Svätá Alžbeta Uhorská
Život sv. Alžbety Uhorskej
Alžbeta bola dcéra uhorského kráľa Ondreja II. z rodu Arpádovcov a manželky Gertrúdy z Bavorska. Narodila sa 7. júla 1207 v Bratislave, podľa inej verzie na Rákocziho hrade v Blatnom Potoku (Sárospatak, severovýchodné Maďarsko). Prvé štyri roky vyrastala na hrade v Bratislave. Už ako štvorročnú ju zasnúbili s Hermannom, najstarším synom durínskeho grófa Hermanna a previezli ju na hrad Wartburg, sídlo durínskeho grófa. Zásnuby boli politicky motivované s úmyslom vytvoriť alianciu proti cisárovi Ottovi IV., ktorý mal spory s cirkvou.Hermann však v roku 1216 zomrel a o rok na to zomrel aj jeho otec. Následne ju zasnúbili s jeho mladším bratom Ludwigom, ktorý sa stal nástupcom otca a v roku 1221 sa za neho vydala. Po tragickej smrti svojej matky Gertrúdy sa viac primkla k Bohu. Zomrela 17. novembra 1231 v Marburgu, v Hessensku. Kňažná sv. Hedviga Sliezska, patrόnka Sliezska, bola jej teta, sestra jej matky Gertrúdy. Sv. Anežka česká bola dcérou Konštancie, sestry jej otca kráľa Ondreja a druhej manželky českého kráľa Přemysla Otakara I. Obidve svätice boli kráľovské dcéry a vlastné sesternice.Alžbetina výchova bola od útleho veku zverená rodine grófa Hermanna na hrade Wartburg , ktorý bol vtedy mocným hradom a hlavným mestom nemeckého básnictva ako i dejiskom skvelých speváckych súbojov. Tu sa mala pripravovať na svoju budúcu úlohu hradnej panej osvojením si tamojších mravov a zvykov. Dostalo sa jej dobrého vzdelania v jazykoch, hudbe a literatúre a tiež v umeleckých prácach.
Život v manželstve
Keď mala 6 rokov, jej matku Gertrúdu úkladne zavraždili maďarskí šľachtici z nenávisti voči Germánom. Mladú princeznú to ovplyvnilo na celý život. Obrátila sa k vrúcnejšiemu vzťahu k Bohu a viere. Utiahla sa k skromnému spôsobu života plnému sebazapierania, vzdialenému od šľachtických dvorských spôsobov. To nebolo po vôli rodine jej snúbenca, pre ktorú zbožné dieťa bolo stálou výčitkou pre ich frivolný dvorský život, tým skôr, že z rodinného majetku štedro pomáhala chudobným v okolí. Ludwig ju v tom podporoval, na námietky odpovedal: „Kým mi nepredá hrad, nevadí mi to, ba teším sa tomu!“
V tomto duchu sa traduje aj zázrak chleba, ktorý sa premenil na ruže: keď raz Alžbeta kráčala po ceste so zásterou plnou chleba pre chudobných, stretla Ludwiga a ten sa jej spýtal, čo to nesie. Odkryla zásteru, a namiesto chleba sa v nej zjavili nádherné ruže. Práve tento symbol dobročinnej lásky sa často opakuje v zobrazeniach svätej Alžbety.
V roku 1221 sa konala skromná svadba, aj keď mala len 14 rokov. Manželstvo bolo veľmi šťastné, navzájom sa podporovali v čnostiach a skutkoch lásky k chudobným. Ludwig bol veľmi schopný vládca a odvážny rytier. Ukázal sa byť hoden svojej manželky. Stal sa členom Rádu bratov nemeckého domu Panny Márie v Jeruzaleme, ktorý sa podieľal na križiackych výpravách. Nemci ho nazývajú svätým na znak toho, že bol jedným z najlepších ľudí svojej doby a zbožným manželom sv. Alžbety. Ludwig zomrel počas piatej krížovej výpravy na mor v Otrante v južnom Taliansku. Počas krátkych šiestich rokov manželstva sa im narodili tri deti, Hermann, Žofia a Gertrúda, ktorá sa narodila niekoľko týždňov po smrti svojho otca.
Alžbeta robila česť svojmu menu (význam mena v hebrejčine je „Boh je štedrý“). Najmä v čase neúrody v rokoch 1224 až 1225 rozdávala hradné zásoby, osobne chodila loviť pre chudobných ryby. Postavila nemocnicu, kde osobne ošetrovala chorých. Stratou manžela sa Alžbete úplne zmenil život: nasledovali ďalšie straty, vyhnanie z hradu, odňatie detí a zákaz pomôcť jej všetkým ľuďom v kniežatstve. Nikto sa neodvážil jej pomôcť, až istý františkánsky kňaz jej pomohol nájsť príbytok v pastierni na samote.
Po čase sa o tom dozvedela Mechtilda (Matilda), sestra zomrelej Alžbetinej matky Gertrúdy, predstavená kláštora. Dala ju vyhľadať a priviesť k sebe. Sám biskup Eckbert z Bambergu, jej strýko po matke, začal vyjednávať s regentom švagrom Henrichom, ktorý vyhnal Alžbetu z domova. Po nejakom čase priviezli do Bambergu telo Alžbetinho muža Ludwiga. Henrichovi sa vtedy pohlo srdce, oľutoval všetko, čo napáchal proti Alžbete, opustil palác aj hrad Wartburg. Alžbete vrátil majetok a ponúkol vládu. Ona vládu odmietla, ako aj ponuku svojho otca, aby sa vrátila do Uhorska. V meste Eisenach založila v roku 1225 františkánsky kláštor, ktorý bol prvý na území na sever od Álp.
V meste Marburg v Hessensku založila nemocnicu, pomenovanú podľa sv. Františka z Assisi, dala si tu zariadiť chudobný byt podľa františkánskej špirituality a tam žila v chudobe a službe chorým. Pápež Gregor II. jej ešte ako kardinál venoval plášť sv. Františka. Jej duchovným vedením bol poverený majster Konrád z Marburgu, kazateľ križiakov a neskôr inkvizítor, ktorý neúprosne viedol Alžbetu k prísne asketickému, sebaumŕvujúcemu životu a dokonca voči nej používal telesné tresty. Pomohol jej ale tým, že jej vymohol podiel na dedičstve a neskôr sa významne zaslúžil o jej kanonizáciu. Ako inkvizítor bol veľmi nepopulárny, nakoniec zomrel násilnou smrťou, pravdepodobne rukou príbuzného niektorej z jeho obetí.
V roku 1228, na Veľký piatok, spolu so svojimi spoločníčkami Alžbeta vstúpila do terciárskeho rádu sv. Františka v kláštore v Marburgu. Obliekli si sivé rehoľné rúcho a stali sa prvými terciárkami v Nemecku. V roku 1231 Alžbeta vážne ochorela v dôsledku celkového vyčerpania z charitatívnej práce a prísnej askézy. Zakrátko, 17. novembra, zomrela v Marburgu. Na jej hrobe sa stalo mnoho zázrakov. Vzhľadom k jej mimoriadnym skutkom milosrdenstva bol skoro otvorený proces jej svätorečenia. Konrád bol poverený preskúmaním svedectiev o jej živote a zázrakoch a spísal aj jej životopis.
Za svätú bola vyhlásená už štyri roky po smrti, v roku 1235, pápežom Gregorom IX. v Perugii. Jej relikvie boli prenesené do kostola sv. Alžbety v Marburgu, práve dostavaného chrámu zasväteného Alžbete. Bolo to prvé rýdzo gotické dielo v Nemecku. V čase reformácie boli jej ostatky odvezené na neznáme miesto (mali byť spálené a rozptýlené, ale starosta mesta Marburg neuposlúchol a ukryl ich, zachovala sa ale len ich časť.) Hlava a dve kosti sú od roku 1588 vo viedenskom kláštore alžbetínok. Časť ostatkov sa zachovala v relikviári v Štokholme.
Relikvie sv. Alžbety sú uložené aj v hlavnom oltári bratislavského kostola sv. Alžbety, v „Modrom kostolíku“ v secesnom štýle z roku 1913. Je to čiastočka relikvií prenesená z kostola alžbetínok vo Viedni. V Bratislave je okrem tohto kostola sv. Alžbete zasvätený aj barokový kostol alžbetínok na Špitálskej ulici z 18. storočia, ktorý vyniká skvelým architektonickým riešením a nádhernou a cennou umeleckou výzdobou. Okrem toho si slovenskí veriaci môžu uctiť relikvie sv. Alžbety aj v kostole v Dravciach na Spiši.
Atribúty a patrónstvo
Kôš s ružami alebo chlebom, misa plná rýb, žobrák. Je patrónka františkánskych terciárov, žobrákov, vdov a sirôt, chorých, prenasledovaných, núdznych, pekárov, čipkárov; charitatívnych organizácií, Durínska a Hessenska, diecéz Erfurt a Fulda.
Sv. Alžbeta a Košice
Sv. Alžbeta Uhorská sa stala patrónkou Košíc odvtedy, ako jej zasvätili starý kostol, na mieste ktorého postavili dnešný. Bola obľúbená a uctievaná, o čom svedčí aj to, že Košice si zvolili do pečate jej podobu. Starší kostol r. 1378 vyhorel a po požiari ho čiastočne opravili, aby slúžil veriacim. Kedy začali stavať nový kostol, nie je presne známe, bolo to pravdepodobne okolo r. 1380.Metropolitné katedrály - uvedenie v Dóme sv. Alžbety v Košiciach
Dóm sv. Alžbety v Košiciach
Hlavný oltár sv. Alžbety (z roku 1474 - 1477) je jednak najvýznamnejšou pamiatkou v interiéri Dómu a jednak patrí medzi najdôležitejšie pamiatky stredovekého umenia na Slovensku. Je jedným z najväčších maľovaných neskorogotických krídlových oltárov v strednej Európe a má možnosti troch obmien. Oltár má dva páry pohyblivých krídel so 48 obrazmi a otvorený má na dvoch stranách archy po 12 obrazov alžbetínskeho cyklu so scénami zo života sv. Alžbety Uhorskej. Je to skvost v skvoste, akým je Dóm sv. Alžbety.Gotické chrámy v Európe
Gotická architektúra je známa svojou monumentálnosťou a prepracovanými detailmi. Medzi najvýznamnejšie príklady patria gotické chrámy, ktoré sa týčia k nebu a ohromujú svojou krásou a majestátnosťou.Ulm Münster
Dóm v nemeckom Ulme (Ulm Münster) stavali s väčšími či menšími prestávkami od roku 1377. Vysvätený bol v roku 1405, bez dokončenej veže. Gotická katedrála v nemeckom Ulme má najvyššiu kostolnú vežu na svete. Nebol sídlom biskupa a preto mu napriek veľkosti nepatrí označenie katedrála. Mešťania kostol financovali ako mestskú stavbu a potom ho niekoľko storočí využívali bez dokončenej veže. Jej výstavbu obnovili až v roku 1844.
Ulm Münster
Po dokončení veže v roku 1890 prekonala s výškou 161,53 metra vtedajšiu najvyššiu stavbu na svete Kolínsky dóm (157,38 m). Výstavba kostola spolu s vežou trvala 513 rokov. Dodnes je dóm v Ulme najvyšším kostolom na svete. Toto prvenstvo po svojom dokončení prekoná až kostol Sagrada Familia v Barcelone (plánované na rok 2026), ktorého najvyššia veža bude merať 170 metrov.Základné údaje o Ulm Münster:- Dĺžka: 123,56 m
- Šírka: 48,8 m
- Výška strednej lode: 41,6 m
- Výška bočných lodí: 20,55 m
- Výška veže: 161,53 m
Chrám sv. Jakuba v Levoči
Chrám sv. Jakuba v Levoči patrí medzi najväčšie gotické chrámy na Slovensku, má bohatú históriu a je klenotnicou mnohých umeleckých pamiatok. Kostol je zasvätený sv. Jakubovi staršiemu, Apoštolovi, ochrancovi bojovníkov, pútnikov a robotníkov, ktorého si uctievala celá stredoveká Európa. Nachádza sa približne uprostred regiónu, na križovatke významných európskych obchodných ciest. V stredoveku jej početné výsady umožnili dostať sa medzi popredné európske mestá, mestá s veľkorysou urbanistikou, architektúrou i kultúrnym životom.
Chrám sv. Jakuba v Levoči
Pamiatky UNESCO na SlovenskuSlovensko má šesť vzácnych kultúrnych pamiatok UNESCO zaradených do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO sú zahrnuté monumenty, architektonické diela, archeologické nálezy a monumentálne skulptúry, skupiny budov a náleziská, ktoré majú z hľadiska histórie, vedy alebo umenia svetový význam a výnimočnú hodnotu.