Farnosť Biely Potok: História a Vývoj

Biely Potok je mestskou časťou Ružomberka. História nás poučuje, že nie vždy a u každej mestskej časti tomu tak bolo.

Pohľad na Biely Potok.

Historické súvislosti a vývoj

Vznikali ďalšie dediny - Biely Potok, Černová, v 15. storočí sa prvý krát spomína obec Hrboltová. Obec Biely Potok bola v minulosti pastierskou osadou, súčasťou panstva Oravského hradu. Vznikla cca v polovici 16. storočia ako prvá obec v údolí Bieleho potoka (dnes Studený potok). Prvá písomná zmienka je z roku 1556. Prví obyvatelia boli valasi, pastieri, ktorí chovali na horských pastvinách dobytok a ovce. Vyklčovaním lesov si pripravovali ďalšie pastviny a ornú zem.

Prvotný názov obce je podľa pretekajúceho potoka popri nej, ktorý na kamenitom podklade a strmom spáde vytváral bielu penu. V roku 1927 obec dostala prívlastok Oravský, pretože na Slovensku už jeden Biely potok bol pri Ružomberku. Lokalizácia obce podmienila aj vznik špecifických zamestnaní obyvateľov - poľnohospodárstvo a dobytkárstvo. Na rozšírení ovocinárstva mal zásluhu učiteľ Alojz Kaššák, ktorý založil ovocinársku škôlku a učil ošetrovať a štepiť stromky. Iným zdrojom obživy bola ťažba dreva, či podomoví sklári. Koncom 18. storočia prešla Orava pod správu novoutvoreného Spišského biskupstva.

Čoskoro nato sa Biely Potok cirkevno-administratívne osamostatnil, keď biskup Ján Révay roku 1787 v ňom zriadil expozitúru - samostatnú duchovnú správu, ktorá mala vlastného kňaza - kaplána, vlastný kostol s krstiteľnicou, vlastný cintorín i vlastné matriky. Prvým kňazom, čo prišiel na novozriadenú kaplánku do obce, bol páter Ignác Peschel z františkánskeho kláštora v Okoličnom. Jeho príchod znamenal oživenie náboženského života v obci: začal vyučovať náboženstvo a spev, vykladal veriacim svätú omšu, Pánovo umučenie, hovoril im o Panne Márii.

V obci sa prvý raz slávil odpust 2. augusta 1789 za účasti ôsmich kňazov zo susedných farností. V roku 1795 Ján Lokčanský, colný úradník v Tvrdošíne a pokladník františkánskeho kláštora v Trstenej, zhotovil pečiatku bielopotockej expozitúry. Pečať sa dodnes zachovala zásluhou Milana Hudeca.

Závislosť od Ružomberka a snahy o osamostatnenie

V roku 1376 nariadil kráľ Ludvik I. richtárom a obyvateľom Bieleho Potoka, Černovej a Villa Ludrovej, ležiacich v chotári Ružomberka, aby platili dane mestu Ružomberok a v sporných záležitostiach hľadali spravodlivosť u predstavenstva mesta. V 15. storočí k trom predchádzajúcim častiam mesta pribudol Vlkolínec. Tak začala závislosť menovaných dedín od mesta.

Dediny sa označovali ako „ulice“ mesta. Volili si po dvoch richtárov, Vlkolínec iba jedného, a hoci richtári „ulíc“ boli členmi mestského zastupiteľstva, boli podriadení ružomberskému richtárovi. Spolužitie „ulíc“ a mesta nebolo vždy v poriadku. Ružomberčania, ktorí boli obetavými a neohrozenými obhajcami svojich práv voči zemepánom, ukázali byť bezohľadnými a nadradenými voči vlastným spoluobčanom - uličanom, hoci ich spájal spoločný osud. Spory vznikali o využívaní ružomberského chotára, pretože nebolo stanovené, čo patrí mestu a čo „uliciam“.

Mesto im bránilo v rovnoprávnom využívaní mestských hôr, lúk, pasienkov i práva rybolovu. Prvý spor vypukol v roku 1771, kedy sa „ulice“ pokúsili osamostatniť od mesta, hoci sídlili v ružomberskom chotári. U stoličného súdu sa spory ťahali 50 rokov. Až v roku 1820 došlo k zrovnoprávneniu mešťanov a obyvateľov „ulíc“. A v roku 1850 bola ustálená „demarkačná“ čiara medzi pozemkami mesta a „ulíc“.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Bielom Potoku

Farnosť v Bielom Potoku ponúka k predaju prekrásnu knihu „Čarovné Sakrálne pamiatky Slovenska“, v ktorej sú zobrazené aj duchovné miesta farnosti, vrátane Kostola vo Vlkolínci Navštívenia Panny Márie, kaplnky sv. Gorazda, kaplnky s Kláštorom v Trlenskej doline a Kostola Nanebovzatia Panny Márie.

História a stavebný vývoj: Kostol v Bielom Potoku nahradil drevenú Kaplnku sv. Vendelína z roku 1858 situovanú „Pod Dielcom“ v blízkosti cintorína. Neogotický kostol bol postavený v rokoch 1901 - 1902 ružomberským staviteľom Andrejom Jančekom podľa projektu Jána Krónera. V roku 1968 došlo k zmene jeho patrocínia, zasvätenie sv. Vendelínovi zmenili na zasvätenie Nanebovzatiu Panny Márie.

Jednoloďová stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a so vstavanou vežou, ktorá vytvára na priečelí mierny rizalit. Fasáda má neogotickú úpravu a okná s lomeným oblúkom. Veža je zakončená ihlancom, ktorý dosadá na trojuholníkové štíty. Nad vstupným portálom je nápisová tabuľa vzťahujúca sa na stavbu kostola. Vnútorné zariadenie pochádza z čias stavby kostola.

Stojí na vyvýšenine vo východnej časti obce a nachádza sa v areáli cintorína.

Pamiatková ochrana a súčasný stav: Kostol prešiel rekonštrukciou a jeho súčasný stav je dobrý.

Významné osobnosti z Bieleho Potoka

• Andrej Pavlis: Narodil sa v chudobnej rodine 14. marca 1891 v Or. Bielom Potoku. Bol kňazom a literárne činný.
• Mons. Jozef Števek: Narodil sa 3. augusta 1896 v Or. Bielom Potoku. Za kňaza ho vysvätil košický biskup Augustín Fischer-Colbrie 29. júna 1921 v Košiciach.
• Viktor Števek: Narodil sa 18. júna 1912 v Or. Bielom Potoku. Za kňaza ho vysvätil banskobystrický biskup Marián Blaha 27. septembra 1936 v Banskej Bystrici.
• Peter Adamčák: Narodil sa v Or. Bielom Potoku 12. septembra 1914. Za kňaza ho vysvätil košický biskup Jozef Čársky 20. júna 1937 v Košiciach.

Zoznam kňazov pôsobiacich v Bielom Potoku

Nasledujúca tabuľka uvádza zoznam kňazov, ktorí pôsobili v Bielom Potoku v priebehu rokov:

Poznámka: Tabuľka nie je kompletná a obsahuje len časť zoznamu kňazov.

tags: #farnost #bierly #potok