Slovensko sa môže pochváliť bohatou históriou a kultúrou, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú mníšske kláštory. Tieto miesta nielenže slúžili ako centrá duchovného života, ale aj ako dôležité ohniská vzdelanosti, umenia a hospodárskeho rozvoja. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z najvýznamnejších mníšskych kláštorov na Slovensku, ich históriu a prínos pre spoločnosť.
Červený Kláštor v Pieninách
Významné Kláštory a Rehole na Slovensku
Na Slovensku pôsobilo a pôsobí mnoho mníšskych rádov a reholí, ktoré zanechali výraznú stopu v histórii a kultúre krajiny. Medzi najznámejšie patria:
- Rímska únia Rádu sv. Uršule, Slovenská provincia, Provincialát Uršulínok, Bratislava: Pôsobia na Uršulínskej ulici 3, 81101 Bratislava. Poskytujú základné informácie o slovenských sestrách uršulínkach.
- Inštitút školských bratov, Bratislava: Pôsobia na Čachtickej ulici 14, 83106 Bratislava. Venujú sa osvetovej činnosti v kresťanskom duchu.
- Spoločnosť katolického apoštolátu, Spišská Nová Ves: Pôsobia na Hutnickej ulici 2, 05201 Spišská Nová Ves. Poskytujú duchovné a misijné služby.
- Mariánske sestry, Drienovec: Pôsobia na Drienovci 3, 04401 Drienovec. Starajú sa o chorých a bezvládnych a pracujú s mládežou.
- Rodina Panny Márie, Stará Halič: Pôsobia na Hlavnej ulici 2/4, 98511 Stará Halič. Prevádzkujú misijný dom sestier.
- Inštitút sestier františkánskych terciárok dcéry sv. Františka z Florencie, Melčice - Lieskové: Pôsobia na adrese Zemianske - Lieskové 476, 91305 Melčice - Lieskové.
Červený Kláštor: Perla Pienin
Čarokrásny kút v Pieninách je dnes obľúbené miesto turistov. Rozhodne stojí za to vidieť ho! V Červenom Kláštore v okrese Kežmarok kedysi žili mnísi. Najslávnejší a najznámejší bol Cyprián, ktorého nazývali slovenským Leonardom da Vinci.
Mních Cyprián:
- Narodil sa 28. júla 1724 v Polkowiciach v poľskom Sliezsku ako Franz Ignatz Jaisge.
- Bol to bystrý chlapec, študoval v Brne, Čenstochovej a v Radošine.
- Vstúpil do kláštora a rádový sľub zložil ako brat Cyprián v zoborskom kláštore pri Nitre 21. októbra 1752.
- Neskôr prešiel do kamaldulského Červeného Kláštora v Pieninách.
- Venoval sa medicíne, lekárnictvu, alchýmii a botanike.
- Pre jeho liečiteľské schopnosti ho vyhľadávali ľudia zo širokého okolia.
Cypriána zaujímala príroda a vesmír. Podľa legendy si zostrojil lietajúci stroj, čosi ako rogalo, na ktorom chcel odletieť k Bohu. Cirkev nazvala jeho vynález čertov voz. Podľa povesti po lete na čertovom voze už Cypriána nikto nevidel. V skutočnosti však zomrel na jar roku 1775 a je pochovaný niekde v oblasti Pienin.
Legenda o lietajúcom Cypriánovi (17. 4.)
Múzeum v Červenom Kláštore s historickou expozíciou
História Červeného Kláštora
Pustovníci žili v tejto oblasti už v 11. storočí. Kláštor tu založil magister Kokoš z Brezovice, ktorému za zabitie Fridricha z Hrhova prikázali postaviť šesť kláštorov. V roku 1319 daroval 62 „popluží“ (záberov pluhom) kartuziánom, ktorí začali v roku 1330 stavať drevený kláštor. Ľudové pomenovanie „červený“ dostal neskôr, už ako kamenná stavba podľa neomietnutých červených tvárnic. Neskôr sa z kartuziánskeho stal kamaldulský kláštor. Zanikol v roku 1782 cisárskym dekrétom Jozefa II.
Štát kláštor zrekonštruoval v rokoch 1956 - 1972. Dnes je súčasťou turistickej obce Červený Kláštor, kde sú aj kúpele, múzeum a centrum pltníctva. V súčasnosti je v priestoroch kláštora múzeum s historickou expozíciou.
Kamalduli: Biele Benediktíni
Pustovnícky rád kamalduli boli mnísi, takzvaní bieli benediktíni - pustovníci. Rímskokatolícky rád založil roku 1012 svätý Romualdo pri talianskej Florencii. Členovia rádu nesmeli medzi sebou hovoriť, iba zdraviť sa temným pozdravom „Memento mori“, Pamätaj na smrť.
Cypriánov Herbár
Mnícha Cypriána preslávil herbár, ktorý vytvoril v rokoch 1765 až 1771. Fotokópia herbára je súčasťou expozície kláštornej medicíny a farmaceutiky v Červenom Kláštore. Herbár takmer na sto stranách obsahuje 283 vylisovaných rastlín, ktoré mních nazbieral v Pieninách a Belianskych Tatrách. Ich opis uvádza bylinkár v gréčtine, latinčine, poľštine-goralčine a nemčine.
Interiér Červeného Kláštora
Čo Môžete Vidieť v Kláštore Dnes
Miesta, kde žil Cyprián, majú turistovi čo ponúknuť. Nájdete tu mníšske domčeky - v jednom je stredoveká lekáreň. Predávajú bylinkový čaj či voňavý masážny olej. V areáli je 18 líp, ktoré rastú aj 300 rokov. Najhodnotnejšou stavbou je gotický Kostol sv. Antona Pustovníka so zdobenými klenbami a vežou.
| Otváracie hodiny | Denne 8.00 - 19.00 h |
|---|---|
| Vstupné | Dospelí 3 €, deti a študenti 1 €, dôchodcovia 2 € |
Architektúra a Umenie v Kláštoroch
Okrem duchovného a kultúrneho významu boli kláštory aj centrami stavebného rozvoja. Obdobie 13. storočia predstavuje významnú etapu v dejinách architektúry na Slovensku. Poľnohospodárska výroba zabezpečila dostatok potravín, čo podnietilo rozvoj obchodu a remesiel. Príchod nemeckých osadníkov prispel k hospodárskemu a kultúrnemu rozvoju. Rozmach obchodu a baníctva priniesol prostriedky pre stavebný rozvoj sakrálnych stavieb, miest a kamenných hradov.
V 13. storočí sa prelínajú románsky a gotický štýl. Na začiatku storočia sa s gotickými prvkami stretávame len výnimočne na románskych stavbách (Bíňa, Spišská Kapitula, Nitra - románska kaplnka katedrály, Banská Štiavnica), na konci storočia je situácia opačná. Zahusťuje sa sieť kostolov a kostolíkov na vidieku, čo viedlo k opusteniu systému centrálnych kostolov. Významný vplyv na svoje okolie mali aj stavebné huty pôsobiace pri stavbe Spišského hradu a Spišskej Kapituly či dvoch trojloďových bazilík v Banskej Štiavnici ešte v románskom štýle.
Osobitnú skupinu kostolov tvoria tehlové stavby z oblasti Žitného polostrova a okolia, Gemera a južného Zemplína. Vrcholnou stavbou bol kláštorný trojloďový kostol benediktínov v Diakovciach, ktorý slúžil ako inšpirácia pre viaceré stavby (Čierny Brod-Heď, Šamorín, Križovany nad Dudváhom, Dražovce).
V poslednej fáze románskeho slohu sa stavali všetky základné typy sakrálnych stavieb. Nájdeme tu trojloďové stavby, prevažne baziliky (Spišská Kapitula, Diakovce, Banská Štiavnica, Krupina či Dobrá Niva), ako aj dvojvežové jednoloďové kostoly (Bíňa, Krušovce, Diviaky nad Nitricou). Stále je využívaný aj typ centrál - rotúnd (Šivetice, Prihradzany či Križovany nad Dudváhom). Z rakúskeho Podunajska prišiel impulz pre stavenie centrál v podobe karnerov, dvojpodlažných stavieb kombinujúcich kostnicu a kaplnku.
Slohový zlom nastáva začiatkom druhej polovice 13. storočia, kedy vznikajú posledné stavby prevažujúco románskeho štýlu (Kalinkovo, Rákoš, Šámot, Hontianske Nemce, Sečianky). Prechod medzi oboma slohmi však nebol ani rýchly ani jednoznačný, pri jednotlivých stavbách dochádzalo miešaniu štýlov a ich prvkov. V staršej literatúre sa používal pojem prechodný štýl, vzhľadom na realitu je však vhodnejšie hovoriť o prechodnom období. Ako príklad môžu poslúžiť už goticky vysoké ale stále úzke okná, zakončené ešte románskym oblúkom, aké nájdeme v Rákoši či Starej Haliči. Takisto viaceré ranogotické kamenné portály zhotovili bez typického lomeného oblúka. Na druhej strane tu máme jeden z najhodnotnejších románskych portálov u nás, pozostatok kláštorného kostola v Šahách, kde už kamenári použili lomený oblúk.
Nový sloh sa vyznačoval odlišným prístupom k riešeniu stavieb s dôrazom na vertikalitu, presvetlenie, hmotové odľahčenie a statiku riešenú prostredníctvom rebrovej klenby a vonkajších oporných pilierov. Tieto nové riešenia sa u nás presadzovali len pomaly, a tak v prvom období nachádzame u nás len stavebné detaily, ktoré mali žiadny či len minimálny vplyv na statiku stavieb. Na vidieku, kde kostolíky často stavali miestni majstri, sa ešte aj na začiatku 14. storočia využívali osvedčené postupy románskeho staviteľstva.
Podobne ako v predchádzajúcom storočí sa významnými inšpiračnými centrami stali kláštory. Tie budovali najmä nové mníšske rády, ktoré už prinášali gotický štýl či aspoň jeho prvky. Išlo napríklad o cistercitov (Spišský Štiavnik) či premonštrátov (Kláštor pod Znievom), ako aj kazateľské rády františkánov (Bratislava, Trnava) a dominikánov (Košice). Nový stavebný sloh so sebou prinášajú aj hostia zo zahraničia, najmä z Nemecka, ktorí sa usadili predovšetkým na Spiši a v stredoslovenskej banskej oblasti. Gotický sloh v 13. storočí sa u nás presadzuje najmä v podobe malých jednoloďových kostolíkov s kvadratickým presbytériom zaklenutým jedným poľom krížovej rebrovej klenby, ktoré mohla dopĺňať západná (zvyčajne) predstavaná veža a severná sakristia. Išlo o pomerne jednoduchú stavbu, ktorá však spĺňala potreby veriacich. Väčšie gotické stavby sú v 13.