Kostol sv. Michala Archanjela: História a Architektúra na Slovensku

História kostolov zasvätených svätému Michalovi Archanjelovi na Slovensku je bohatá a siaha až do stredoveku. Mnohé z týchto kostolov prešli počas svojej existencie rôznymi prestavbami a úpravami, ktoré odrážajú meniace sa architektonické trendy a potreby veriacich. Tieto sakrálne stavby boli svedkami mnohých významných okamihov a stali sa neoddeliteľnou súčasťou miestnej identity. Kostoly svätého Michala Archanjela sú často spojené s dôležitými historickými udalosťami a osobnosťami, ktoré zanechali trvalú stopu v dejinách regiónu.

Kostol sv. Michala Archanjela je významnou sakrálnou stavbou s bohatou históriou a pozoruhodnou architektúrou. V priebehu storočí prešiel viacerými zmenami a rekonštrukciami, ktoré prispeli k jeho súčasnej podobe. Kostol svätého Michala Archanjela je dôležitou súčasťou kultúrneho a náboženského dedičstva Slovenska. Jeho história siaha do hlbokej minulosti a architektúra odráža rôzne umelecké vplyvy a stavebné slohy.

Architektúra kostolov svätého Michala Archanjela na Slovensku je rozmanitá a kombinuje prvky rôznych stavebných slohov, ako napríklad gotiky, renesancie a baroka. Tieto kostoly sa vyznačujú impozantnými fasádami, vežami a interiérmi, ktoré zdobia umelecké diela a sakrálne predmety. Architektonické detaily, ako sú okná, dvere a klenby, sú starostlivo prepracované a svedčia o zručnosti a umení staviteľov. Kostoly svätého Michala Archanjela sú nielen miestom náboženského kultu, ale aj významnými kultúrnymi pamiatkami, ktoré priťahujú pozornosť turistov a odborníkov.

Pri stavbe kostolov sa často používali kvalitné materiály a remeselné techniky, ktoré zabezpečili ich trvanlivosť a estetickú hodnotu. Interiér kostolov je bohato zdobený freskami, sochami a oltármi, ktoré vytvárajú duchovnú atmosféru a podnecujú k modlitbe a rozjímaniu.

Niektoré z kostolov svätého Michala Archanjela na Slovensku sú zapísané do zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO, čo potvrdzuje ich výnimočnú hodnotu a význam pre spoločnosť. Tieto sakrálne stavby sú chránené a udržiavané, aby sa zachovali pre budúce generácie.

Kostoly svätého Michala Archanjela zohrávajú dôležitú úlohu v živote miestnych komunít. Sú centrom náboženského života, miestom stretávania sa veriacich a organizovania rôznych kultúrnych a spoločenských podujatí. V kostoloch sa konajú bohoslužby, sviatosti a obrady, ktoré sprevádzajú ľudí počas celého života, od krstu až po pohreb.

Okrem náboženského významu majú kostoly aj kultúrny a historický význam. Sú svedkami minulosti a pripomínajú dôležité udalosti a osobnosti, ktoré formovali dejiny regiónu. Kostoly sú tiež symbolom identity a hrdosti pre miestnych obyvateľov, ktorí sa starajú o ich údržbu a ochranu. Kostoly sú tiež zdrojom inšpirácie pre umelcov, spisovateľov a hudobníkov, ktorí v nich nachádzajú motívy pre svoje diela.

Preto je dôležité chrániť a udržiavať kostoly svätého Michala Archanjela ako súčasť kultúrneho dedičstva Slovenska. Je potrebné podporovať ich obnovu a reštaurovanie, aby sa zachovali pre budúce generácie. Zároveň je potrebné šíriť povedomie o ich význame a hodnote, aby sa zvýšil záujem verejnosti o tieto sakrálne stavby.

Nasledujúca tabuľka uvádza niektoré z významných kostolov svätého Michala Archanjela na Slovensku:

Pozrime sa bližšie na niektoré z týchto kostolov:

Kaplnka sv. Michala v Košiciach

Kostol sv. Michala, čiže kaplnka sv. Michala v Košiciach, patrí k najatraktívnejším historickým pamiatkam v historickom centre Košíc. Kostol sv. Michala v Košiciach bol postavený v 14. storočí. Kostol pôvodne slúžil ako cintorínska kaplnka, ktorá bola umiestnená v lokalite stredovekého mestského cintorína. Kostol je síce menších rozmerov, no patrí k najcennejším gotickým stavbám Košíc. Údajne je druhou najstaršou zachovanou stavbou tohto mesta.

Na fasáde kostola si možno všimnúť cisternový tympanón s vyobrazením archanjela Michala bojujúceho s drakom, ktorý je symbolom Satana. Okolitý cintorín bol zrušený v roku 1771 a miesto neho vznikol urdžiavaný park, ktorý s kostolom veľmi dobre ladí a ponúka fotogenické motívy. Kostol sv. Michala sa nachádza v centre mesta Košice v menšom parčíku, pred Dómom sv. Alžbety. Kostol sv. Michala je prístupný verejnosti.

V 15. storočí bola ku kaplnke dobudovaná bočná loď zo severnej strany, čím prišlo k nárastu jej celkovej plochy. Na prelome 19. a 20. V rokoch 1996-2006 došlo k obnove celej stavy, ktorá umožnila záchranu historických detailov i výzdoby. Kaplnka sv. Michala v Košiciach.

Písomné pramene o ňom hovoria až v roku 1428, ale z kontextu je jasné, že používaný bol už niekoľko desaťročí. Pôvodne slúžil ako kaplnka na cintoríne. V roku 1508 ho rozšírili o severnú loď. Našťastie na začiatku 20. storočia túto odstránili a stavbe prinavrátili jej gotickú štíhlosť, filigránsku výzdobu, stredovekú ostrosť a neočakávanú dominantnosť popri skutočne impozantnom chráme sv. Alžbety.

Na ľavej stene Kostola sv. Michala sú naozaj dvere priúzke. Zatvorené pevnými kovovými krídlami a za nimi schody strmé vedúce do podzemia. Do kostnice, osária. Pre niekoho klaustrofobický zážitok, pre iného to hrubé, pravé, ozajstné, neskrášlené, vzrušujúce tajomstvo stredovekej stavby. S pochovávaním v tesnom okolí sa skončilo v roku 1771 a v roku 1805 zrušil aj najstaršie mestské cintoríny v centre mesta. Ibaže! Do podzemia kostolíka zosnulých ukladali ešte viac ako sto rokov (od r. 1750 do r. 1862).

Kostol sv. Michala Archanjela v Dražovciach

Kostolík bol postavený v 11. storočí a predstavuje typický príklad ranorománskej sakrálnej architektúry. Zaujímavosťou je, že v 12. až 13. storočí prešiel pod správu zoborského kláštora, čo viedlo k prístavbe pustovne na južnej strane kostola. Táto prístavba zanikla v 15. storočí, no stopy po nej sú dodnes viditeľné. Okolie kostola je bohaté na archeologické nálezy. V rokoch 1989 až 1997 tu bolo odkrytých približne 400 hrobov pochádzajúcich z obdobia 11. až 17. storočia. Tieto hroby obsahovali rôzne predmety, ako mince, ozdoby či súčasti odevu, čo poskytuje cenné informácie o živote a zvykoch obyvateľov tejto oblasti v minulosti.

Dražovský kostolík sa dokonca stal aj ikonickým symbolom Slovenska. Jeho siluetu mohli obyvatelia nájsť na slovenskej 50-korunovej bankovke vydanej v roku 1993, čo svedčí o jeho výnimočnom postavení v kultúrnom dedičstve krajiny. Prvý kostolík v areáli hradiska osídleného už v praveku postavili najneskôr okolo polovice 11. storočia ako neveľké kamenné jednolodie s podkovovitou apsidou na mieste dnešnej stavby. Prvotná stavba bola zničená a zachovali sa iba jej základy a najnižšia časť nadzákladového muriva.

Na nich bol v ďalšej fáze v priebehu 12. storočia postavený nový kostol, opäť prevažne z kameňa s malou prímesou tehál. Oproti staršej stavbe mal už dnešnú apsidu polkruhového tvaru a južný múr lode bol posunutý o niečo južnejšie. Táto stavba bola opäť po nejakom čase značne poškodená a následne obnovená približne do podoby, v akej ju poznáme dnes. Do 13. storočia sú datované aj ďalšie významné stavebné úpravy. Išlo o vybudovanie tehlovej empory na zadnej strane lode a následne aj veže, nadväzujúcej na stredné pole empory (cca v polovici 13. storočia).

Väčšími úpravami prešla stavba aj koncom 18. storočia (1780), kedy nadstavali obvodové múry lode, rozšírili vstupný otvor, upravili emporu a okná na veži a vymenili vnútorné vybavenie, vrátane oltára. V roku 1803 bol postavený priamo v dedine nový kostol, čím kostolík sv. Michala prestal plniť svoju pôvodnú úlohu a sv. omše sa v ňom slúžili len na sviatok patróna. Je veľkým šťastím, že ho nestretol osud osud iných románskych stavieb v Ponitrí. Menšie práce sa robili aj v 19. storočí (nový južný vstup) a tiež v 20. storočí. Celkovo odborníci identifikovali desať stavebných fáz kostolíka, pričom šesť z nich ešte v románskom období (do cca polovice 13. storočia).

Osud kostolíka bol ohrozený, keď sa začala za vlády komunistov stavať železničná trať a kameň ťažil z kopca, na ktorom stál. V rokoch 1989 až 1997 sa tu uskutočnili štyri archeologické a umeleckohistorické prieskumy, na ktoré nadviazala pamiatková obnova.

Kostol sv. Michala Archanjela v Osturni

Kostol sv. Michala archanjela v malebnej obci Osturňa je fascinujúcou ukážkou klasicistickej sakrálnej architektúry z konca 18. storočia. Tento gréckokatolícky chrám, postavený v roku 1796, je významnou kultúrnou pamiatkou a dôležitým duchovným centrom regiónu. Jeho impozantná stavba s dvoma vežami, ikonostasom a bohatým interiérom zaujme návštevníkov nielen svojou architektonickou krásou, ale aj historickým a duchovným významom.

Kostol sv. Michala archanjela je klasickým príkladom trojpriestorového východoslovenského sakrálneho typu so štvorcovou loďou. Postavený v roku 1796, bol rozšírený a upravený v roku 1937, pričom ďalšie úpravy zahŕňali doplnenie nového chóru v roku 1947. Interiér chrámu je obohatený o rokokovú kazateľnicu z druhej polovice 18. storočia a maľby Panny Márie a Krista na dreve. Zaujímavé sú aj sochy Immaculaty z 19. storočia, ktoré pridávajú na duchovnej a umeleckej hodnote kostola.

Stavba sa vyznačuje jednoduchými, hladkými fasádami s polkruhovo zakončenými oknami, čo prispieva k jej elegantnému a pokojnému vzhľadu.

Kostol sv. Michala Archanjela v Bíňovciach

V malebnej obci Bíňovce, v okrese Trnava, sa nachádza architektonický skvost s bohatou históriou - Kostol sv. Michala archanjela. Tento barokový kostol bol postavený v prvej polovici 18. storočia a v priebehu rokov sa stal významným centrom duchovného života miestnej komunity.

Kostol sv. Michala archanjela je jednopriestorovou stavbou s polygonálnym uzáverom presbytéria. Jeho interiér je zaklenutý valenou klenbou s lunetami a zdobený oválnymi štukovými obrazcami, ktoré dodávajú priestoru charakteristický barokový šarm. Z exteriéru upúta pohľad na predstavanú vežu, ktorá bola pristavená v roku 1788. Novogotický oltár pochádza z 20. storočia a bol liturgicky upravený v osemdesiatych rokoch minulého storočia.

Pôvodná sakrálna stavba bola iba malou kaplnkou, ktorú dal postaviť smolenický zeman Michal Počuch. Presný rok jej výstavby je predmetom diskusií, no najčastejšie sa spomína obdobie okolo roku 1733 alebo 1740. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1731 však kaplnka už v tomto čase existovala, čo naznačuje, že bola postavená skôr.

Interiér kostola skrýva množstvo umeleckých diel. Na južnej strane vchodu sa nachádza soška Sedembolestnej Panny Márie a socha sv. Antona. Oproti nim, na severnom múre lode, sú umiestnené sochy Terezky Ježiškovej a sv. Jozefa. V blízkosti oltára stojí socha patróna kostola sv. Michala Archanjela a soška Panny Márie. Okolo kostola sa rozprestiera cintorín, ktorý obsahuje viacero historických prvkov. Nachádza sa tu stará márnica, dom smútku postavený v roku 1972, pomník padlých z prvej a druhej svetovej vojny a misijný kríž pri vchode do kostola.

Kostol sv. Michala archanjela prešiel viacerými rekonštrukciami, ktoré mu pomohli zachovať jeho pôvodný vzhľad a funkčnosť. Ešte začiatkom 20. storočia bola strecha krytá šindľom, no dnes ju pokrýva škridla.

Kostol sv. Michala archanjela v Bíňovciach je neodmysliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska. Jeho bohatá história, nádherná architektúra a duchovná atmosféra robia z tohto miesta ideálny cieľ pre milovníkov histórie, architektúry a spirituality.

Farský kostol sv. Michala Archanjela v Skalici

Farský kostol sv. Michala Archanjela je nielen architektonickým skvostom, ale aj miestom bohatým na históriu a umenie. Ponúka návštevníkom možnosť nahliadnuť do minulosti Skalice a zažiť ducha čias, ktoré sú už dávno preč. Jeho výstavba sa datuje pravdepodobne po roku 1372, pričom nie je vylúčené, že bol postavený na základoch ešte staršej stavby. Kostol v priebehu storočí viackrát postihli požiare, čo si vyžiadalo jeho prestavby a opravy. Tieto zásahy však prispeli k jeho dnešnému vzhľadu, ktorý je zmesou rôznych štýlov.

Charakteristickým prvkom je mohutná veža s neskororenesančnou arkádou, zatiaľ čo interiér kostola je bohato zdobený. Oltárna architektúra a výzdoba pochádza prevažne zo 17. a 18. storočia. Oltárny obraz sv. Michala Archanjela je dielom viedenského maliara Františka Antona Maulbertscha. Lavice z prvej polovice 18. storočia sú majstrovskými kúskami drevorezby, a dve intarzované spovednice dopĺňajú vysokú estetickú hodnotu interiéru.

Medzi najvýznamnejšie pamiatky kostola patrí súbor šiestich barokových cechových oltárov, ktoré sú na Slovensku ojedinelé a zasvätené patrónom skalických cechov. Okrem toho je tu umiestnený aj námetovo regionálne zaujímavý obraz Turolúckej bitky z roku 1672, ktorý je dielom M. Farský kostol sv. Kostol dominuje netradičnému trojuholníkovému námestiu, ktoré je srdcom mesta Skalica.

Kostol sv. Michala Archanjela v Leviciach

Kostol sv. Michala Archanjela v Leviciach sa spája aj zasvätenie kaplnky: svätý Michal Archanjel má na Poslednom súde vážiť duše, aby sa podľa tejto skúšky rozhodlo, ktorá duša sa môže dostať do neba. V jej podzemí sa nachádzajú tzv. kostnice.

Vymaľovanie interiéru kostola sa uskutočnilo v roku 1923. Je dielom akademického maliara Jozefa Hanulu, ktorý sa zameral na výzdobu klenieb. Na zreteli mal aj patrocínium chrámu - sv. Michala Archanjela - preto na obrazoch namaľoval množstvo postáv anjelov. Na klenbu vo svätyni umiestnil obraz s anjelmi, ktorí adorujú pred svätou Hostiou a kalichom s Pánovou krvou v rukách anjela v strede.

Víťazný oblúk je zobrazením dejín spásy, v centre s archou zmluvy s dvoma cherubínmi. Archou zmluvy v Novom zákone je Panna Mária. Na pravej strane oblúka vidieť starozákonné postavy: Abraháma a Izáka, Mojžiša a kráľa Dávida, sedemramenný svietnik a anjela s tabuľami Desatora; na ľavej strane zas sv. Petra a Pavla, sv. Cyrila a Metoda a anjelov s krížom. Na klenbách v lodi je viacero obrazov. Na prvom je Najsvätejšia Trojica, na ďalšom Svätá rodina s anjelmi. Na strednej klenbe sú zobrazení 4 anjeli a 4 evanjelisti. Na obraze sv. Andreja Svorada a Beňadika, slovenských pustovníkov, vidieť jaskyňu na Skalke a siluetu Trenčianskeho hradu. Na klenbe nad chórom je zobrazená sv. Cecília.

Pri presbytériu zo severnej strany je malá kaplnka; v nej sa nachádza obraz Panny Márie Matky ustavičnej pomoci a obraz Sedembolestnej Panny Márie, kamenná socha Piety z 2. pol. 19. stor. a kríž z 1. pol. 19. stor. Pri bočnej kaplnke sa nachádza mramorová krstiteľnica s vyrezávaným dreveným svietnikom.

Oltár je centrálne stavaný do výšky okolo hlavného obrazu sv. Michala Archanjela. Vľavo od oltárneho obrazu je umiestnená socha sv. Štefana, vpravo socha sv. Ladislava, uhorských kráľov, ktoré odrážajú čas postavenia kostola v dobe silnej maďarizácie. Nad oltárnym obrazom sú stupňovite umiestnené sochy štyroch západných cirkevných otcov: sv. Augustína, sv. Gregora Veľkého, sv. Hieronyma a sv. Ambróza. Uprostred na najvyššom stupni je socha znázorňujúca Boha Otca.

Bohostánok nesie zobrazenie sediaceho vyučujúceho Krista, po stranách štyria anjeli s nápisom „Sanctus“. V strede presbytéria je novodobý drevený oltár (obetný stôl) s výjavom Pánovej poslednej večere, na ktorom sa v súčasnosti slávi sv. omša, a ambona s plastikou sv. Na podstavcoch na stenách pri presbytériu sú sochy Božského Srdca Ježišovho a Panny Márie Lurdskej. Taktiež sa tu nachádza relikviár s relikviami sv. Ambróza, sv. Karola Boromejského, sv. Na bočnej stene je obraz Božieho milosrdenstva.

Na bočných stenách v lodi kostola sa nachádzajú olejomaľby Panny Márie a Božského Srdca Ježišovho od známeho slovenského maliara Jozefa Božetecha Klemensa, ktoré boli na pôvodných bočných oltároch. Na dvoch bočných oltároch sú sochy sv. Jozefa a sv. Terézie z Lisieux. Ďalej na podstavcoch ešte menšie sochy sv. Antona Paduánskeho, sv. Vendelína a sv. Jána Pavla Druhého.

Na chóre sa nachádza mechanický píšťalový jednomanuálový, 10-registrový organ. V kostole sú tri oltáre. Nad hlavným oltárom je obraz sv. Michala Archanjela. Nad bočným oltárom vľavo (pri pohľade od hlavného vchodu kostola) je obraz sv. Anny s dieťaťom Máriou. Bočný oltár vpravo je ozdobený sochou sedembolestnej Panny Márie. Za prvým oblúkom vľavo vo výklenku je socha Božského Srdca Ježišovho (v minulosti tu stála drevená kazateľnica). Vpravo je krstiteľnica a nad ňou súsošie krstu Pána Ježiša a holubica - znak Ducha Svätého. Medzi tretím a štvrtým oblúkom vľavo (oproti bočnému vchodu do kostola) sú sochy: sv. Jozef s malým Ježiškom na rukách a sv. Terézia z Lisieux. Steny kostola zdobia obrazy - 14 zastavení krížovej cesty. Táto bola postavená v roku 1953.

Počas komunistickej éry začal kostol značne chátrať, avšak od roku 1989 práce na kostole prakticky neutíchajú. Kostol sv. Je neodmysliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska.

Interiér a výzdoba

Interiér kostola: V kostole sú tri oltáre. Nad hlavným oltárom je obraz sv. Michala Archanjela. Nad bočným oltárom vľavo (pri pohľade od hlavného vchodu kostola) je obraz sv. Anny s dieťaťom Máriou. Bočný oltár vpravo je ozdobený sochou sedembolestnej Panny Márie. Za prvým oblúkom vľavo vo výklenku je socha Božského Srdca Ježišovho (v minulosti tu stála drevená kazateľnica). Vpravo je krstiteľnica a nad ňou súsošie krstu Pána Ježiša a holubica - znak Ducha Svätého. Medzi tretím a štvrtým oblúkom vľavo (oproti bočnému vchodu do kostola) sú sochy: sv. Jozef s malým Ježiškom na rukách a sv. Terézia z Lisieux. Steny kostola zdobia obrazy - 14 zastavení krížovej cesty. Táto bola postavená v roku 1953.

Hlavný oltár sv. Michala, archanjela -je architektonicky neskorobarokový, je z druhej polovice 18.storočia, obraz z druhej polovice 19.storočia. Oltárna architektúra má mramorovanú polychrómiu a zlátenú rezbu, po stranách sú dvojice stĺpov s korintskými hlavicami predsadenými pred zväzkové palistre. Bohatú dekoratívnosť oltáru dáva zlátená rezba po celom obvode, s akantom, mriežkou a rozetami. Stĺpy nesú zalamované kladie s reliéfnymi zlátenými vetvičkami vo vlyse, vrcholiace horiacimi vázami. Panelový nadstavec s konkávno-konvexne vykrajovaným obrysom zdobí v ploche aplikovaný kruh so skratkou IHS, ktorý je obklopený lúčovou svätožiarou a kruhom obláčikov, po obvode pásom s rojkajami a akantom.Vo vrchole je kríž s korpusom. V centre oltára je umiestnený novší obraz sv. Michala Archanjela, vytvorený v štýle historizmu s prvkami nazarenizmu.

Bočný oltár Panny Márie - je zložený s nového obetného stola, obrazu Panny Márie z roku 1877 a širokého prerezávaného barokového rámu z prvej polovice 18.storočia. Bol reštaurovaný a doplnený v druhej polovici 20.storočia. Centrum oltára tvorí obraz kazulového tvaru, olejomaľba predstavujúca Pannu Máriu v ikonografickom type Immaculaty, na modrom pozadí, dolu s polkruhom oblakov. Autorom obrazu je tirolský kostolný maliar Felix Daberto, ktorý pôsobil na Slovensku približne v rozmedzí rokov 1870-1890. Vnútorný hladký rám obrazu lemuje široké, zlátené a polychrómované rámovanie zložené z vrúbkovaných volút, pásky a akantových listov nesúcich na každej strane kvet slnečnice. Rámovanie dopĺňa desať plnoplastických okrídlených anjelských hlavičiek a ukončuje ho kríž s gloriolou a holubicou Svätého Ducha. Pamiatka je montážou súčastí z rôznych slohových etáp. Najhodnotnejšou je kvalitná, bohato zdobená dekoratívna baroková drevorezba rámu.

Baroková kazateľnica je z prvej polovice 18.storočia, má architektúru zdobenú drevorezbou, mramorovaním, zlátením a striebrením. Štyri strany polygonálneho rečniska vystupujú do priestoru, piatu tvoria dvierka vedúce do sakristie. Ozvučná strieška kazateľnice vrcholí sochou sv. Michala, archanjela s rozprestretými krídlami, v zlatej prilbici, odetého vo volútami zdobenom kyryse a krátkej suknici. V ľavej spustenej ruke drží váhy, v pravej zdvihnutej plamenný meč. Danamicky stvárnená socha, je najhodnotnejším prvkom inak bežného typu kazateľnice.

Kamenná pieskovcová krstiteľnica v duchu rustikálneho baroka je z 18. storočia. Má masívny tvar , nohu s kruhovým prierezom a so zvonovnicovou pätkou. Povrch krstiteľnice je opracovaný štokovaním do hrubozrnnej štruktúry.

Rekonštrukcie

Počas svojej existencie bol viackrát rekonštruovaný. Najväčšie rekonštrukcie sa uskutočnili po 2. svetovej vojne, keď bol na viacerých miestach zasiahnutý delostreleckou paľbou, a potom po roku 1989. Kostol posvätil (dedikoval) po generálnej oprave 2. októbra 2005 nitriansky biskup Viliam Judák.

Prvá zásadná rekonštrukcia kaplnky sa uskutočnila v rokoch 1903 - 1904 v duchu gotického purizmu, pričom sa zároveň odstránila Szatmáriovská loď. Preto dnešná podoba kaplnky je len polovicou z pôvodnej stavby pred rekonštrukciou.

V rokoch 1725 - 1728 sa uskutočnila väčšia oprava kostola, pri ktorej bola strecha kostola pokrytá šindľom. K ďalšej obnove kostola sa prikročilo v roku 1755, kedy bola pravdepodobne ku kostolu pristavená malá kaplnka, do ktorej potom umiestnili druhý oltár svätého Jozefa.

Kostol sv. Michala archanjela prešiel viacerými rekonštrukciami, ktoré mu pomohli zachovať jeho pôvodný vzhľad a funkčnosť. Ešte začiatkom 20. storočia bola strecha krytá šindľom, no dnes ju pokrýva škridla.

V 70-tych rokoch došlo k viacerým zmenám v interiéri kostola (zaviedlo sa napr. vykurovanie plynom, elektrický pohon zvonov, ozvučenie, bol vymaľovaný kostol zvnútra i zvonku a iné). Dňa 21.

tags: #kostol #sv #archanjela #michala