Na svahu nad obcou Kostoľany pod Tribečom, v malebnej dolinke potoka Drevenica, sa nachádza malý nenápadný kostolík zasvätený sv. Jurajovi. Na malú dedinku s necelými štyrmi stovkami ľudí sa zvrchu díva pamiatka, akej v širokom okolí niet. Kostolík v Kostoľanoch pod Tribečom je vzácnou národnou kultúrnou pamiatkou. Je to jedna z najstarších sakrálnych stavieb na Slovensku. Jeho kultúrna hodnota sa znásobuje uchovanými nástennými maľbami - románskymi a gotickými.
Obec Kostoľany pod Tribečom leží 17 km od okresného mesta Zlaté Moravce, v chránenom krajinnom území Ponitrie, v úzkej kotline potoka Drevenica v masíve Tribečského pohoria. Na svahu nad obcou stojí predrománsky kostolík svätého Juraja.
Kostol sv. Juraja stojí už niekoľko storočí v lone Kostolianskej doliny v dedinke Kostoľany pod Tríbečom. Základom názvu obce Kostoľany je slovo kostol, ktoré Slovania prebrali z latinčiny, ako podobu slova castellum. Druhá časť názvu obce približuje polohu, to znamená, že sa nachádza pod pohorím Tribeč. Ku kostolu sa prichádza z centra obce prechodom cez potok, ktorý má rýdzo slovenský názov Drevenica. Ďalej sa vystupuje po dlhom terasovitom schodišti s viac ako stovkou schodov. Tieto dal po 2. svetovej vojne postaviť miestny farár Rudolf Zachar. Do cieľa zostáva prejsť ešte pár posledných metrov, ktoré sa ľahko prekonajú pomalou chôdzou do mierneho kopca za necelých päť minút. Po prekonaní tohto posledného úseku miniputovania sa ocitáme pri starobylej stavbe kostola.
História a Vznik
Prvá zmienka o ňom je v Zoborskej listine z roku 1113. Podľa archaického typu architektúry a najnovších výsledkov archeologického výskumu bol kostol postavený na prelome 10. a 11. storočia. Nie je však zatiaľ vylúčené, že kostol bol postavaný skôr.
Podľa chronometrického datovania fragmentu dubového dreva nájdeného v jednom z múrov, bol - tento predtým nepoužitý trám zo stromu z rokov 708 - 915 - s najvyššou pravdepodobnosťou z obdobia okolo roku 860. Analýza omietky potvrdzuje vznik kostolíka v obci Kostoľany pod Tribečom v období na prelome 9. a 10. storočia. Jeho výstavba sa mohla začať už počas existencie Veľkej Moravy.
Je to jedna z troch najstarších sakrálnych stavieb na Slovensku a - aj po viacerých stavebných úpravách, požiari, období chátrania a reštaurátorských zásahov - si zachovala svoju archaickosť. Kostol bol postavený niekedy koncom 9. storočia až začiatkom 10. storočia na úpätí kopca.
Už zoborská listina z roku 1113 uvádza nasledovné: "hranicou Kostolian je dolina; hranicou zo strany podhradských Kostolian je riečka Drevenica." Z názvu obce logicky vyplýva, že kostol v tých časoch už musel jestvovať. V časoch vlády Boleslava Chrabrého Kostoľany vlastnil nitriansky vojvoda Domoslav. Kostol vyrástol možno práve v jeho časoch a možno oveľa skôr...
Kostol vznikol skôr ako v 10. storočí. Svedčia o tom mnohé výskumy. Tak napríklad skúmanie fresiek či nález mince Štefana I. v okolí kostolíka. Architektúrov sa podobá na kostolík v Kopčanoch, ktorý archeológovia časovo zaradili do obdobia Nitrianskeho kniežatstva. Pravdepodobne je tu určitá väzba na benediktínsky kláštor na Zobore.
Odborníci si doteraz lámali hlavu, prečo kvalitne postavený kostol stojí tam, kde stojí. Teraz sa ale odpoveď našla - kamenný kostol postavili na mieste jeho dreveného predchodcu. Slovensko-český tím pri odstraňovaní podlahy objavil kolové jamy staršej stavby s kolovou nosnou konštrukciou.
Pod podlahou vzácneho kostola z 11. storočia objavili archeológovia zvyšky staršieho, dreveného kostolíka. Pochádza asi až z 9. storočia. „Drevené kostoly včasného stredoveku spájame obvykle s misijnými aktivitami. Vznikajú vo významných cirkevných centrách. Zatiaľ nepoznáme presné dôvody k založeniu takéhoto kostola v Kostolianskej doline, ale je nepochybné, že ide o unikátny nález,“ podotkla Vargová.
Vývoj a Úpravy
Zrejme po požiari došlo k obnove objektu v priebehu 11. storočia. Počas 11. storočia bol doplnený o nástenné maľby zobrazujúce archaický výjav Kľaňanie sa troch kráľov. V ďalšej predrománskej etape boli zmenšené okná na severnej strane lode.
Začiatkom 12. storočia bola časť dediny uvádzaná ako vlastníctvo benediktínskeho kláštora na Zobore. Niekedy v období od druhej polovici 12. storočia až po začiatok 13. storočia sa realizovali menšie úpravy v románskom štýle v podobe prerazenia väčšieho okna na južnej strane svätyne na mieste pôvodného predrománskeho.
Asi v polovici 13. storočia bol románsky prestavaný a rozšírený o novú loď a vežu nad emporou. Niekedy v polovici 13. storočia bola stavba zväčšená v románskom štýle prístavbou novej štvorcovej lode so západnou vežičkou nad emporou. V prístavbe s novým románskym portálom, na jej južnej strane, bola v západnej časti murovaná panská empora na dvoch pilieroch, nad jej stredným poľom stojí hranolová veža.
Medzi rokmi 1241-1253 sa Kostoľany pod Tribečom dostali do majetku magistra Ondreja z rodu Forgáčovcov. V tomto období dochádza k prestavbe Kostola sv. Juraja.
Statické poruchy empory nesúcej vežu si už po niekoľkých desiatkach rokov (3. štvrtina 13. storočia) vyžiadali zamurovanie viacerých okien v priebehu 14. storočia.
V 16. storočí kostol vyhorel a istý čas stál bez strechy, čím najviac utrpeli najmä románske maľby. V 16. storočí kostol vyhorel a istú dobu bol bez strechy.
V 17. storočí chrám opravili, v interiéri okrem iného doplnili murovanú kazateľnicu. K jeho obnove došlo počas 17. storočia. Južne od apsidy postavili márnicu alebo zvonicu.
V roku 1721 bol nahradený drevený strop lode murovanou klenbou a netradične k západnému priečeliu bola pristavaná sakristia. V tomto období boli taktiež zamaľované stredoveké fresky. Románska veža bola zvýšená a pôvodné okná boli zamurované.
Koncom 50. rokov minulého storočia už bol kostol v havarijnom stave, istý čas bol dokonca zatvorený (1957 - 59), lebo hrozilo jeho zrútenie. Tá sa uskutočnila v rokoch 1964-65. Miestni obyvatelia pridali ruku k dielu a z vlastných peňazí financovali opravy kostola.
S prácami začali miestni obyvatelia z vlastných peňazí a rámci nej bola zbúraná baroková sakristia a nahradená novodobou prístavbou, ktorá však vážne narušila pôvodný stredoveký ráz kostolíka. Opravy boli navyše vykonané neodborne a v niektorých prípadoch kostolu viac uškodili, ako pomohli. Preto sa muselo začať odznova a súčasne sa rozbehol aj archeologický výskum. Ten podľa hrobov datoval prvotný kostolík do 11. storočia.
V rokoch 1966 až 1969 boli s prestávkami reštaurované fresky, ktoré však napriek tomu dosť utrpeli.
V 90. rokoch minulého storočia si chrám opäť vyžadoval opravy. V rokoch 2001 až 2003 bol reštaurovaný južný románsky portál, čiastočne upravená veža a obnovené fasády.
Vek objektu spresnil najnovší výskum, ktorý sa rozbehol v lete 2006 a potvrdil domnienky odborníkov, že ide o ešte staršiu stavbu, datovateľnú do veľkomoravského obdobia. V rámci obnovy boli zamurované veľké okná na južnej stene modernej prístavby a vyrúbané stromy tieniace kostolík z juhu s cieľom zlepšiť mikroklímu interiéru kvôli freskám.
Anton Arpáš z Archeologického ústavu SAV vyrobil model kostolíka v podobe pred neskororománskou prestavbou v 13. storočí. Kostolík patrí pod rímskokatolícku farnosť v susedných Ladiciach.
Architektúra a Interiér
Pôvodné jadro, presbytérium v tvare nepravidelného lichobežníka s rozmermi asi 2,3 × 3,4 m, s valenou klenbou a k nemu priliehajúca loď (5,3 × 3,7 m) s rovnou povalou, boli postavené pred polovicou 11. storočia. Toto datovanie potvrdzujú aj archeologické nálezy. V hroboch radového cintorína obopínajúceho stavbu kostola sa našli ako najstaršie mince kráľov Šalamúna (1063 - 1074) a Ladislava I. (1077 - 1095).
Kostol bol v neskoršom období rozšírený smerom na západ prístavbou lode nepravidelného obdĺžnikového pôdorysu s rozmermi asi 5,7 × 6,5 m, značne širšou ako loď pôvodnej stavby.
V ďalších storočiach sa už kostolík stavebne nemenil, až v polovici 17. storočia ho upravili po požiari v predchádzajúcom storočí, kedy ostal bez strechy a opustený. Dostal nové omietky a valcovú kazateľnicu. Ďalšie úpravy sú potvrdené v roku 1721, kedy nahradili pôvodnú trámovú povalu murovanou. Posledné úpravy prebehli v prvej štvrtine 20. storočia a v roku 1963. V rámci nich inštalovali do kostola zavesený drevený strop. Kostolík si zachoval aj po komplexných reštauračných prácach svoju archaičnosť.
Interiér kostola zdobia vzácne nástenné maľby z prelomu 11. a 12. storočia. Maľby v kostolíku sú najstaršie zachované nielen na Slovensku, ale zrejme aj v celej "stredovýchodnej" Európe. Ich vek potvrdzuje napríklad aj výjav „Klaňanie sa troch kráľov“, kde sú postavy zobrazené ešte starým spôsobom ako mágovia, ktorý má analógie z 11. storočia.
Neobyčajné cenné sú fragmenty románskych a gotických nástenných malieb v interiéri najstaršej časti kostolíka, odkryté a reštaurované v roku 1965. Podľa zistenia odborníkov v oblasti umenia ich vznik treba klásť do obdobia prelomu 11. a 12. storočia. Maliarska výzdoba, vychádzajúca z predrománskeho výtvarného slohu, pôvodne pokrývala celú plochu stien presbytéria a lode. Jej značná časť sa zachovala v lodi, kde je cyklus epických obrazov rozvrhnutý do dvoch horizontálnych pásov.
Sled obrazov sa začína na južnej stene lode príbehom prarodičov, ďalej sú scény o počiatku sveta a o stvorení prvých ľudí, Adama a Evy, Kainovi a Ábelovi alebo scény Abrahámovej obety. Poslednou postavou horného pásu je svätec alebo prorok s knihou. Ďalšia časť horného pásu je dnes už nečitateľná. Druhý pás južnej steny začína obrazom Zvestovanie, pred ním je votívny obraz, pokračuje Navštívením Panny Márie a posledný je obraz Narodenie Krista. Severná stena zobrazuje Príchod troch mágov - Adorácia hviezdy, Klaňanie sa Troch kráľov (mágov) a Útek do Egypta. Posledný silne poškodený výjav, na ktorom sa zachovali fragmenty stojacich postáv predstavoval pravdepodobne Vraždenie nemluvniatok. Jednotlivé výjavy na južnej, ako aj na severnej stene sú od seba oddelené nečlenenými pásmi. Chýbajúce výjavy boli pravdepodobne na zrúcanej západnej stene lodi.
Ďalšími pozoruhodnými pamiatkami v interiéri kostola sú barokový oltár Panny Márie s Ježiškom, ktorý bol pôvodne umiestnený v jednej z hradných kaplniek na hrade Gýmeš a románska kamenná krstiteľnica, ktorá sa skladá z valcovitej nečlenenej nohy a zo širšej valcovitej kupy. Krstilo sa pri nej niekoľko generácií Kostoľančanov počas takmer tisíc rokov.
Okolie kostola
Okolie kostola si dodnes zachováva svoj prirodzený tvar. Pri kostole sú pozostatky kamenných artefaktov, ohraničujúce niekdajšiu polohu cintorína, kde sa pochovávalo až do 18. storočia.
Na južnej strane románskej lode sa zachoval ústupkový portál. Pôvodný hlavný vchod do lode bol zo západnej strany a zanikol spolu so západným priečelím pri prístavbe románskej lode.
Staršia loď kostolíka je osvetlená troma oknami na severnej i južnej strane, podobne ako v Kopčanoch, kde sú okná 2 + 2. Mladšie - románske - kostoly už spravidla okná na severnej strane nemajú.
Na románskej veži sa pôvodne nachádzali jednoduché i združené okná. V najvyššom poschodí mohlo ísť dokonca o trojité okno.
V okolí kostolíka sa našlo množstvo hrobov, niektoré z obdobia 11. storočia.
Význam kostola
Kostolík sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom je jedinečnou umelecko-historickou a stavebnou pamiatkou na území Slovenska. Hoci máme doklady starších architektúr, ani jedna sa nezachovala tak autenticky, ako práve tento kostol. Pôdorysným typom sa približuje k niektorým stavbám z veľkomoravského obdobia i k predrománskym kostolom v západnej Európe.
Pre svoj jedinečný vklad do histórie Slovenska bol kostolík zaradený do zoznamu národných kultúrnych pamiatok.
Kostol sv. Juraja je na základe výskumov jednou z troch najstarších stojacich sakrálnych stavieb na Slovensku, ktoré pochádzajú ešte z obdobia Veľkej Moravy (spolu s rotundou v Nitrianskej Blatnici a kostolíkom v Kopčanoch).
Praktické informácie pre návštevníkov
- Verejná doprava: Z Nitry premávajú do Kostolian pod Tribečom prímestské autobusové linky. Cesta trvá približne 40 minút.
- Autom: Z Nitry sa do Kostolian pod Tribečom dostanete cestou cez obce Kolíňany, Jelenec a Ladice, pričom celková vzdialenosť je približne 25 km. V obci nie je pri kostole vybudované parkovisko, preto odporúčame zaparkovať na vyhradenom parkovisku v obci, ktoré sa nachádza neďaleko turistického rázcestia.
Čo vidieť v okolí?
- Hrad Gýmeš - zrúcanina hradu Gýmeš sa nachádza na kopci Dúň v pohorí Tribeč.
- Via Ferrata Zobor - situovaná pod vrcholom Pyramída v pohorí Zobor, ponúka milovníkom adrenalínu jedinečný zážitok v srdci Nitry.
Návšteva Kostola sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom je výnimočnou príležitosťou spoznať jednu z najstarších sakrálnych stavieb na Slovensku, ktorej história siaha až do 10. storočia. Okrem historického významu vám ponúka kostol pokojné prostredie pohoria Tribeč, ideálne na turistiku a oddych v prírode.
Pri schodisku ku kostolu boli osadené informačné tabule o stavbe a nástenných maľbách. Od februára 2018 sa v kostolíku opäť konajú sv. omše. Stavba je po obnove v posledných rokoch v pomerne dobrom stave, reštaurovanie interiéru, vrátane fresiek dosiaľ nie je ukončené.