóly, marcipánové cukrovinky a varené víno. Nesmie chýbať ovocný šalát s likérom, ktorý sa podáva na záver večere.

Milovníci mäsa si môžu pochutnať na tzv. Konšelskej mise. Na nej nájdu teplé i studené plátky pečeného bravčového a údeného mäsa, kačicu, hus, morku či biele klobásy.

Bescherung: Rozbaľovanie darčekov

Po večeri sa rodiny presúvajú k stromčeku na otváranie darčekov, známe ako Bescherung. Predtým, ako si členovia rodiny odovzdajú dary, čítajú pri svetle sviečky vianočný príbeh a spievajú koledy.

V mnohých rodinách darčeky „prináša“ Christkind (Ježiško), postava, ktorá má pôvod v protestantských regiónoch Nemecka a ktorú zaviedol Martin Luther.

V katolíckych oblastiach je to často sv. Vianočný muž cestuje na osedlanom divokom vetre. Predtým odnášal vo svojom vreci neposlušné deti. Teraz, vraj už dobrácky starý muž, trestal neveru veľmi svojsky: poriadnym výpraskom metlou.

V južnej časti krajiny chodí do domácností Ježiško (Christkindl), v sprievode anjelov z neba. Túto tradíciu zaviedol v 16. storočí Martin Luther, ktorý ustanovil Ježiška za nositeľa darčekov a jeho narodeniny za deň obdarovávania, Bescherung.

Vianočné dni (Weihnachtstag)

Po Štedrom večeri nasleduje Vianočný deň (25. december), ktorý je dňom odpočinku a osláv s blízkymi. V Nemecku sa slávi aj druhý sviatok vianočný (26. december), známy ako Zweiter Weihnachtsfeiertag, ktorý je ďalším verejným sviatkom.

Tieto dva dni (25.12. a 26.12.) sú v Nemecku oficiálne dni odpočinku a ľudia ich využívajú na navštevovanie svojej rodiny a blízkych známych.

Kulinárske potešenie: Vianočné pečivo a dezerty

Vianoce sú v Nemecku obdobím kulinárskeho potešenia a niektoré jedlá a dezerty sú neoddeliteľnou súčasťou osláv. Medzi tradičné vianočné pečivo patria plnené sušienky. Perníky (Lebkuchen). Najmä Stollen, ktorý pochádza z Drážďan.

Obdobou našich vianočiek sú v Nemecku populárne takzvané vianočné štóly (Stollen). Je to druh koláča, do ktorého sa pridáva sušené ovocie, orechy, kandizovaná kôra z citrusových plodov, prípadne z marcipánu a na vrchu je posypaný cukrom.

Od 18. storočia sa v Nemecku vypeká vaječné pečivo, ktorému sa hovorí „marcipán chudobných“ alebo Springle. Typickým nemeckým dezertom je jablkový závin s čerešňovým kompótom, známy je aj Christstollen (biskupský chlebíček), Lebkuchen (medovníky) a mandľový dezert.

Ak by ste si chceli dopriať tradičný nemecký vianočný nápoj, môžete skúsiť Feuerzangenbowle. Je vyrobený z vína, rumu a niekedy aj ovocnej šťavy. Je to podobné varenému vínu, ale silnejšie.

Lebkuchen, tiež známy ako Pfefferkuchen, je lahodný nemecký koláč sladený medom s chutným cukrovým vrškom. Pochádza zo 14. storočia, kedy ho používali katolícki mnísi, nájdete ho na vianočných trhoch, v supermarketoch a v pekárňach po celej krajine. Skvelé sa hodí k popoludňajšej šálke čaju.

Nemecké vianočné koledy

K Vianociam v Nemecku neodmysliteľne patria vianočné koledy. Ľudia v Nemecku tradične spievajú koledy v predvianočnom čase buď vo svojom miestnom kostole, alebo doma pri vianočnom stromčeku.

Stille Nacht, teda Tichá noc, je populárna pieseň po celom svete, ale jej korene pochádzajú priamo z malej rakúskej dedinky Oberndorf. Príbeh rozpráva, že na Štedrý deň v roku 1818 sa pastor menom Joseph Mohr snažil nájsť spôsob, ako hrať hudbu pre nočné bohoslužby, pretože jeho organ bol zničený v dôsledku nedávnej povodne.

Je zaujímavé, že O Tannenbaum, v preklade Ó jedlička, nemá nič spoločné s Vianocami. Skladateľ a organista Ernst Anschütz sa rozhodol napísať pieseň, ktorá jednoducho odráža krásu a vernosť obyčajnej jedle. K tomu došlo v roku 1824, ale ako ľudia začali používať jedľu ako vianočnú tradíciu, pieseň sa postupne stala uznávanou ako sviatočná pieseň.

Na dôležitosť Vianoc pre Nemcov poukazuje aj Vianočné prímerie, ktoré sa konalo 25. decembra 1914. Po 5 mesiacoch ťažkých bojov sa neďaleko belgického mesta Yrpy začali ozývať z nemeckých zákopov vianočné koledy. Nemeckí vojaci vyšli v mieri zo zákopov a vyzvali svojich britských nepriateľov, aby spoločne oslávili Vianoce. Tí sa pridali a všetci vojaci si vymieňali drobné dary a dokonca sa stretli v niekoľkých futbalových zápasoch.

Vianočné dekorácie a zvyky

Vstúpte na Vianoce do akéhokoľvek nemeckého domu a nájdete v ňom množstvo vianočných anjelov, teda Weihnachtsengel. Jedna z najobľúbenejších vianočných dekorácií, anjeli, sa dávajú na stromček alebo sa umiestňujú na nábytok. V niektorých rodinách sa odovzdávajú z generácie na generáciu a majú zvláštne významy, ako je nádej, radosť, láska, pospolitosť a mier.

Sternsigner, čo v preklade znamená hviezdni speváci, je, keď sa malé deti prezliekajú za Troch kráľov a chodia navštevovať domy vo svojom okolí s hviezdou na žrdi. Často spievajú koledy, aby šírili dobrú náladu. Vychádza z katolíckej tradície a vykonáva sa aj v niektorých častiach Rakúska.

Ozdobné figúrky luskáčikov, bežne vyrábané tak, aby pripomínali vojačika, sú nemeckou vianočnou tradíciou. Podľa nemeckého folklóru sa luskáčikovia dávali rodine pre šťastie. Predpokladá sa, že budú strážiť rodinu a držať zlých duchov a nebezpečenstvo ďalej od rodiny.

Snáď najznámejšími nemeckými dekoráciami sú sklenené ozdoby. Obľúbené sú aj tradičné drevené dekorácie, ako je luskáčik.

Tabuľka: Prehľad nemeckých vianočných tradícií

tags: #nemecka #tema #vianoce