Kostol svätého Gerváca a Protáza je významnou sakrálnou pamiatkou v Paríži. Nachádza sa v historickej štvrti Marais, ktorá sama o sebe prešla bohatým vývojom a zohrávala dôležitú úlohu v dejinách mesta.
Fasáda kostola svätého Gerváca a Protáza.
Štvrť Marais: Od močiarov k aristokratickej štvrti
Le Marais (z francúzskeho "le marais" = močiar) je historická mestská štvrť v Paríži, ktorá sa rozkladá na pravom brehu rieky Seiny. Dnešná centrálna štvrť bola pôvodne močaristá oblasť za mestom, ktorá bola v 13. storočí vysušená. Ešte dlho po vzniku mesta Paríža zostával pravý breh neobývaný kvôli močiarom, ktoré sa tu vytvárali po povodniach na Seine. Osídlenie sa koncentrovalo na ostrove Cité a na južnom, ľavom brehu Seiny v oblasti dnešnej Latinskej štvrti.
Už od 9. storočia sa miesto využívalo ako pasienky, ale osídlenie malo dlho len vidiecky charakter. Až v 12. storočí sa tu usídlili niektoré náboženské rády, z ktorých najvýznamnejší boli templári, ktorí sa po odchode z Cypru presunuli do Paríža a na pozemkoch darovaných francúzskym kráľom Ľudovítom VII. vybudovali svoje hlavné sídlo. Práve tento poriadok sa zaslúžil o vysušenie močiarov počas 13. storočia. V roku 1240 bolo postavené prepošstvo templárov obklopené vlastnými hradbami, pretože sa nachádzalo mimo mestské hradby, ktoré nechal na ľavom brehu vybudovať kráľ Filip II. August. Opevnené prepošstvo prilákalo remeselníkov a obchodníkov, ktorí boli oslobodení od platenia daní kráľovi a mestu.
V 17. storočí sa Marais stala módnou štvrťou šľachty, ktorá si tu stavala mestské paláce, z ktorých sa mnohé zachovali do dnešných dní. Impulzom pre tento rozvoj sa stalo založenie dnešného Place des Vosges (vtedy Place Royale - Kráľovského námestí) kráľom Henrichom IV. roku 1605. Oblasť sa následne stala módnou štvrťou horných vrstiev - aristokracie, cirkevných predstaviteľov i bohatých mešťanov. Toto vrcholné obdobie rozvoja prebiehalo počas 17. a po väčšiu časť 18. storočia.
Od polovice 18. storočia sa však parížska elita postupne presúvala odtiaľ do predmestí Saint-Honoré a Saint-Germain, ktoré ponúkali viac priestoru. Po presídlení kráľovského dvora do Versailles nastal pozvoľný úpadok štvrti. Šľachta sa presúvala za panovníkom a niektoré tunajšie paláca boli postupne rozpredané mešťanom, ktorí ich prestavovali na byty. Šľachtici si stavajú nové parížskej rezidencie na predmestí Saint-Honoré blízkosti rozvíjajúce sa Avenue des Champs-Élysées a na ľavom brehu Seiny v predmestí Saint-Germain.
Po Veľkej francúzskej revolúcii bola štvrť obývaná prevažne remeselníkov a obchodníkov a staré paláce boli premieňané na dielne a byty. Francúzska revolúcia znamenala radikálne a definitívne ukončenie vzostupu. Zo štvrti boli vyhnaní aj zostávajúci obyvatelia šľachtického pôvodu, mnohí emigrovali, iní skončili pod gilotínou a ich nehnuteľnosti boli skonfiškované, čím postupný architektonický úpadok pokračoval. Mnoho palácov bolo rozpredané remeselníkom a obchodníkom a budovy boli premenené na dielne, sklady, obchody a byty či sa tu usídlili úrady.
V 19. storočí štvrť bez výrazných zásahov prestála modernizáciu Paríža vedenú prefektom Haussmannom, čím si ponechala svoj pôvodný architektonický vzhľad, takže štvrť tvoria prevažne menšie ulice. Naopak architektonické premeny Paríža za prefekta Haussmanna počas Druhého cisárstva sa, na rozdiel od iných parížskych štvrtí, nedotkli Marais príliš radikálne. Časť stredovekých stavieb zmizla a niektoré časti sa premenili, čo je najlepšie vidieť v uliciach Turbigo či Réaumur, ale inak cez štvrť nebol prerazený žiadny nový bulvár.
V roku 1969 bol zahájený program obnovy a revitalizácie mestských častí a štvrť prešla odvtedy rozsiahlou rekonštrukciou. V roku 1969 André Malraux, minister kultúry vo vláde Charlesa de Gaulla vytvoril plán na rozvoj a ochranu mestských štvrtí a Marais sa stala prvou chránenou oblasťou tohto programu, ktorý počíta s architektonickou obnovou , návratom stálych obyvateľov, budovaním múzeí a pod. Bolo opravených niekoľko palácov a premenené v múzeá a sídla ďalších kultúrnych inštitúcií.
Dnešné Marais sa vyznačuje vysokou koncentráciou múzeí a mestských palácov, napriek tomu sa tu aj naďalej udržalo mnoho dielní a menších podnikov. Najvýznamnejšou tunajšie inštitúcií je Francúzsky národný archív, ktorý sídli v srdci štvrte v komplexe niekoľkých vzájomne prepojených palácov.
Architektúra a Významné Osobnosti
Štvrť Marais je spojená s mnohými významnými osobnosťami. Niektoré z nich tu žili alebo pôsobili:
- Markíza de Sévigné sa narodila v roku 1626 na Place des Vosges č. 1. V rokoch 1645-1650 bývala v Rue des Lions-Saint-Paul č.
- Victor Hugo, spisovateľ, býval v rokoch 1832-1848 na Place des Vosges v č.
- Wolfgang Amadeus Mozart, rakúsky skladateľ, ako sedemročný býval v zime 1763-1764 v rezidencii bavorského veľvyslanca v Hôtel de Beauvais v Rue François-Miron č.
- Charles Baudelaire, básnik, v roku 1858 býval v Rue Beautreilles č.
- Jim Morrison, americký spevák, zomrel v roku 1971 v Rue Beautreilles č.
- Alphonse Daudet, spisovateľ, býval v rokoch 1876-1879 v záhradnom dome Hôtelu de Richelieu na Place des Vosges č. 21.
- Georges Simenon, spisovateľ belgického pôvodu, si v roku 1923 prenajal byt v Hôtel de Richelieu Place des Vosges č.
Kostol svätého Gerváca a Protáza: Architektonický Skvost
Samotný kostol svätého Gerváca a Protáza prešiel zložitým stavebným vývojom. Pôvodne neskorogotický kostol bol stavaný a prestavovaný v rokoch 1494-1657. V rokoch 1616-1621 bola postavená prvá klasicistická fasáda v Paríži, tvorená tromi poschodiami dórskych, iónskych a korintských stĺpov. V kostole je najstarší organ v Paríži z roku 1601 a vitráže zo 17. storočia. V tomto kostole mala svadbu markíza de Sévigné.
Počas prvej svetovej vojny, pri ostreľovaní Paríža, zasiahol kostol pri bohoslužbe granát a usmrtil 160 osôb.
Ďalšie Sakrálne Stavby v Štvrti Marais
Okrem Kostola svätého Gerváca a Protáza sa v štvrti nachádzajú aj ďalšie významné sakrálne stavby:
- Kostol svätého Pavla a Ľudovíta: vystavaný v rokoch 1627-1641 jezuitmi, ktorí boli vyhnaní v roku 1763.
- Kláštor a kostol Billettes: jediný dochovaný stredoveký kláštor v Paríži pochádza z 1. polovice 15. storočia.
- Temple du Marais: vybudovaný na Rue Saint-Antoine v rokoch 1632-1634 pod vedením architekta Françoisa Mansarta pôvodne ako kostol Navštívenia Panny Márie.
- Katedrála Sainte-Croix-des-Arméniens: pôvodne kaplnka Nepoškvrneného počatia Panny Márie kláštora kapucínov vystavaná v roku 1624.
- Synagóga Pavée: secesná synagóga architekta Hectora Guimard bola dokončená v roku 1913.
- Synagóga Tournelles: postavená v roku 1876 pre aškenázskej židov.
- Synagóga Nazareth: najstarší parížska synagóga.
Doprava v Štvrti Marais
Keďže je štvrť situovaná v samom centre Paríža, je tu automobilová doprava problematická. Väčšina ulíc vo štvrti je príliš úzka, takže sú jednosmerné, aby bolo umožnené parkovanie. Pravda aj širšie ulice ako Rue de Rivoli alebo nábrežie sú tiež koncipované ako viacprúdové jednosmerky, ktoré pravidelne v rannej a popoludňajšej špičke zažívajú dopravné zápchy. V Marais bolo vybudovaných niekoľko veľkokapacitných podzemných parkovísk. Najväčšie sú pri Centre Pompidou a pri parížskej radnice Hôtel de Ville.
Autobusové linky vedú prevažne širšími ulicami Rue Saint-Antoine a Rue de Rivoli od východu na západ (č 69, 67, 75, 76), po nábreží opačným smerom (96) a po okrajových bulvároch v severojužnom smere (38, 20, 47, 65). Priamo cez štvrť vedú linky 29, 75 a 96. Stanica metra sú rozmiestnené prevažne na bulvároch lemujúcich štvrť. V južnej časti sa nachádzajú stanice Hôtel de Ville (linky 1 a 11), Pont Marie a Sully - Morland (obe linka 7), na juhovýchode potom stanice Bastille (linky 1, 5 a 8). Na východnom okraji Marais sú stanice Chemin Vert a Saint-Sébastien - Froissart (obe linka 8). Na severe sa nachádzajú stanice Rambuteau (linka 11) a stanice Arts et Métiers (linky 3 a 11). Najcentrálnejšou stanicou je Saint-Paul (linka 1). Južnú časť Marais pretínajú v podzemí linky RER A a RER D, avšak tie tu stanicu nemajú. Štvrť je spojená cez Seinu niekoľkými mostami. Z ostrova Cité vedie Pont d'Arcole a Ostrov sv.