História farnosti a matriky v obci Kráľovce

Obec Kráľovce, presnejšie Obe Kráľovce, sa nachádza v severovýchodnej časti okresu Košice - okolie. Rozprestiera sa v údolí rieky Torysy, medzi krajskými mestami Košice a Prešov, na hranici Abova a Šariša na úpätí Slanských vrchov, na východ za ktorými leží Zemplín.

Kráľovce sú sídlom gréckokatolíckej farnosti, ktorá patrí do protopresbyterátu (dekanátu) Košice. Je to posledná farnosť Košickej eparchie, za ktorou začína územie Prešovskej archieparchie. Susedí s ďalšími gréckokatolíckymi farnosťami: na juhovýchode s farnosťou Rozhanovce, na západe s farnosťou Košice - Ťahanovce, na severovýchode s farnosťou Varhaňovce. Podlieha pastierskej starostlivosti košického eparchu, biskupa Milana Chautura. Súčasným farárom je JCDr. Jozef Ivan, PhD.

V sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia patrilo k farnosti 16 filiálnych obcí:

1. Beniakovce (30 gréckokatolíkov podľa sčítania ľudu z roku 1970)
2. Boliarov (10)
3. Bretejovce (20)
4. Budimír (21)
5. Čižatice (136)
6. Chrastné (32)
7. Janovík (5)
8. Malá Vieska
9. Nová Polhora (25)
10. Ploské (108)
11. Ortáše (110)
12. Rozhanovce (220)
13. Seniakovce (2)
14. Tepličany
15. Trsťany (20)
16. Vajkovce (53)

Podľa záznamov farskej kroniky v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia v obci už nežili pamätníci prvého gréckokatolíckeho chrámu na území Kráľoviec. Chrám stál na rohu rázcestia, pri ceste, ktorá vedie do Vajkoviec. Vlastníkom pozemku bola rodina Andreja Vargu. Na tom mieste bola ako spomienka na starý chrám postavená malá kaplnka. Starý chrám bol postavený z tehál a valkov. Chrám bol dokončený v roku 1897.

Medzi navýznamnejších zakladateľov a dobrodincov nového chrámu patrili patrón chrámu gróf Hadik Barkóczy, ktorý obetoval šesťsto štvorcových siah pozemku a 1200 forintov. Na údržbu chrámu venoval štyri jutrá pozemku. Okrem neho to bol aj pán Krásnej Hôrky, gróf Dieneš Andrássy s manželkou, ktorí darovali na budovanie 3500 forintov. Mená oboch darcov sú zvečnené na dvoch mramorových tabuliach na bočných stenách vo vnútri cerkvi. Novopostavený chrám posvätil prešovský biskup Ján Vályi po dokončení stavby v roku 1897. Cerkev leží pri ceste vedúcej z Kráľoviec do Ploského.

Okrem tohto chrámu je vo farnosti ešte jeden gréckokatolícky chrám, ktorý stojí v Ploskom, časť Ortáše. Veriaci z tejto filiálnej obce aj za účinnej pomoci starostu Ploského Andreja Nemčíka, ktorý mal veľké porozumenie aj vo veciach cirkevných, v roku 1992 prebudovali požiarnu zbrojnicu a vytvorili z nej chrám, aby mohli vo vlastnej obci prežívať intenzívnejšie náboženský život. Dňa 11. júla 1992 prešovský pomocný biskup Milan Chautur posvätil nový chrám.

Stará farská budova bola budovaná v troch etapách. Dodnes stojí na križovatke cesty vedúcej do Ploského a do Budimíra vedľa predajne Jednota. Gréckokatolícka cirkev prišla o starú farskú budovu v období násilnej pravoslavizácie po roku 1950. Dňa 11. januára 2006 sa v rámci reštitúcií vrátila našej cirkvi táto budova ako pôvodnému vlastníkovi.

Veriaci v rokoch 1968 - 1971 svojpomocne vybudovali novú, poschodovú budovu v susedstve chrámu. Posvätil ju 30. mája 1971 otec ordinár Ján Hirka na chrámový sviatok Zoslania Svätého Ducha. Prvým správcom, ktorý sa nasťahoval do novej farskej budovy bol Vojtech Dudič. Po ňom vo farskej budove bývali o. Ján Smolnický, o. Juraj Tomáš a o. Jozef Ivan. S posledne menovaným sa spája milá historická udalosť týkajúca sa tejto budovy. Dňa. 14. marca 2012 sa totiž narodilo prvé dieťa v kňazskej rodine bývajúcej vo farskej budove, Michal Ivan. V obci bola kedysi aj gréckokatolícka cirkevná škola. Nezachovali sa údaje, od ktorého roku existovala. Stála na križovatke, kde je dnes autobusová zastávka (údaj z roku 1970). Spočiatku v nej neučili učitelia, lebo ich nebolo. Vyučovali v nej občania, ktorí vedeli čítať a písať. Príručkou im bola modlitebná knižka. Až v roku 1890 tu bol vymenovaný diplomovaný kantor - učiteľ Anton Demjančík.

Význam matrík

Z Kláštora sv. Kataríny sa zachovali aj písomnosti, napr. Matrika pásikárov, noty pátra Wolfganga, ale i časť mobiliáru kostola. Konvolút matričných záznamov a köv. Matričné záznamy do r.:1861 sa nachádzajú tiež v matrikách: r. kaf.

Dominantné postavenie z pohľadu vierovyznania má v obci Hermanovce Rímskokatolícka cirkev. V súčasnosti sídli Rímskokatolícky farský úrad priamo v Hermanovciach, a tak miestni obyvatelia nemusia za vysluhovaním sviatostí dochádzať príliš ďaleko. Farnosť v obci vznikla na základe rozhodnutia jágerského biskupa, Karola Eszterházyho, dňa 11. júla 1772.

Prvým farárom v novozriadenej hermanovskej farnosti sa stal dôstojný pán Martin Javčák, emeritný farár zo Sabinova a dekan dekanátu Stredný Šariš. Ten začal bezprostredne po vzniku farnosti viesť knihu pokrstených, sobášených aj pochovaných. Matrika bola vedená dôsledne a zachytáva všetkých katolíkov západného obradu, ktorým boli od roku 1772 v Hermanovciach vyslúžené sviatosti.

Katedrála v Egeri, sídlo Jágerskej arcidiecézy.

Rímskokatolíci z územia Šariša boli do r. 1804 príslušní k Jágerskej arcidiecéze so sídlom v maďarskom meste Eger. Pre tamojších biskupov boli stolice dnešného severného Slovenska veľmi vzdialeným územím na beztak obrovskej ploche vtedajšej arcidiecézy. Napriek tomu sa dvaja z miestnych arcibiskupov podujali vykonať kanonickú vizitáciu na území Šariša. Prvým z nich bol v r.

Vďaka tomu sa dozvedáme, že Hermanovce boli v roku 1749 filiálkou farnosti v Jarovniciach: „Farnosť Jarovnice… Vo filiálnej obci Hermanovce stál murovaný benedikovaný kostol sv. Alžbety…“

Najstarší zachovaný zväzok matriky pokrstených, sobášených a pochovaných z Rímskokatolíckeho farského úradu v Jarovniciach začína rokom 1750. Už samotný titulný zápis potvrdzuje závery kanonickej vizitácie, v titulnom texte totiž čítame: „Matrika cirkví v Jarovniciach, Hermanovciach, Daleticiach a Močidľanoch, v ktorej sú zaznamenaní pokrstení, zomrelí, tí, ktorí uzatvorili manželstvo od roku 1750 od 20.

Vďaka hlbšiemu výskumu preto vieme, že obyvatelia Hermanoviec boli ešte pred vznikom farnosti zapisovaní v susedných Jarovniciach. V Štátnom archíve v Prešove sú zachované kompletné matriky pokrstených, sobášených a zomrelých z farnosti Jarovnice z rokov 1750 - 1896.

Schematizmus Košickej arcidiecézy z r. 1943 nás informuje, že farnosť v Jarovniciach prekvitala už okolo roku 1334, kedy sa miestny farár, Ján, spomína ako jeden z kňazov, ktorý svojvoľne neodvádzal pápežský desiatok. Od nasledujúceho roku, 1701, sa podľa schematizmu v obci začala viesť aj farská matrika. Najstaršia katolícka matrika sa podľa Schematizmu ešte v roku 1943 nachádzala na farskom úrade v Jarovniciach. Z tohto dôvodu bolo potrebné osloviť Rímskokatolícky farský úrad v Jarovniciach.

Na farskom úrade sa podarilo nájsť II. zväzok matriky, ktorý obsahoval údaje o pokrstených, zosobášených a pochovaných z r. 1718 - 1750. Titulný zápis v II. V súčasnosti je možné preštudovať záznamy o pokrstených deťoch, zosobášených dospelých a zomrelých, ktorí žili v obci Hermanovce.

Posledná správa o existencii najstaršieho zväzku jarovnickej matriky z rokov 1701 - 1717 pochádza z r. 1943. Jej ďalší osud je neznámy, na farskom úrade sa ani po dôkladnom hľadaní nenašla. Isté je jedno, pred rokom 1700 bol kostol a fara v Jarovniciach v rukách evanjelikov, preto staršia katolícka matrika zo 17. stor. s určitosťou neexistovala.

V turbulentnom 17. stor., ktoré poznačili stavovské povstania a boj za náboženskú slobodu, sa na šarišských farách často striedali katolícki a evanjelickí kňazi. Bolo by zaujímavé zistiť, či sa už pred nástupom reformácie viedli v Jarovniciach akékoľvek matričné knihy, resp. či s evidenciou vyslúžených sviatostí mohli začať miestni evanjelici. Nateraz odpovedať nevieme.

V čase Barkóczyho vizitácie existovalo na Šariši štyridsať šesť rímskokatolíckych farností.

Zoznam Rímskokatolíckych farností z územia Šariša

Nižšie priložená tabuľka zachytáva zoznam všetkých rímskokatolíckych farností z územia Šariša, ktoré boli odovzdané do Štátneho archívu v Prešove. Vedľa každej farnosti figuruje údaj o tom, v ktorom okrese sa nachádza. Zoznam ďalej uvádza porovnanie rok, odkedy sa podľa schematizmu viedli vo farnosti matriky, a taktiež rok, od ktorého sú najstaršie matriky v Štátnom archíve uložené. Ďalej nasleduje zoznam „chýbajúcich matrík,“ ako aj údaj o tom, či existuje šanca, že sa chýbajúca matrika môže nachádzať na farskom úrade.

Administrácia farnosti Ondavské Matiašovce - kňazi vo farnosti:

Ondavské Matiašovce starobylá, F 1749

• Szombathy, Joachim 1745 - 1747
• Jantsik, Ľudovít 1747 - 1749
• Pribóczy, Adam 1749 - 1752
• Klembárszky, Ján 1752 - 1760
• Pribóczy, Adam 1760 - 1762
• Nagy, Ján 1762 - 1763
• Hoderman, Adam 1763 - 1768
• P. Leander 1768 - 1769
• Novák, Michal 1769 - 1770
• Maxim, Ján 1770 - 1800
• Ichnát, Ján OFMConv. 1800 - 1801 exc., nar. 13. 4. 1750, †11. 12. 1818 Žalobín, 1788 - 1818 miestna kapelánia Žalobín, 1800 - 1801 excurrendo Ondavské Matiašovce
• Morvay, Peter 1801 - 1821, nar. 27. 6. 1773 Bytča, ord. 22. 2. 1799 Pešť-Kondé, ostrih. pomocný biskup, †31. 8. 1836, štúdia - generálny seminár Bratislava, marec 1799 maď. kaplán Verpelét, 1. 7. 1799 Sirok, 1. 11. 1799 nemecký kaplán Nižný Medzev, vychovávateľ v rodine Jána Barkoczyho v Ondavských Matiašovciach, 1801 - 1821 farár Ondavské Matiašovce, 1814 - 1821 vicedekan dištriktu Stropkov, prísediaci súdnej tabule Zemplínskej stolice, 1823 v Jagri, 1824 v Košiciach, 14. 1. 1825 - 1829 administrátor Zemplínsky Branč, 1829 - 1831 farár Detek, 1831 - 1836 farár Košická Polianka
• Rády, Jozef 1822 - 1863, nar. 3. 3. 1792 Žalbín, ord. 2. 7. 1818 Košice - A. Szabó, †5. 3. 1868, štúdia - Košice, 1818 kaplán Veľký Šariš, 1822 - 1863 farár Ondavské Matiašovce, 1828 prísediaci súdnej tabule Zemplínskej stolice, aktuár dištriktu, 1829 notár dištriktu, 1847 stropkovský dekan, inšpektor ľudových škôl dištriktu, 1853 emeritný dekan, na dôchodku Ptičie.
• Ratkó, Andrej 1863 - 1898, nar. 11. 10. 1830 Michalovce, ord. 1856, †29. 7. 1900, 1856 kaplán Brezovica nad Torysou, Sárospatak, 1861 katechéta na reálnej škole Košice, 1863 administrátor Ondavské Matiašovce, notár dištriktu, 1898 na dôchodku Prešov.
• Thain, Štefan 1898 - 1933, nar. 17. 12. 1869 Košice, ord. 2. 7. 1893, †7. 11. 1940, 1893 kaplán Vranov nad Topľou, Boldogköválja, Brezovica nad Torysou, Szikszó, 1898 dočasný administrátor Ondavské Matiašovce, 1933 na dôchodku Košice
• Deák, Ladislav 1933 - 3. 12. 1952, nar. 24. 2. 1901 Prešov, ord. 25. 6. 1925, †27. 1. 1970 Košice, 1925 kaplán Snina, Trhovište, 1933 administrátor Ondavské Matiašovce, 1939 excurrendo Žalobín, 3. 12. 1952 bol zatknutý, od 20. 9. 1952 bol internovaný v Pezinku, 1954 administrátor Udavské, 1962 na dôchodku Udavské, 1968 Košice
• Szöcs, Jozef 1953 - 1959, nar. 18. 1. 1914 Uzlovoje (Ukr.﴿, ord. 29. 6. 1940, †13. 8. 1972 Strokov, poch. Sabinov, 1940 kaplán Valaliky, administrátor Čerhov, 1944 Kazimír, 1953 Ondavské Matiašovce, 1959 Stropkov
• Arvai, Ján 1959 - 23. 12. 1976, nar. 8. 8. 1917 Belža, ord. 29. 6. 1940, † 23. 12. 1976 Ondavské Matiašovce, 1940 kaplán Tokaj, 1942 administrátor Hýľov, 1952 Velké Ozorovce, 1959 Ondavské Matiašovce.
• Koromház, Štefan 1977 - 1990, nar. 26.12. 1921 Udavské, ord. 22. 2. 1948 Košice, prim. Udavské, † 12. 7. 2013 Udavské, 1948 kaplán Ľubiša, 1948 Parchovany, 1948 Vranov nad Topľou, 1951 mimo pastorácie, 1952 kaplán Haniská, 1953 farár Haniská, 1954 Veľká Lodina, 1959 Turany nad Ondavou, 1967 administrátor Plavnica, 1977 Ondavské Matiašovce, 1990 farár Vyšný Hrušov, 1. 6. 2000 na dôchodku Udavské.
• Bujdoš, Ján, Mgr. 1990 - 1998, nar. 11. 7. 1952 Humenné, Chotča, ord. 10. 6. 1979 Bratislava - J. Gabriš, prim. Chotča, 1979 kaplán Sečovce, 1980 Snina, 1981 Sabinov, 1985 Prešov, 1986 administrátor Vinné, 1990 farár Ondavské Matiašovce, 1998 Čaňa, 2001 Lipany, dekan, 2003 Horovce.
• Senaj, Albín, ml. 1998 - 2007, nar. 29. 8. 1968 Stropkov, ord. 19. 6. 1993 Košice-Dóm sv. Alžbety - A. Tkáč, prim. Stropkov, 1993 kaplán Humenné, 1995 administrátor Obišovce, excurrendo Velká Lodina, 1998 farár Ondavské Matiašovce, 2007 farár Kazimír, 2010 farár Raslavice, 2013 farár Čaklov
• Rebjak, Pavol 2007 - 2015, nar. 21. 3. 1952 Sobrance, Tibava, ord. 8. 6. 1975 Bratislava - J. Gábriš, prim. Tibava, 1976 kaplán Michalovce, 1977 Snina, 1980 administrátor Seňa-Kechnec, 1988 Ohradzany, 1989 farár Košice-Ťahanovce, 1992 Malčice, 2007 Ondavské Matiašovce,
• Lipka, Luboš, Mgr. 2015, nar. 18.4. 1965 Bardejov, Janovce, ord. 20. 6.

tags: #tahanovce #obec #farnost #zoznamy #pokrstenych #v