Kremnica, jedno z najkrajšie situovaných miest na Slovensku, leží v kotline Kremnických vrchov, v severnom výbežku Jastrabskej vrchoviny, na sútoku potokov Bystrica a Rudnica. Mesto je obklopené siedmimi vrchmi: Kremnický štít, Brezový vrch, Čertov vrch, Kalvária, Jarabica, Trnovník a Krahuľský vrch. Vzhľadom na zachované historické jadro a bohatú históriu, Kremnica ponúka mnoho zaujímavostí, medzi ktoré patrí aj Kostol sv. Alžbety Uhorskej.
História Kremnice
Do písaných dejín vstúpila Kremnica 17. novembra 1328, kedy kráľ Karol Róbert z rodu Anjou vydaním privilégia povýšil banskú osadu Cremnychbanu do stavu mesta a určil jej práva i povinnosti. Kremnica sa stala sídlom komorského grófa, sídlom právne uznanej mincovne i centrom finančnej komory. Stála na čele zväzu 7 stredoslovenských banských miest. Obdobím najväčšieho vzostupu, rozkvetu a slávy mesta bolo obdobie jej pôsobenia ako sídla najvýznamnejšej uhorskej kráľovskej banskej a mincovej komory (1328 - 1447) - spadalo pod ňu 12 stolíc. Základ majetkoprávneho vývoja mesta bol daný 2 míľami už v privilegiálnej listine z r. 1328.
V snahe pozdvihnúť úroveň ťažby zlata a minciarskej práce povolal Karol Róbert aj odborníkov z cudziny. V meste čoskoro nastal čulý obchodný ruch, rozvíjajú sa remeslá, veda, školstvo, kultúra i umenie. Od r. 1335 sa v kremnickej mincovni razili až 3 druhy mincí: zlaté florény (dukáty), groše a denáre. Mincovňa sa napriek pokusom o zrušenie úspešne rozvíjala a bola najvýznamnejšou v Rakúsko - Uhorsku.
Kremnica, vzhľadom na postavenie, bohatstvo a význam, mala všetky predpoklady pre rozvoj školstva, vedy, kultúry, umenia i športu. Na týchto základoch sa vytvorila tradícia, ktorá v mnohorakých ozvenách prešla do súčasného života mesta, regiónu i Slovenska. V Kremnici sa poriadajú regionálne a celoslovenské podujatia i podujatia s medzinárodnou účasťou, kultúrneho, umeleckého a športového charakteru.
Kostol sv. Alžbety Uhorskej
Kostol sv. Alžbety Uhorskej je gotický špitálsky kostol s barokovo prestavanou budovou špitála zo 14. storočia. Patrocínium kostola je sv. Alžbety Uhorskej, pôvodne sv. Kríža. Kostol postavili ako súčasť mestského špitála niekedy v druhej polovici 14. storočia (uvádzajú sa aj presné roky 1382 - 83) na vtedajšom okraji mesta.
Túto gotickú podobu doplnili až počas barokovej prestavby ukončenej v roku 1712, ktorú si vyžiadal požiar kostola päť rokov predtým. Kostol súčasne dostal nové vnútorné zariadenie. Po tejto prestavbe došlo tiež k zmene patrocínia na sv. Alžbetu. Začiatkom 20. storočia bolo barokové vnútorné zariadenie vymenené za nové. Kostol utrpel škody počas druhej svetovej vojny (okná, strecha), čo si vyžiadalo jeho improvizovanú opravu. Tá sa ukázala byť nie celkom vhodná a aj v súvislosti so zmenami v liturgii po II. vatikánskom koncile sa pristúpilo k ďalšej obnove, ktorá sa začala v roku 1978.
Počas nasledujúcich viac ako 20 rokov sa postupne vymenila strešná krytina za medenú, položila sa nová dlažba a tiež vymenilo vnútorné zariadenie kostola. Loď aj svätyňa sú zaklenuté krížovou rebrovou klenbou, ktorej svorníky sú zdobené baníckym znakom a erbom Uhorska z čias Anjouovcov. Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a slúži ako jeden z filiálnych chrámov. Po poslednej obnove je v pomerne dobrom stave. Kostol stojí na Dolnej ulici a je dobre viditeľný aj vďaka svojej veži. Vchod do podvežia býva otvorený, inak je chrám prístupný v rámci sv. omší alebo po dohode s pánom farárom.
Interiér kostola
V interiéri kostola sa nachádza krížová rebrová klenba, ktorej svorníky sú zdobené baníckym znakom a erbom Uhorska z čias Anjouovcov.
Umiestnenie a dostupnosť
Kostol stojí na Dolnej ulici a je dobre viditeľný aj vďaka svojej veži. Vchod do podvežia býva otvorený, inak je chrám prístupný v rámci sv. omší alebo po dohode s pánom farárom.
Viaceré stredoveké sakrálne stavby sa zachovali aj priamo v Kremnici. Okrem Kostola sv. Kataríny je to v areáli hradu románsky karner, bývalá gotická kaplnka - Banícka bašta a lokalita zbúraného, tiež gotického farského kostola na námestí.
Kremnica 2020
Farnosť Kremnica
Farnosť je starobylá a vznikla spolu s mestom. Spomína sa v pápežských decimačných protokoloch. Pazmáňov katalóg ju pozná ako exemptnú faru. Keďže Nemci, ktorí pri banskej prevádzke hrali prvoradú úlohu, vyvyšovali sa nad iné národnosti a nechceli ani v náboženstve žiť s nimi v jednote, preto bola vytvorená pre slovenskú národnosť slovenská farnosť, ktorá sa združovala pri kostole sv. Alžbety. Po reformácii ju spravovali františkáni.
Bohatstvo, ktoré si niektorí pri baniach získali, im umožňovalo zakladať fundácie za slúženie sv. omší za banské požehnanie, alebo za duše zomrelých dobrodincov. Preto vznikli „altárie“, ktorých správcovia boli povinní slúžiť istý počet omší v týždni.
Iné sakrálne pamiatky v Kremnici
- Zámocký Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej: Patrí Národnej banke Slovenska. Tie sa tam slávia každú nedeľu a viacerí snúbenci si zámocký kostol volia ako miesto sobáša.
- Farský Kostol sv. Františka z Assisi: Františkáni, ktorí prišli do Kremnice v 17. storočí na pozvanie ostrihomského arcibiskupa Juraja Lippaya, vybudovali kostol a priľahlý kláštor.
- Kostol sv. Mikuláša v Lúčkach
Kremnica a jej okolie ponúkajú bohatú históriu a kultúrne dedičstvo, ktoré stoja za preskúmanie. Kostol sv. Alžbety Uhorskej je jednou z mnohých pamiatok, ktoré svedčia o bohatej minulosti tohto mesta.