Košice, mesto s bohatou históriou a kultúrou, sa môže pochváliť desiatkami kostolov rôznych vierovyznaní. Aj napriek klesajúcemu počtu veriacich, sa aj v súčasnosti v meste stavajú nové chrámy. V tomto článku sa pozrieme na históriu a význam kostolov v Košiciach, s dôrazom na rímskokatolícky kostol sv. Gorazda a spoločníkov na Terase a nový evanjelický kostol.
Počet veriacich v Európe klesá. Napriek tomuto trendu sa kostoly v Košiciach naďalej stavajú. Z roka na rok tu žije aj menej obyvateľov, čo má vplyv taktiež na úbytok veriacich.
Medzi významné kostoly v Košiciach patria:
- Dóm svätej Alžbety
- Kostol Nanebovzatia Panny Márie
- Kaplnka svätého Michala
- Kostol svätého Antona Paduánskeho, Františkánsky
- Kostol Najsvätejšej Trojice, Premonštránsky
- Kostol svätého Michala archanjela, Uršulínsky
- Kostol svätého Ducha
- Kalvínsky kostol
- Kostol Sedembolestnej Panny Márie
- Evanjelický kostol
- Ortodoxná synagóga
- Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky
- Kostol Božského Srdca Ježišovho
- Kostol Krista kráľa
- Kostol Kráľovnej pokoja
- Kostol svätých košických mučeníkov
- Kostol svätého Ondreja
- Kostol svätého Gorazda a spoločníkov
- Gréckokatolícky chrám Božej Múdrosti
- Gréckokatolícky chrám svätého Petra a Pavla
- Kostol Svätej Rodiny
- Kostol Božieho Milosrdenstva
Rímskokatolícky kostol sv. Gorazda a spoločníkov na Terase
Výnimkou je košický kostol sv. Gorazda a jeho spoločníkov na Terase. Prestížne ocenenie Výnimočná stavba už v roku 2000, teda rok po dobudovaní, získala prestížnu cenu Slovenskej komory architektov. Je to veľká vec, to sa súčasným kostolom stáva len zriedka.
Ocenenie potešilo architektov z košického architektonického štúdia ARZ Jozefa Fabiána, Ivana Rozdobuďka a Štefana Zahatňanského. Ich návrh vyhral v konkurencii 31 ďalších. Vybrala ho medzinárodná komisia, v ktorej bol i slávny maďarský architekt Imre Makovecz, niekdajší predseda Maďarskej akadémie umení.
Kostol sv. Gorazda mal byť pôvodne zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi. Prišlo sa však na to, že v diecéze už kostol týmto svätcom zasvätený máme.
Rímskokatolícky kostol na Terase mal byť pôvodne zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi. Prišlo sa však na to, že v diecéze už kostol týmto svätcom zasvätený máme, dokonca priamo v jednej z košických mestských častí Košíc, v Krásnej nad Hornádom. A tak ho zasvätili učeníkovi sv. Metoda - sv. Gorazdovi a jeho spoločníkom, ktorí sa volali Kliment, Naum, Angelár a Sáva.
Niektorí z nich boli pôvodom Slovania. Žili v 9. storočí, a tak kostol sv. Gorazda nás do tejto doby vovádza aj svojou podobou. Je kruhový, veď ranokresťania si stavali románske rotundy s takýmto pôdorysom. Tiež má len malé štrbinové okná, čo bolo v románskom štýle bežné. Takisto jeho areál je jemne oddelený od rušnej Toryskej ulice pergolou. Je to stena s veľkými otvormi. Síce takto oddeľuje areál od okolia, ale cez otvory aj láka, aby ľudia dostali chuť podísť bližšie ku kostolu. Táto stena tak pripomína stenu kláštorných komplexov u raných kresťanov.
Kostol má vežu, ktorá meria 35 metrov a javí sa ako najvyššia v meste. Ale to je len klam, keďže Terasa je na kopci a centrum mesta v kotline. Veža Dominikánskeho kostola v Starom Meste je totiž o 33 metrov vyššia!
Autormi návrhu sú Jozef Fabián, Ivan Rozdobuďko a Štefan Zahatňanský z košického architektonického štúdia ARZ.
Sv. Svätý Kríž - Univerzitná nemocnica L. pohreby 175 • sv. 1991 - 2002 dp. Mgr. 2002 - 2012 dp. Mgr. 2012 - Mons. JCDr. farský kaplán: Mgr. Jakub Farkaš, Mgr. školský kaplán: Mgr. nemocničný kaplán: Mgr. Českosl.
1. júla 1991 Mons. Alojz Tkáč, diecézny biskup, zriadil novú farnosť na sídlisku Terasa v Košiciach. Dovtedy táto západná časť Košíc bola súčasťou farnosti sv. začiatok stavby: 1993; posvätený bol 14. novembra 1999 arcibiskupom Alojzom Tkáčom. Kapacita na sedenie: 750 miest; maximálna kapacita: 2200 miest. Vnútorný priemer kostola 31 m; interiérová výška kostola: 12,5 m; exteriérová výška: 14,5 m; zastavaná plocha 1300 m2. Sv.
je vo farbách Košickej arcidiecézy, modrej a žltej. Päť pruhov predstavuje patrónov farnosti. Svätého Gorazda pripomína stredný biely pás s krížikom - časť arcibiskupského pália. Sv. Gorazd a jeho spoločníci - sv. Kliment, sv. Angelár, sv. Naum a sv. Sava. Najznámejší z nich je sv. Gorazd, ktorý bol žiakom sv.
Dóm svätej Alžbety v Košiciach
Nový evanjelický kostol na Terase
Posviacka nového kostola a slávnostné služby Božie otvoria členom Evanjelického a. v. cirkevného zboru Košice - Terasa zo západných mestských častí mesta Košice v nedeľu 30. septembra 2018 o 10:00 hod. Pred posviackou o 9:30 hod. zasadia pred novým kostolom symbolický strom. Posviacku vykoná dôstojný brat biskup Mgr. Slavomír Sabol, biskup Východného dištriktu ECAV, kázať bude dôstojný brat emeritný biskup Mgr. Igor Mišina, liturgovať vznešený brat senior Košického seniorátu ThDr. PaedDr. Ján Hruška, PhD., Mgr. Ondrej Kolárovský, zborový farár, Mgr. Katarína Tomčiková, námestná farárka, Mgr. Ivan Havassy, kaplán - novokňaz z cirkevného zboru Košice - Terasa za účasti ďalších duchovných.
Zo zahraničia pozdravia prítomných Dr. Kimmo Kääriäinen, výkonný riaditeľ oddelenia pre medzinárodné vzťahy Evanjelickej luteránskej cirkvi Fínska a Markus Lochstampfer, reprezentant medzinárodnej diakonie Diakonického diela vo Württembergu. Viac ako 200 rokov delí košických evanjelikov od historicky poslednej vysviacky svätostánku, keď známy kostol na Mlynskej ulici bol posvätený v roku 1816. Vzhľadom na rozsiahly rast mesta v druhej polovici 20.
„Prvé služby Božie v západnej časti Košíc sa uskutočnili v priestoroch Magistrátu mesta Košice 22. apríla 2000 s farárom Dušanom Havrilom a dôstojným biskupom Júliusom Filom st.. Veriaci na ne prichádzali až do augusta 2018,“ povedal Mgr. Kostol bol vybudovaný podľa projektu Ing. Arch. Mariána Ferja a okrem priestorov samotného chrámu disponuje kanceláriami farského úradu, zborovej siene, priestormi pre mamičky s deťmi, detskú besiedku a služobný byt.“
Zaujímavosťou kostola je veža, ktorá však nie je zvonicou, ale v noci bude svietiť príslušnými liturgickými farbami v súlade s cirkevným rokom. Nový evanjelický kostol dnes zaujímavo dotvára trojlístok kresťanských chrámov na Toryskej ulici, keď v susedstve je rímskokatolícky chrám sv. Gorazda a spoločníkov a gréckokatolícky kostol sv.
„Budeme sa spoločne tešiť, keď po dobudovaní nášho chrámu Božieho vznikne v sídliskových častiach mesta Košice unikátny kresťanský priestor, ktorý by som charakterizoval ako Námestie Ekumény,“ povedal pri posviacke základného kameňa dňa 17.
História evanjelických kostolov v Košiciach začala okolo roku 1528, kedy, krátko po Reformácii Martina Luthera, navštevovali veriaci služby Božie v priestoroch kostolov, ktoré stáli na miestach dómu sv. Alžbety a kaplnky sv. Michala. Prvý drevený kostol bol postavený v areáli cintorína na Žriedlovej ulici v roku 1687 ale zničil ho požiar. Ďalšie, v rovnakom priestore, boli postavené v rokoch 1713 a 1724.
Evanjelický cirkevný zbor ECAV Košice - Terasa získal renomé aj zahraničnými aktivitami. V úzkej spolupráci s cirkevným zborom Slezské církve evangelické a. v. v Třinci participuje na misijnom projekte Deti Afriky, orientovanom na adopciu detí na diaľku, ktorá podporuje ich vzdelávanie v africkej Tanzánii.
Vývoj pravoslávnej cirkvi na Slovensku
Pravoslávna cirkev na Slovensku, ku ktorej sa v súčasnosti hlási okolo 50 000 obyvateľov našej republiky, odvodzuje svoj pôvod od byzantskej misie sv. Cyrila a Metoda na Veľkej Morave, teda od roku 863. Zánik Veľkomoravskej ríše a vznik Uhorského kráľovstva však spečatili osud byzantskej cirkvi na našom území. Od prelomu 9. a 10. storočia tak absentujú hodnoverné dôkazy o existencii cirkvi byzantského obradu na dnešnom území Slovenska.
Rozširovanie pravoslávnej viery so sebou prináša až valašská kolonizácia v Uhorsku, ktorá trvala približne od 30. rokov 14. storočia do 18. storočia. Spočiatku v tejto migrácii prevládal rumunsko-valašský faktor zo Sedmohradska a Valašska, no postupom času získali prevahu Rusíni spoza Karpát a z Haliče. Na východnom a strednom Slovensku sa Rusíni v rámci valašskej kolonizácie postupne stali dominantným etnikom zaoberajúcim sa pastierskym chovom dobytka, najmä oviec. Obsadzovali tak hlavne vyššie položené oblasti Uhorského kráľovstva, kde vznikali aj nové osady, z ktorých sa neskôr vyvinuli obce.
Turbulentné 17. storočie bolo spojené s rozširovaním reformácie, s protihabsburskými povstaniami, ich potláčaním a následnou rekatolizáciou, ako aj s upevňovaním moci Habsburskej dynastie.
Súčasný stav Cirkví v Košickom Kraji
Dnes majú na území KSK svoje farnosti tri rímskokatolícke cirkevné územné jednotky: Spišská diecéza (20 farností), Rožňavská diecéza (34 farností) a Košická arcidiecéza (153 farností). Stoja tam dva sídelné chrámy rímskokatolíckych hierarchov: košická Katedrála svätej Alžbety arcibiskupa metropolitu východnej cirkevnej provincie Bernarda Bobera a rožňavská Katedrála nanebovzatia Panny Márie biskupa Stanislava Stolárika.
Gréckokatolícke farnosti patria pod Košickú eparchiu, ktorú vedie arcibiskup Cyril Vasiľ. Jeho katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky sa nachádza v centre krajského mesta.
Reformovaná kresťanská cirkev, ktorá má v Košickom kraji dôležité postavenie najmä v oblastiach s výraznou maďarskou menšinou, je, čo sa týka svojej organizácie v kraji, súčasťou širšej štruktúry cirkvi na Slovensku. Má biskupský systém, no na rozdiel od Rímskokatolíckej cirkvi je jej zriadenie synodálno-presbyteriálne. Na čele synody, ktorej predsedníctvo sídli v Komárne, stojí ako duchovný predseda Róbert Géresi, pôsobiaci v Seni pri Košiciach. V kraji sa nachádza päť seniorátov s desiatkami cirkevných zborov a s takmer polovicou našich kalvínskych kostolov: Abovsko-turniansky reformovaný seniorát, Michalovský reformovaný seniorát, Ondavsko-hornádsky reformovaný seniorát, Užský reformovaný seniorát a Zemplínsky reformovaný seniorát.
Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku je v Košickom kraji organizovaná v rámci Rimavského seniorátu (1 kostol), súčasti Západného dištriktu ECAV, na čele ktorého stojí biskup Ján Hroboň. Ostatné kostoly v rámci Gemerského (36 kostolov), Košického (23 kostolov), Šarišsko-zemplínskeho (6 kostolov) a Tatranského seniorátu (5 kostolov) patria do Východného dištriktu ECAV vedeného biskupom Petrom Mihočom.
Pravoslávne cirkevné obce kraja patria pod Michalovsko-košickú eparchiu, na ktorej čele stojí arcibiskup Juraj (Rudolf Jiří Stránský). Oba jeho katedrálne chrámy - košický Chrám usnutia Presvätej Bohorodičky, svätého Jána Milostivého, alexandrijského patriarchu a svätej Rozálie z Palerma i michalovský Chrám svätých apoštolov rovných Cyrila a Metoda - boli postavené po Nežnej revolúcii.
Konfesionálna Charakteristika
Kraj má pestré národnostné zloženie, čo nie je - ako sme už naznačili - bez vplyvu na konfesionálnu príslušnosť jeho obyvateľov. Dominujú v ňom rímskokatolíci (48,39 percenta - 378 520), nasledujú gréckokatolíci (9,49 percenta - 74 240), po nich kalvíni (4,82 percenta - 37 731), luteráni (3,76 percenta - 29 409) a pravoslávni (1,91 percenta - 14 954). Viac než pätina (161 922) obyvateľov je bez náboženského vyznania.
V 440 mestách a obciach kraja stojí 796 kostolov a chrámov patriacich piatim denomináciám, z toho v krajskom meste je 43 kostolov a chrámov, ktorým sme venovali samostatný článok. Vyše dve tretiny kostolov a chrámov kraja patria katolíkom latinského a byzantsko-slovanského obradu, ale v období reformácie bola situácia v regióne výrazne odlišná v prospech Evanjelickej cirkvi helvétskeho vyznania (kalvínov).
Počet a podiel kostolov podľa denominácie
- rímskokatolícke kostoly: 381 (47,86 percenta)
- gréckokatolícke chrámy: 157 (19,72 percenta)
- kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi: 150 (18,84 percenta)
- evanjelické kostoly: 71 (8,92 percenta)
- pravoslávne chrámy: 37 (4,65 percenta)
Pôvodné datovanie kostolov a chrámov
- 12. storočie: 4
- 13. storočie: 61
- 14. storočie: 43
- 15. storočie: 21
- 16. storočie: 10
- 17. storočie: 18
- 18. storočie: 139
- 19. storočie: 182
- 20. storočie: 251 (z toho po Nežnej revolúcii 96)
- 21. storočie: 67
Gréckokatolícky Chrám povýšenia Svätého kríža v Čiernej nad Tisou
Ekumenické Spoločenstvo v Košiciach
Ekumenické spoločenstvo vzniklo r. 1994 dobrovoľne, neformálne. Sú to tieto subjekty: Apoštolská cirkev, Bratská jednota baptistov, Cirkev bratská, Československá cirkev husitská, Evanjelická cirkev a.v., Gréckokatolícka cirkev, Reformovaná kresť. cirkev a Rímskokatolícka cirkev. Stretávania sú pravidelné. Miestom stretnutí býva Teologická fakulta v Košiciach, Katolíckej univerzity v Ružomberku. V budove TF KU je aj sídlo Ekumenického spoločenstva na území mesta Košice.
Každoročne konáme niekoľko významných bohoslužieb a aktivít. Sú to Ekumenická bohoslužba koncom januára, Pašiový sprievod na Veľký piatok a ďakovná bohoslužba slova za úrodu v jeseni. Mesto Košice už tradične pripravuje Festival sakrálneho umenia, do ktorého aktívne vstupujeme koordinovanými bohoslužbami v rámci každej cirkvi. V mesiaci júni Ekuména Košice sa zúčastňuje na spomienke na výročie počiatku deportácií židov z mesta na Židovskom cintoríne.
Na návrh Komisie cirkví schválili poslanci Mestského zastupiteľstva a primátor mesta cenu mesta Košíc, ktorá bola odovzdaná spoločenstvu dňa 7.
Ďalšie Významné Kostoly v Košiciach
Košice majú bohatú históriu a množstvo významných kostolov, medzi ktoré patria:
- Dóm svätej Alžbety (Hlavná ul.)
- Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Dominikánske nám.)
- Kaplnka svätého Michala (Hlavná ul.)
- Kostol svätého Antona Paduánskeho, Františkánsky (Hlavná ul.)
- Kostol Najsvätejšej Trojice, Premonštránsky (Hlavná ul.)
- Kostol svätého Michala archanjela, Uršulínsky (Mäsiarska ul.)
- Kostol svätého Ducha (Južná tr.)
- Kalvínsky kostol (Hrnčiarska ul.)
- Kostol Sedembolestnej Panny Márie (Kalvária)
- Evanjelický kostol (Mlynská ul.)
- Ortodoxná synagóga (Puškinova ul.)
- Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky (Moyzesova ul.)
- Kostol Božského Srdca Ježišovho (Komenského ul.)
- Kostol Krista kráľa (Moysesova ul.)
- Kostol Kráľovnej pokoja (Ul. Milosrdenstva)
- Kostol svätých košických mučeníkov (Nad jazerom)
- Kostol svätého Ondreja (Podhradová)
- Kostol svätého Gorazda a spoločníkov (Terasa)
- Gréckokatolícky chrám Božej Múdrosti (Furča)
- Gréckokatolícky chrám svätého Petra a Pavla (Terasa)
- Kostol Svätej Rodiny (Furča)
- Kostol Božieho Milosrdenstva (KVP)
Pravoslávny chrám v Košiciach
Jeden z nich už síce slúži veriacim, ale zvonku je ešte stále obohnaný plotom. Je to pravoslávny chrám na ulici Československej armády. Budovali ho dlhých 16 rokov od kúpy pozemku. Momentálne sa stavajú garáže a pastoračné centrum. Predstavený katedrálneho chrámu a správca cirkevnej obce Vladimír Spišák na naše otázky ohľadne výstavby neodpovedal. „Chrám je postavený, nemám vám k tomu čo viac povedať.“
Veľké posvätenie Katedrálneho chrámu Zosnutia Presvätej Bohorodičky a sv. Jána Milostivého bolo 28. septembra 2013. Predpokladaný termín dokončenia druhej etapy stavby je 31. december 2020. Pravoslávny chrám na ulici Československej armády funguje už päť rokov.
Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove
Gréckokatolícky chrám v Košiciach - Nad jazerom
Farnosť Presvätej Bohorodičky Ochrankyne Košice - Nad jazerom stavia v tejto mestskej časti nový chrám. Na svojej webovej stránke, kde sa podrobne venujú výstavbe, je uvedené: „Po rozhovore s vladykom Milanom Chauturom sme dohodli posviacku chrámu na 30. septembra 2018. Je to termín, ktorý sa dá stihnúť len s pomocou Božou a pomocou ľudí dobrej vôle.“ Platnosť stavebného povolenia predlžovali už dvakrát, tentoraz by to mohli stihnúť.
Vladimír Varga, gréckokatolícky farár, si nemyslí, že by bolo v Košiciach veľa kostolov. „Na Sídlisku Nad jazerom, ktoré má cca 25-tisíc obyvateľov, je zatiaľ iba jeden kostol. Už vyše dvadsať rokov gréckokatolícki veriaci v našej mestskej časti slávia služby Božie v provizórnej kaplnke. Okrem tohto dôvodu stavby nového chrámu je aj evidentné zvyšovanie počtu veriacich, a to najmä mladých rodín. Chrám staviame hlavne zo zahraničných cirkevných nadácií a milodarov veriacich, ale dostali sme aj dotácie od štátu či od mestskej časti,“ hovorí farár a dodáva, že príspevky veriacich sú vyššie, ako očakávali. „A to svedčí aj o ich potrebe nového chrámu.“ Už v septembri odovzdajú gréckokatolícky chrám na Sídlisku Nad jazerom.
Rímskokatolícky kostol v Košiciach - Ťahanovce
Veľký rímskokatolícky kostol sv. Dominika Sávia sa stavia na Sídlisku Ťahanovce nad Americkou triedou od roku 2004. „Začali sme ho stavať na sídlisku, kde za socializmu cirkev nemohla byť viditeľne prítomná. Vychádzalo sa z potrieb veriacich, ktorí túžili žiť svoju vieru aj na týchto miestach,“ hovorí Jaroslav Fabian, hovorca Arcibiskupského úradu v Košiciach. „Vybrali sme pozemok, projekt skúmala diecézna Komisia pre sakrálne stavby a rozhodnutie dával diecézny biskup po vypočutí kňazskej rady.“
Ako uvádza J. Fabian, Sídlisko Ťahanovce má zhruba 22-tisíc obyvateľov, z toho je 10-tisíc rímskokatolíkov, čiže kapacita kostola určite bude využitá. „Platné povolenie stavby kostola je do roku 2022 a dovtedy by sa mala aj celková výstavba ukončiť. Je financovaná dominantne z darov veriacich a farnosť disponuje v súčasnosti stabilitou v príjmoch. Ľudia prispievajú rovnako cez celý rok a tento príspevok sa medziročne ani nezväčšuje, ale ani nezmenšuje. Iné zdroje tvoria len 10 percent doterajšej investície výstavby kostola.“
Rímskokatolícki veriaci sa doteraz stretávajú v unimobunkách, ktoré slúžili stavbárom pri výstavbe sídliska. Je to provizórna kaplnka, ktorú v nedeľu navštevuje asi 1 300 veriacich. Rímskokatolícky kostol na Sídlisku Ťahanovce sa bude stavať najdlhšie. Výstavba potrvá ešte minimálne štyri roky.
Evanjelický kostol v Košiciach - Terasa
„Porevolučný boom vo výstavbe kostolov je prirodzený po viac ako 40-ročnej nútenej prestávke, kedy sa kostoly počas socializmu prakticky nesmeli stavať,“ hovorí zborový farár Ondrej Kolárovský. Ako povedal, dôvodom pre výstavbu kostola na Toryskej ulici bolo to, že v meste donedávna pôsobil len jeden evanjelický cirkevný zbor s kostolom v historickom centre na Mlynskej ulici.
„Výstavbe kostola predchádzal prieskum. Na sídlisku Terasa spolu s ďalšími pastoračnými obvodmi je takmer 3 000 evanjelikov. Oficiálnu posviacku kostola plánujeme v septembri tohto roku,“ hovorí O. Kolárovský a dodáva, že rozhodujúci objem financií na výstavbu získali odpredajom majetku. V objeme financií sú na druhom mieste zbierky veriacich, ale aj komerčný úver. Nechýbali však ani dary partnerských cirkví zo zahraničia, súkromných podnikateľských subjektov a príspevky mesta, mestských častí i Košického samosprávneho kraja.
Aj Evanjelický cirkevný zbor a. v. Košice - Terasa musel viackrát predlžovať stavebné povolenie. V spolupráci so susediacou Poliklinikou Terasa aj MČ Západ vybudovali 43 parkovacích miest a zabezpečili opravu cesty. V evanjelickom kostole na Terase plánujú oficiálnu posviacku v septembri tohto roku.
Sakrálne pamiatky a pútnické miesta na východnom Slovensku
Okrem Košíc sa na východnom Slovensku nachádza mnoho ďalších sakrálnych pamiatok a pútnických miest. Medzi najznámejšie patria:
- Dóm svätej Alžbety v Košiciach
- Drevený kostolík sv. Paraskievy v Potokoch
- Bazilika narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou
- Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove
- Drevený kostol sv. Michala Archanjela v Šemetkovciach
- Drevený kostolík sv. Mikuláša v Bodružali
- Drevený kostol v Nižnom Komárniku
- Drevený kostolík v Miroli
- Drevený kostolík sv. Kozmu a Damiána vo Vyšnom Komárniku
- Drevený chrám sv. Bazila Veľkého v Krajnom Čiernom
- Drevený kostolík v Hunkovciach
Tieto kostoly sú svedkami bohatej histórie a kultúry východného Slovenska a ponúkajú návštevníkom jedinečný pohľad do minulosti.
Drevené kostoly východného Slovenska
Východné Slovensko je známe svojimi drevenými kostolmi, ktoré sú jedinečným prejavom ľudovej architektúry a zručnosti. Tieto kostoly sú často postavené v odľahlých oblastiach a zachovávajú si svoj pôvodný charakter.
Medzi najvýznamnejšie drevené kostoly patrí: