Mestská časť Banskej Bystrice, Podlavice, má bohatú históriu, ktorá siaha až do stredoveku. Táto oblasť, známa aj ako Skubín, prešla mnohými zmenami a vývojom, ktoré formovali jej súčasnú podobu.
Prvýkrát sa s názvom Skubín stretávame na začiatku 16. storočia. Pôvodný názov Skubína, časti dediny patriacej Radvanskovcom z Radvane, bol pravdepodobne Podlavice. V rokoch 1368 - 1404 sa nám zachovalo pre Podlavice označenie ako Podlavyca. Prvýkrát v roku 1524 sa spomína pod názvom Skubín. V roku 1538 sa objavuje názov Scubin, v roku 1560 Skubin. V čase maďarizácie v Uhorsku bol názov Skubína zmenený na Szakbény, po vzniku Československa sa vrátil pôvodný slovenský názov v podobe Skubín a od roku 1960 po zlúčení s obcou Podlavice bol zavedený nehistorický názov v podobe novotvaru Laskomerské.
Niekdajšia zemepanská dedina, ktorej pánmi boli príslušníci šľachtickej rodiny Radvanskovcov z Radvane, má viacero zaujímavostí. Okrem rokov 1687 - 1696, kedy obec zabrala banskobystrická banská komora, patrila nepretržite šľachtickej rodine Radvanskovcov. Rdvanskovci sa titulovali ako dedičný páni Radvane, Skubína a Malachova. V rokoch 1536 - 1560 sa časť Skubína dostala od Petra Radvanského do zálohu mesta Banská Bystrica. V polovici 19. storočia sa zemepanská dedina Skubín stala samostatnou obcou. V roku 1952 tu bolo založené Jednotné roľnícke družstvo III.
Unikátna je zachovaná časť historickej cesty, ktorá viedla z niekdajšej Radvane do Skubína a do súčasnosti nesie starobylý slovenský názov Závoz (cesta v súčasnosti vedie cez sídlisko Fončordu časť Havranské). Od mestskej časti Podlavice ju od mesta smerom na Tajov oddeľuje práve Tajovský potok. Cez Tajovský potok prechádzala po moste na druhú stranu veľká stredoveká cesta magna via, ktorá viedla od Zvolenského kráľovského hradu na Turčiansky hrad. Časť tejto vyše 700 ročnej cesty slúži dodnes. Tajovský potok mal pôvodný stredoveký názov Štiavnica, v mladšom období Tajovka dokonca sa nazýval Skubínsky potok.
Banská Bystrica má vďaka Skubínu aj svojich zbojníckych hrdinov. Popravil ich majster kat z Prievidze dňa 2. septembra v roku 1854 v Kostiviarskej a ich telá pochoval radvanský evanjelický farár Andrej Javor. Obaja boli otcovia malých detí, Ursíny ich mal dokonca šesť.
Významným dňom pre farnosť bol 28. apríl 2007, kedy bol posvätený kostol Svätého Ducha. Základný kameň kostola požehnal Svätý otec Ján Pavol II. pri svojej apoštolskej návšteve Banskej Bystrice 12. septembra 2003. Po kostoloch na sídliskách Fončorda a Sásová je iba treťou sakrálnou stavbou postavenou v Banskej Bystrici po takmer tristoročnej prestávke.
Okrem Kostola Ducha Svätého sa v Banskej Bystrici nachádzajú aj ďalšie významné kostoly a kaplnky:
- Kostol Nanebovzatia Panny Márie
- Kostol sv. Kríža
- Kostol sv. Alžbety
- Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov
Zaujímavé sú aj kaplnky, ktoré majú rôzne využitie:
- Kaplnka sv. Agáty (v Mammacentre sv. Agáty)
- Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
- Kaplnka Diecézneho pastoračného centra Jána Pavla II.
- Kaplnka Božieho hrobu
V súvislosti s náboženským životom v Banskej Bystrici bola vytvorená aj nová farnosť Banská Bystrica-Belveder, ktorá má slúžiť pre potreby obyvateľov v tejto štvrti. Na území farnosti sa predpokladá okolo 2500 obyvateľov.
História Banskej Bystrice (v skratke) 1
Dňa 26. septembra 2007 bol posvätený Univerzitného pastoračného centra Štefana Moysesa, biskupa. Novopostavené centrum má slúžiť ako kontaktné miesto a priestor pre vzájomné stretnutia.
História farnosti Ducha Svätého v Podlaviciach je prepletená s históriou celej oblasti a svedčí o bohatom kultúrnom a náboženskom dedičstve tohto regiónu.
| Rok | Názov |
|---|---|
| 1368-1404 | Podlavyca (pre Podlavice) |
| 1524 | Skubín |
| 1538 | Scubin |
| 1560 | Skubin |
| Čas maďarizácie | Szakbény |
