Kostol sv. Alžbety Uhorskej v Banskej Bystrici bol postavený v roku 1303 na konci Dolnej ulice, pri mestskom špitáli pre chorých a nevládnych baníkov. Malý jednoloďový gotický kostolík patrí, spolu s bývalou mestskou nemocnicou, medzi najstaršie budovy v meste.
Kostol sv. Alžbety, zvaný aj "Alžbetka" postavili okolo roku 1335 (staršia literatúra uvádza r. 1303) ako súčasť mestského špitála. Kostolík je zároveň najstaršou zachovanou gotickou stavbou. V čase, kedy kostol a špitál postavili, sa v tejto časti nenachádzali iné stavby.
Už len polygonálne presbytérium je dôkazom existencie špitálskeho kostola zo začiatku 14. storočia v Banskej Bystrici. E. Jurkovič v Dejinách Banskej Bystrice kladie počiatky špitála sv. Alžbety do predmestského obdobia (pred rok 1255) a M. Bel považuje za fundátorov špitála zakladateľov mesta na čele s richtárom Ondrejom.
Podľa tejto tradície stál kostol sv. Alžbety údajne skôr ako farský kostol Nanebovzatia P. Márie a jeho súčasťou boli polia, lúky, záhrady a poddaní bývajúci v dnešnej Dolnej ulici (7 domov). Túto legendu nepodporil I. Graus, ktorý začiatky banskobystrického špitála kladie do druhej tretiny 14. storočia.
V tom čase už bola stavebne dokončená výstavba farského kostola (1323), pričom farári farského kostola mali oprávnenie vykonávať bohoslužobné obrady v sakrálnom objekte špitála sv. Alžbety.
Pre ďalšiu históriu banskobystrického špitála má rozhodujúcu úlohu dokument publikovaný v diele C. Matulaya z 3. augusta 13/6/3 „mešťan Peter Karoli a farár Štefan z Banskej Bystrice uzavierajú zámennú zmluvu, týkajúcu sa tamojšieho Špitála sv. Alžbety:
- mestský farár sa vzdáva špitálskych benefícií v prospech troch špitálskych kaplánov, ktorí budú od neho nezávislí.
- kapláni budú mať právo pochovávať pri špitálskom kostole.
- Peter Karoli (ako patrón Špitála) odstupuje zato farskému kostolu večitým právom 8 poddaných a jatku.“
14. augusta 13/6/3 „Ostrihomský arcibiskup Mikuláš potvrdzuje zámennú zmluvu Petra Karoliho a farára Štefana z 3. augusta o banskobystrickom Špitáli sv. Alžbety.“ Originál listiny sa nezachoval. V odpisoch nedopatrením, alebo úmyselne: zmluva číslo 22 je datovaná „Anno millesimo tricentesimo tercio“, konfirmácia č. 23 „Anno ut supra“.
To je nesprávny letopočet, z ktorého bolo vynechané desaťročie. Rok 1303 neprichádza do úvahy, lebo vtedy bol ostrihomským arcibiskupom Gregor. Najskôr ide o rok 1363, kedy fungoval farár Štefan i arcibiskup Mikuláš a ešte žil Peter Karoli a Ľudovít Veľký bol v tom roku na ľupčianskom hrade, kde bola spomínaná listina arcibiskupom Mikulášom potvrdená.
Zo zmluvy, ktorá následne ovplyvnila postavenie špitála do roku 1524, vyplývalo majiteľovi Komorského domu (dnes budova Riaditeľstva štátnych lesov) patronátne právo nad špitálom. Treba mať na pamäti, že banskobystrický špitál v tom čase pozostával z kostola sv. Alžbety, budovy chudobinca, rektorátu a dvoch mlynských hospodárstiev, inými slovami povedané, jeho rozmer nebol len duchovný či sociálny, ale tiež ekonomický, a ten v konečnom dôsledku zvyšoval záujem o patronátne právo nad špitálom.
Vlastníctvo Komorského domu a z toho odvodené patronátne právo nad banskobystrickým špitálom bolo vždy spojené s najbohatšími mužmi v Banskej Bystrici. V kronikách mesta čítame po Karoliho smrti v roku 1379 (novšia literatúra označuje menom Karl) jeho synov Mikuláša a Ondreja. V polovici 15. storočia sa nástupcom Petra Karla stáva Štefan Jung, ktorý roku 1466 predáva svoj majetok kráľovskému pokladníkovi Jánovi Ernstovi.
Matej Korvín roku 1473 odňal Ernstovi tzv. Jungovské bohatstvo v prospech matky Jána Korvína. Správcom Korvínskeho majetku bol banskobystrický podnikateľ Juraj Sturzer až do príchodu Thurzovcov do B. Bystrice. Ján Korvín totiž 20. 9. 1494 prenajíma svoje dedičstvo Jánovi a Jurajovi Thurzovi, ale len na krátky čas. Dedičia Jána Ernsta súdnou cestou 1. 12. 1494 získavajú späť odňatý majetok svojho strýka, aby ho 26. 12.
To okolo polovice 15. storočia zaklenuli krížovou rebrovou klenbou, ktorej prípory s kalichovými hlavicami sú štýlovo blízke tým v kostole v Slovenskej Ľupči. Súčasne kostol rozšírili prístavbou bočnej južnej lode. Počas reformácie bol v roku 1517 bol kostol zevanjelizovaný spolu s ostatnými kostolmi v meste.
V roku 1605 kostol zasiahol veľký požiar. Zhorel aj špitál a dva mlyny v blízkosti. Z kostola sa zachránila sa len Kaplnka sv. Anny a múr severnej lode. V roku 1605 Kostl sv. Alžbety vyhorel, zachránila sa len kaplnka sv. Anny a múr severnej lode.
V ďalšom vývoji architektúry sa ako zásadná javí 3. stavebná vrstva (baroková) v rokoch 1738 - 1748. V 18. storočí na mieste pôvodnej lode postavili nový chrám v smere sever - juh a z gotickej svätyne sa stala bočná kaplnka. Vtedy postavili v podstate nový jednoloďový kostol s oválne ukončeným presbytériom orientovaným v smere sever - juh.
Z gotického objektu bola pri tom využitá polygonálna svätyňa, sakristia a severná stena lode. Z pôvodnej gotickej svätyne sa stala bočná kaplnka sv. Anny. Južná stena lode bola asanovaná. Loď bola následne rozšírená južným smerom a ukončená svätyňou s polkruhovým záverom. Celá loď bola zaklenutá valenými lunetovými klenbami, pričom medziklenbové pásy dosadajú na systém zdvojených prístenných pilastrov. Svätyňa sa stala bočnou kaplnkou zasvätenou, po novom, sv. Anne.
Kostolík získal súčasnú podobu v roku 1877 pri neogotickej prestavbe, v rámci ktorej bolo okrem iného vytvorené nové priečelie s dvoma oknami po stranách nového vstupu. 19. storočie predstavovalo vo vývoji kostola zaujímavé obdobie. Kostol opäť prechádza obnovou - v roku 1839 a hlavne v rokoch 1876 - 1877. V rámci nej bolo vytvorené nové neogotické priečelie severnej lode (do ulice) s novým vstupom a štítom s neogotickou vežou so štyrmi malými nárožnými vežičkam.
Baroková vežička vo vrchole bola odstránená a fasádu ukončili vysokým štítom, vo vrchole ktorého bola postavená nová novogotická veža s ihlanovou strechou a 4 malými nárožnými vežičkami. Viacero grafík, malieb a fotografií zachytáva kostol práve s touto vežičkou, ktorá sa stala ikonickým prvkom tejto pamiatky.
Podľa zachovaného gotického okna v bývalej svätyni boli rekonštruované okná v celej kaplnke sv. Anny, pričom do okenných otvorov boli vsadené farebné vitráže. Loď bola sprístupnená z Dolnej ulice novogotickým portálom s vimperkom, ukončeným fiálou. V lomenom oblúku s tympanónom bol vložený reliéf Žehnajúceho Krista. Nad ním sa nachádza maľba Krista so Samaritánkou, ktoré realizoval F. Storno.
V roku 1944 počas Slovenského národného povstania pri ústupu povstalci vyhodil neďaleký most ponad potok Riečka a sila explózie zničila aj strechu veže špitálskeho kostola. Pôvodná veža bola po vojne nahradená len nízkou provizórnou drevenou vežičkou. Pôvodná historická veža so štyrmi nárožnými vežičkami, pokrytá medeným plechom bola osadená na kostol po 75. rokoch.
V roku 1974 bol kostol vytopený storočnou vodou, ktorá ho veľmi poškodila. Kostol bol výrazne poškodený aj počas 2. svetovej vojny. Do pôvodnej podoby bololo zastrešenie veže zrekonštruované počas komplexnej obnovy, ktorú symbolicky zavŕšila slávnostná posviacka kostolíka 25. septembra 2021.
Od začiatku roka 2020 je v Banskej Bystrici pozornosť širšej verejnosti ako aj odborníkov venovaná plánovanej obnove kostola sv. Alžbety Uhorskej. Kostol je situovaný na západnom konci Mestskej pamiatkovej rezervácie. V minulosti bola jeho história prepojená so špitálom, preto je často profánne označovaný ako „špitálsky“.
Zámerom obnovy je komplexná rekonštrukcia predmetnej pamiatky. Súčasťou renovácie bude aj rekonštrukcia vysokej neogotickej oktogonálnej ihlanovej strechy, ktorá dopĺňala neodmysliteľnú siluetu kostola. Na vežičke boli osadené hodiny, podľa plánu mestského architekta Ladislava Stellera. V čase 2. sv. vojny bola strecha poškodená (po vojne rozobratá a nahradená nízkou ihlanovou strechou).
Pred realizáciou obnovy bol realizovaný Pamiatkový architektonicko-historický a umelecko-historický výskum (spracoval kolektív autorov: Mgr. Ľubica Fillová, Mgr. Michal Šimkovic, Mgr. Stanislav Rajnoha, Mgr. Tomáš Janura, 2019 - 2020). Výskum od vzniku kostola v 2. štvrtine 14. storočia (cca 1335) po súčasnosť identifikoval až 9 stavebných etáp. Pôvodná dispozícia kostola bola riešená ako jednolodie so svätyňou a sakristiou, atypicky pristavanou z južnej strany.
Autori výskumu predpokladali, že v tom čase bola loď prestropená rovným dreveným trámovým stropom. Z južnej strany svätyne bola pristavaná sakristia a nad ňou oratórium. V polovici 15. storočia bola identifikovaná 2. stavebná etapa (neskorogotická). V časoch nepokojov (v roku 1605) podľahol kostol, spolu so špitálom a dvoma mlynmi, veľkému požiaru.
V čase obnovy kostola z exteriéru boli historické omietky otlčené až na kamenné murivo (reštaurátorský výskum exteriéru realizovali: Mgr. art. Rudolf Boroš a Mgr. art. Martin Kukura, 2016) a staršie omietkové vrstvy sa zachovali len v podobe nepatrných fragmentov. V rámci architektonickej hmoty došlo k viacerým úpravám menšieho rozsahu, ale v rámci mobiliáru došlo ku komplexnej výmene.
20. storočie prinieslo do histórie kostola nové úpravy. V rámci nástenných malieb bola realizovaná oprava a premaľba kaplnky sv. Anny, ktorú realizoval známy maliar sakrálnych priestorov a oltárnych obrazov Július Adam (Gyula Ádam), ako aj komplexné premaľovanie lode kostola zjednocujúcim bielym náterom, pričom jemný štukový ornament je zvýraznený zlátením (1914, 1934, druhá polovica 20. storočia).
Došlo k výmene niektorých častí mobiliáru, ale aj k architektonicko-stavebnými úpravám, napr. výmene dlažby, rozšíreniu barokovej empory o bočné krídla. Do víťazného oblúka bola osadená drevená presklená výplň s gotizujúcimi motívmi kružieb, pričom zo strany empory je výplň chránená kovanou mrežou.
Posledné stavebné úpravy výrazným spôsobom nezmenili vizuálny a hmotový výraz pamiatky. V súčasnosti obnova kostola pokračuje reštaurátorským výskumom v interiéri kostola, ktorý identifikoval rozsah a kvalitu výmalieb, ako aj „bohatú“ stratigrafiu. Zároveň je realizovaný aj archeologický pamiatkový výskum, ktorý doplnil viaceré predpoklady pamiatkového výskumu.
Prekvapujúcim nálezom bolo objavenie náhrobnej dosky, situovanej pred oltárnou menzou v kaplnke sv. Anny (pravdepodobne z 15. storočia), samotných hrobových miest a skladby rôznych dlažieb. Pri obnove kostola bol identifikovaný zamurovaný vstup do stredovekého kostola a aj veľkorysé dispozičné riešenie južným smerom ku kláštoru.
Už teraz je však zrejmé, že kostol sv. Alžbety Uhorskej patril k významným objektom v meste Banská Bystrica, ktorý vo svojej histórii prešiel viacerými dynamickými zmenami odzrkadľujúcimi potreby komunity a bol spätý s pôsobením významných osobnosti mesta. Obsahuje celý rad dobových módnych nárokov a symbolov.
V rámci kvalitatívneho prehodnocovania pamiatky boli spracované viaceré návrhy na zápis mobiliáru (obrazu Jozefa Murgaša z roku 1893, kazateľnice, kľakadla a rozsiahleho súboru lavíc) za národné kultúrne pamiatky.
Zo stredovekej stavby sa okrem hrubej stavby presbytéria a jej klenby sa zachovali aj víťazný oblúk a jedno okno. Pri výskume bol zachytený pôvodný vstup do lode na západnej strane a zaklady oltárnej menzy. Objavené bolo tiež gotické kamenné umývadlo - lavabo v sakristii i náhrobný kameň patriaci banskobystrickému richtárovi Egidovi z Bergu († pred r.
Po "Nežnej revolúcii", v roku 1990 sa do Banskej Bystrice vrátili Pátri vincentíni, z Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Do svojej duchovnej starostlivosti prevzali kostol sv. Alžbety a služby v nemocniciach a väznici. V súčasnosti kostolík spravuje Misijná spoločnosť sv. Spravuje ho Misijná spoločnosť sv. Alžbety Uhorskej v interiéri. Rekonštrukcia trvala dlhšie, no oplatilo sa čakať. Vysviacky Kostola sv.
„Za viac ako 700 rokov existencie slúžil aj ako sirotinec, či „špitál“, ale vždy to bol najmä stánok veriacich. Vojny, povodne a zub času sa za stáročia na kostole podpísali veľmi výrazne, ale dnes sa pred verejnosťou zaskvel v plnej kráse po viac ako ročnej obnove. Som hrdá na to, že sa tak stalo aj vďaka dotačným systémom z Ministerstva kultúry SR ešte pod mojím vedením. Slávnostná posviacka obnoveného kostola sv. Alžbety Uhorskej v Banskej Bystrici.
Samotnej obnove predchádzal v roku 2016 reštaurátorský výskum exteriéru (Mgr. art. Rudolf Boroš a Mgr. art. Martin Kukura) a v rokoch 2019 - 2020 realizovaný architektonicko-historický a umelecko-historický výskum (Mgr. Ľubica Fillová, Mgr. Michal Šimkovic, Mgr. Stanislav Rajnoha, Mgr. Tomáš Janura). V roku 2020 sa uskutočnil aj archeologický výskum (JUDr. Mgr. Martin Kvietok, Mgr.
Rímskokatolícky Kostol svätej Alžbety v Dolnej ulici je spolu s bývalou mestskou nemocnicou (Dolná č. 47) jednou z najstarších budov v Banskej Bystrici. Kostol bol potom niekoľkokrát rekonštruovaný, v roku 1877 v novogotickom štýle. V sobotu 25. septembra 2021 - po 144 rokoch sa “Alžbetka” na Dolnej ulici dočkala slávnostnej posviacky.
„Ako odznelo v príhovore, stalo sa tak aj preto, lebo sme všetci uverili, že sa to dá. Som rád, že v malej miere sme k zveľadeniu mohli prispieť aj my ako mesto, vďaka čomu sa podarilo obnoviť obraz svätej.
Inštitúcie charitatívneho, sociálneho a liečiteľského charakteru tzv. špitále evidujeme v Európe od 12. storočia. Na ich vzniku sa popri mníšskych a rytierskych reholí začali postupne uplatňovať bohatí šlachtici, patricijovia, ba aj samotné mestá. Špitáli zabezpečovali trvalý útulok a zdravotnú pomoc starým, nevládnym a nemajetným obyvateľom mesta s limitovaným počtom účastníkov.
V Uhorsku k rozšíreniu špitálov dochádza v 14. storočí. Na strednom Slovensku bol najstarší špitál v Banskej Štiavnici, ktorý vznikol už koncom 13. storočia pri tamojšom dominikánskom kláštore.
Zoznam kňazov Misijnej spoločnosti sv. ktorí pôsobili ako rektori kostola sv. 9. Miroslav Obšivan od 1.8.2016 do 31. 10. Pavol Noga od. 1.
