Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie je zasvätený Panne Márii už v 12. storočí. Každoročne, pri príležitosti sviatku Nanebovzatia Panny Márie, sa tu koná významná púť, ktorej súčasťou je aj sv. omša.
Kostolík stojí v opevnenom areáli cintorína na východnom okraji mesta vo vyvýšenej polohe (Mariánsky vŕšok). Je dobre viditeľný aj zo samotného mesta vďaka mohutnej veži. Kostol Nanebovzatia Panny Márie stojí na námestí v obci. V dávnejšej minulosti bol ohradený múrom. Okolo kostola sa nachádzal cintorín, ktorý bol však od roku 1803 premiestnený.
Vznik kostolov Nanebovzatia Panny Márie siaha až do začiatku 14. storočia. Pôvodný kostol bol v 13. a 14. storočí prestavaný v gotickom slohu. Kanonické vizitácie udávajú rok postavenia kostola 1115. Zachovaná listina udáva, že kostol posvätil Benedikt Thurioczy zo sv. Michala, ktorý kúpil sučianske panstvo od Ľudovíta. Vo svojej histórii prešiel mnohými katastrofami, viackrát zhorel.
Základ budúceho Mestského hradu určila najstaršia stavba v meste - farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie. Kostol, ktorý sa stal srdcom mesta, tu stojí už sedem storočí a oprávnene je jeho najväčšou pýchou.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Sučanoch
Vývoj a prestavby
Prvý kostolík postavili v areáli staršieho opevneného hradu niekedy v priebehu prvej alebo druhej tretiny 13. storočia. V roku 1383 kostolík prevzali karmelitáni, ktorí ho okolo roku 1400 prestavali v gotickom slohu. Staršia svätyňa bola vtedy odstránená a nahradilo ju podstatne väčšie polygonálne presbytérium rovnakej šírky ako románska loď. Koncom 15. storočia bol kostolík aj s cintorínom opevnený, pričom obranný múr zosilňovalo aj päť bášt. Osobitý ráz kostolu dodáva okrem polohy aj jeho opevnenie s baštami polygonálneho pôdorysu z 15. storočia.
Pred rokom 1520 bola k južnej strane veže pristavaná neskorogotická kaplnka. Ďalšie úpravy sa realizovali v rokoch 1687 a 1805. Od 18. storočia sa tu začali konať púte, s čím súvisela aj premena bášt na kaplnky. V roku 1767 pristavali ku veži zo severnej strany kaplnku sv. Michala. Donedávna sa výstavba kostola datovala do roku 1260 (veža a západná časť lode). Z obdobia gotiky pochádza západná veža, polygonálne presbytérium s klenbou, južná kaplnka zasvätená dnes sv. Jánovi Nepomuckému a viacero častí výzdoby interiéru (vrátane sochy Madony z druhej polovice 15. storočia).
Ďalšie významné prestavby a úpravy:
- 1590: Prevedená väčšia prestavba, o čom svedčí epitaf na južnej strane svätyne z vonkajšej strany.
- 1599: Kostol bol reštaurovaný.
- 1725: Odstránená drevená povala a loď preklenutá valenou klenbou, ktorá je nižšia ako pôvodná. Zamurovaných 6 krásnych gotických okien.
- 1763: Po požiari bol kostol zreštaurovaný a opatrený priestranným chórom, lavicami a tzv. božím hrobom.
- 1890: Urobil sa nový vchod pod vežou a nový murovaný chór.
- 1925: Strecha i lode boli pokryté škridlou (pôvodne šindľom).
- 1933: Urobená nová brizolitová omietka, čím kostol stratil na svojej starobylosti.
- 1947: Do kostola dané nové lavice.
- 60. roky 20. storočia: Obnovený organ, urobené nové elektrické vedenie a osvetlenie, kostol vymaľovaný a zreštaurované všetky oltáre a kazateľnica. Urobené elektrické vykurovanie a zavedený rozhlas.
Architektúra a interiér
Architektúra Rímskokatolíckeho farského kostola Nanebovzatia Panny Márie, ktorá je zachovaná sčasti v pôvodnom stave dodnes, jeho stavbu kladie do druhej polovice 14. storočia. Kostol je trojloďovou pseudobazilikálnou halovou stavbou s novým mnohouholníkovým uzáverom svätyne. Na severnej strane svätyne je pristavaná sakristia. Pôvodne to bola kaplnka zasvätená sv. Michalovi Archanjelovi. Zo severnej strany kostola bola pristavená kaplnka zasvätená sv. Jednou z najkrajších umelecko-výtvarných častí chrámu je portál na južnej strane. Pozoruhodným je tympanón, ktorého reliéf znázorňuje korunovanie Matky Božej Panny Márie. Tento reliéf nad umelecky krásnou bránou je jednou z najstarších plastík na Slovensku.
Predná časť kostola - presbytérium čiže svätyňa - má bohatú hviezdicovú klenbu, ktorá pochádza z čias prestavby celej svätyne v roku 1771 vo viac-menej barokovom slohu. Bohato pomaľovaná je klenba svätyne: motív Ducha svätého a anjelov. Je to dielo majstra Felixa Daberta z roku 1887. Pôvodný gotický hlavný oltár už v roku 1621 nahradili iným, renesančným. Ústrednou postavou však vždy zostávala patrónka farského kostola - Nanebovzatá Panna Mária. Terajší hlavný oltár zhotovili v dielni majstra Dominika Demetza z Groden- St. Ulrichu v Tirolsku v roku 1886. Objednal ho vtedajší farár Štefan Koštialik. Stalo sa tak v rokoch 1886 - 1887, keď sa realizovala rozsiahla reštaurácia kostola.
Vo farskom kostole je niekoľko klenotov. Relikviár v tvare kríža od Mikuláša Gallicusa zo Sieny pochádza z prvej polovice 14. storočia a je vysoký 42 cm. Cenné sú pacifikály z 15. storočia. Monštrancia pripisovaná košickému zlatníkovi Antóniovi pochádza zo začiatku 16. storočia. Kalich od Jána Kolbenhayera z Levoče, vysoký 25 cm, bol vyrobený z pozlateného striebra v roku 1795. Nachádza sa tu aj bronzová krstiteľnica z roku 1549, ktorej časť (tzv. nohu v tvare kónickej nádoby) historici pripisujú prvej gotickej zvonolejárskej dielni na Spiši založenej Majstrom Konrádom.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Štiavnici
Najcennejšie súsošie Ukrižovania - Kríž, Sedembolestná Panna Mária a sv. Ján, pôvodne stálo na tráme vo víťaznom oblúku. Po odstránení trámu je umiestnené v bočnej lodi pri južnom portáli. Patrí medzi najlepšie diela, aké kedy vyšli z dielne Majstra Pavla z Levoče. Pochádza z roku 1520. Vo svätyni nad sakristiou visí vzácny tabuľový obraz znázorňujúci umučeného Krista a Bolestnú Pannu Máriu. Obraz bol súčasťou starého oltára Bolestnej Panny Márie.
Súčasnosť
Kostolík slúži ako filiálny chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi (Prievidza - mesto). Je v pomerne dobrom stave, konajú sa tu sv. omše a v auguste púť. Bohoslužby sú v nedeľu o 9.00 hod. 30. septembra 2012, po generálnej rekonštrukcii, s láskou a radosťou posvätil obnovený Farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Sučanoch i oltár tohto kostola Mons. Tomáš Galis, žilinský biskup.
V roku 2017 bol vykonaný archeologický výskum presbytéria a vyhotovenie novej dlažby. Dňa 6. mája roku 2018 banskobystrický diecézny biskup Mons. Marián Chovanec posvätil kostol Nanebovzatia Panny Márie a nový oltára z dielne doc. Hodnota historického urbanizmu Kostol je jednou z urbanistických, historických a architektonických dominánt mesta Banská Štiavnica, s výrazným podielom na charaktere jeho urbanistického jadra.
Podľa dokumentácie „Mgr. Michal Šimkovic, PhDr. Zuzana Zvarová, Mgr. Peter Buday, PhD., Mgr. Mikuláš Čelko, PhDr. Štefan Oriško CSc., Ing. arch. Karol Ďurian: R. K. FARSKÝ KOSTOL NANEBOVZATIA PANNY MÁRIE (KOSTOL FARSKÝ, Č. ÚZPF 2486) - Umelecko-historický a architektonicko-historický výskum, 2017".
Kostol má bohatú históriu. Chrám, ktorý stál na tomto mieste, bol zo 14. storočia a bol zasvätený Márii Magdaléne. Neskôr bola z južnej strany pristavená kaplnka zasvätená sv. Kataríne. Na východnej strane kostola stála samostatne stojaca veža, ktorá mala v tomto období aj obranný charakter, pretože poskytovala výhľad na všetky svetové strany.
Kostol v Banskej Bystrici
V roku 1500 zasiahol mesto ničivý požiar a značne zničil aj kostol Nanebovzatia Panny Márie. Po tomto požiari dostal chrám nový, honosný vzhľad. „Ohnivý kohút“ sa do mesta vrátil v roku 1761. Tento požiar patril k najničivejším v celej Európe. V Banskej Bystrici vtedy zhorelo vyše 300 domov. Oheň si našiel cestu aj do farského kostola a zničil interiér hlavnej lode aj hlavný drevený oltár - vyše 20 metrov vysokú archu, dielo Majstra Pavla z Levoče. Tento oltár bol vyšší ako levočský (v Bazilike sv. Jakuba v Levoči). Prepadla sa aj klenba v hlavnej lodi.
Takmer zázračne sa požiar nedostal do Kaplnky sv. Barbory a zachovala sa aj plastika „Kristus na Olivovej hore“, uložená v nike na južnej fasáde kostola. Kaplnka sv. Známa je aj ako „Plathovská“ kaplnka, podľa najvýznamnejšieho investora - mešťana Mikuláša Platha. Táto časť kostola ukrýva niekoľko vzácností. V skrini sú umiestnené sochy Panny Márie, sv. Barbory a sv. Hieronyma. Na krídlach sú z oboch strán zobrazené scény zo života sv. Barbory, patrónky baníkov. Veľmi vzácny je aj výjav v predele, ktorý zobrazuje 14 pomocníkov v núdzi, a ktorý je 1 zo 4 na svete. Naľavo od oltára stojí bronzová krstiteľnica z banskobystrickej mede, z roku 1475. Majstrovské dielo kovolejárskeho umenia, ktoré vytvoril Majster Jodok. Unikátna je aj originálna rebrovo-hviezdicová klenba ukončená sochárskou výzdobou v podobe hláv svätých.
V Kaplnke Kristovho Tela na južnej strane kostola sa nachádza ďalší vzácny gotický krídlový oltár. Pochádza z 15. storočia a zasvätený je sv. Magdaléne. Do farského kostola bol prenesený z Kostola sv. Impozantný neskorobarokový organ postavil talentovaný staviteľ organov, Michal Podkonický. Organ bol dokončený v roku 1779 a pôvodne mal 24 registrov v troch skriniach. Neskôr bol dvakrát prestavovaný. V roku 1941 ho prerábala firma Rieger z Krnova. Organ prerobili na elektricko-pneumatický, so 4 manuálmi a 55 registrami v dvoch skriniach. Je bohato zdobený drevorezbami majstra Jána Uttnera, zobrazujúcimi výjavy hrajúceho kráľa Dávida, sv.
Na južnej fasáde farského kostola sa nachádza unikátna plastika - reliéf vo veľkej zasklenej nike, ktorý zobrazuje Krista na Olivovej hore. Ide o vzácnu sochársku prácu v kameni z konca 15. storočia. Pod nikou sa kedysi nachádzal vstup do krypty farského kostola, ktorý bol začiatkom 19. Neogotická osemdesiatsedemmetrová veža farského kostola Nanebovzatia Panny Márie sa nachádza v samotnom centre mesta. Rekonštruovaná bola v rokoch 1893 - 1894 podľa plánov profesora Imricha Steindla. Je najvyššou kostolnou vežou na Slovensku. Veža má zároveň aj najviac hodinových ciferníkov.
Na štyroch stranách veže sa ich nachádza až sedem - štyri v hornej časti a ďalšie tri o niečo nižšie. Sú pozostatkom pôvodnej gotickej veže, ktorá bola v roku 1649 prebudovaná. Všetkých sedem ciferníkov poháňa jeden hodinový stroj. Práve kvôli množstvu hodín na kostolnej veži Spišiaci dostali prívlastok „šlepi“. Paradoxne, najvyššia kostolná veža poskytuje domácim a turistom nádherný výhľad na mesto a široké okolie. V kostolnej veži sa nachádza i najvyššie položená zvonica. Návštevníci pri výstupe na vežu majú možnosť obdivovať päticu zvonov.
Najstarším je tzv. Šmertny zvon s priemerom 92 cm z roku 1486 od spišskonovoveského zvonolejára Jána Wagnera. Dva najväčšie zvony Urban s priemerom 206 cm a váhou 5 320 kg (pôvodne z roku 1647, preliaty 1857) a Concordia s priemerom 164 cm a váhou cca 2 576 kg (z roku 1857) zhotovil zvonolejár Andreas Schaudt z Budapešti. V roku 1930 zvonolejáreň Fischer z Trnavy uliala zvony Peter s priemerom 143 cm a Medián s priemerom 118 cm.
Kostol v Starej Turej
Kostol bol postavený za pastorácie vdp. Pavla Kozáryho, ktorý pôsobil v staroturanskej farnosti 27 rokov, kde aj zomrel a je pochovaný na pôvodnom cintoríne zo 16. storočia pri starej veži.
Barokový rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej je jednoloďová stavba s vtiahnutými piliermi s toskánskymi pilastrami. Svätyňa má segmentový uzáver. Interiér je značne vysoký a rozľahlý, má dve časti - presbytérium a svätyňu, ktoré sú od seba oddelené kamenným umelecky tesaným zábradlím. Z presbytéria sa vchádza do sakristie, ktorá je ľavou prístavbou kostola.
Hlavný oltár tvorí štuková stĺpová architektúra s baldachýnom a rokokovým ornamentom. Pod klenbou je alegória Najsvätejšej Trojice s oblakmi a anjelmi. Po stranách sú drevené sochy svätého Petra a Pavla v životnej veľkosti. Dva umelecky vyrezávané drevené svietniky vysoké asi tri metre (zo 17.stor.) nesú večné svetlo. V strede je umiestnený obraz Nanebovzatia Panny Márie zakúpený vo Viedni z príležitosti posvätenia kostola.
Bočné oltáre s obrazmi sv. Jána Nepomuckého a sv. Jozefa pochádzajú z 18. storočia. Sú ozdobené krútenými piastrami a štítom. Tu sa nachádza aj umelecky kovaný svietnik na veľkonočnú sviecu paškál - dar richtára obce z roku 1816. Umeleckú hodnotu má aj kazateľnica so sochou sv. Michala archanjela ako i rokoková kamenná krstiteľnica v severnej stene lode kostola s reliéfom „Krst Ježiša Krista" v alabastrovom prevedení. Umelecky vyrezávané drevené kostolné lavice pochádzajú z 18. stor. V zadnej časti svätyne je murovaná empora s organom RIEGER KLOSS zakúpený 13. novembra 1950 v Krnove. Fresková maľba na klenbe, znázorňujúca biblické výjavy je z druhej polovice 18. storočia (reštaurovaná v 20. stor.).
Na klenbe je výrazný triumfálny oblúk, v ktorom sa nachádza heslo farnosti „Nanebovzatá veď nás k pokániu a k viere v evanjelium" a latinský text, v ktorom je ukrytý chronogram založenia chrámu 1748. Rok je vytesaný aj nad vnútorným portálom i zvonku nad bočným vchodom. Hlavný vstupný portál je orientovaný na východ. Rozmery kostola sú 37 x 12 m. V priečelí je 30 m vysoká veža ukončená barokovou medenou kupolou a dvojramenným krížom. Hodiny na všetkých štyroch stranách veže už takmer dve storočia odmeriavajú čas a slúžia všetkým bez rozdielu. Rovnako veľký význam majú i zvony. Pôvodné zvony boli z veže odobraté počas prvej svetovej vojny, Nové zvony boli zakúpené a umiestnené na vežu v roku 1922, za prítomnosti prvého slovenského nitrianskeho biskupa Mons. Karola Kmeťka. Južnú časť fasády nad apsidou dekorujú slnečné hodiny.
V areáli kostola sa nachádzajú sochy svätcov. Najstarším je súsošie sv. Jána a Pavla za apsidou kostola. Na podstavci je latinský text s chronogramom 1756. Toto súsošie bolo v 18. storočí pôvodne umiestnené pri návrší Chríb, aby spájalo saršiu časť obce Pažiť (Didrova ul.) a novšiu časť, ktorú tvorila radová zástavba pozdĺž Topoleckého potoka. Na južnej stane areálu kostola sa nachádza socha sv. Jána Nepomuckého z 18. storočia a socha sv. Floriána z roku 1867. V parkovej časti pred kostolom na vysokom podstavci je umiestnená socha Panny Márie - Imaculaty z roku 1866. Posledné dve sochy dal zhotoviť donátor farnosti Michal Valovič spolu s dekanom Martinom Kýškom, farárom v Myjave, staroturanským rodákom.
Od založenia chrámu Panny Márie Nanebovzatej pôsobilo v pastorácii 25 správcov farnosti a 50 kaplánov. V obidvoch kostoloch ( na Chríbe i na námestí) účinkovalo v starej Turej 44 rímskokatolíckych kňazov- farárov.
Kostol má po troch stranách pavlače s kovovým zábradlím. Lavice sú masívne, z dubového dreva. Sakristia je murovaná. Oltár je drevený, maľovaný. Ohrada oltára je ručne vypracovaná - kovová, ružice sú tepané. Na oltári sú polychrómované sochy Mojžiša a Árona. Drevená rokoková kazateľnica nie je pôvodná, ale zakúpená zo staršieho chrámu, nevedno odkiaľ. Nad kazateľnicou je drevená polychrómovaná socha predstavujúca vzkriesenie Spasiteľa. Rokoková krstiteľnica je kamenná, stojí na trojitej volútovej nôžke asi z 18. storočia.
Základný kameň kostola bol položený 3. mája 1784. Kostol bol bez veže, nesmel mať veľké okná ani vchod priamo z ulice. Posviacka chrámu sa konala 24. nedeľu po Sv. Trojici, ktorá pripadla na 21. november 1784. Vykonali ju Pavel Daxner ako domáci kazateľ a lubinský farár Samuel Búth ako posviacajúci. Kostolný oltár bol z pálenej tehly. Navrchu mal podobu srdca. Kazateľnica bola z dosiek.
Pre kostol bol v r. 1791 zakúpený oltár za 220 zlatých , v r. 1792 drevený oltár a kazateľnica za 271 zlatých a nakoniec oltárny obraz Ukrižovaného za 50 zlatých. V roku 1785 bola postavená fara. Na jar v roku 1786 bola na dve časti rozdelená veľká farská komora, a tak sa vytvorila jedna učebňa a byt pre učiteľa.
Od r. 1786 mali evanjelici povolené zvony a od r. 1787 aj veže. Na konvente 26. januára 1797 bolo rozhodnuté, že ku kostolu bude pristavená veža. 1. mája bol slávnostne položený základný kameň, na ktorom sa mala budovať veža. Dokončená bola 20. septembra.
tags: #rimskokatolicky #kostol #nanebovzatia #panny #marie