Biely Potok je mestskou časťou Ružomberka. História nás poučuje, že nie vždy a u každej mestskej časti tomu tak bolo.

Pohľad na Biely Potok.
Historické súvislosti a vývoj
Vznikali ďalšie dediny - Biely Potok, Černová, v 15. storočí sa prvý krát spomína obec Hrboltová. Obec Biely Potok bola v minulosti pastierskou osadou, súčasťou panstva Oravského hradu. Vznikla cca v polovici 16. storočia ako prvá obec v údolí Bieleho potoka (dnes Studený potok). Prvá písomná zmienka je z roku 1556. Prví obyvatelia boli valasi, pastieri, ktorí chovali na horských pastvinách dobytok a ovce. Vyklčovaním lesov si pripravovali ďalšie pastviny a ornú zem.
Prvotný názov obce je podľa pretekajúceho potoka popri nej, ktorý na kamenitom podklade a strmom spáde vytváral bielu penu. V roku 1927 obec dostala prívlastok Oravský, pretože na Slovensku už jeden Biely potok bol pri Ružomberku. Lokalizácia obce podmienila aj vznik špecifických zamestnaní obyvateľov - poľnohospodárstvo a dobytkárstvo. Na rozšírení ovocinárstva mal zásluhu učiteľ Alojz Kaššák, ktorý založil ovocinársku škôlku a učil ošetrovať a štepiť stromky. Iným zdrojom obživy bola ťažba dreva, či podomoví sklári. Koncom 18. storočia prešla Orava pod správu novoutvoreného Spišského biskupstva.
Čoskoro nato sa Biely Potok cirkevno-administratívne osamostatnil, keď biskup Ján Révay roku 1787 v ňom zriadil expozitúru - samostatnú duchovnú správu, ktorá mala vlastného kňaza - kaplána, vlastný kostol s krstiteľnicou, vlastný cintorín i vlastné matriky. Prvým kňazom, čo prišiel na novozriadenú kaplánku do obce, bol páter Ignác Peschel z františkánskeho kláštora v Okoličnom. Jeho príchod znamenal oživenie náboženského života v obci: začal vyučovať náboženstvo a spev, vykladal veriacim svätú omšu, Pánovo umučenie, hovoril im o Panne Márii.
V obci sa prvý raz slávil odpust 2. augusta 1789 za účasti ôsmich kňazov zo susedných farností. V roku 1795 Ján Lokčanský, colný úradník v Tvrdošíne a pokladník františkánskeho kláštora v Trstenej, zhotovil pečiatku bielopotockej expozitúry. Pečať sa dodnes zachovala zásluhou Milana Hudeca.
Závislosť od Ružomberka a snahy o osamostatnenie
V roku 1376 nariadil kráľ Ludvik I. richtárom a obyvateľom Bieleho Potoka, Černovej a Villa Ludrovej, ležiacich v chotári Ružomberka, aby platili dane mestu Ružomberok a v sporných záležitostiach hľadali spravodlivosť u predstavenstva mesta. V 15. storočí k trom predchádzajúcim častiam mesta pribudol Vlkolínec. Tak začala závislosť menovaných dedín od mesta.
Dediny sa označovali ako „ulice“ mesta. Volili si po dvoch richtárov, Vlkolínec iba jedného, a hoci richtári „ulíc“ boli členmi mestského zastupiteľstva, boli podriadení ružomberskému richtárovi. Spolužitie „ulíc“ a mesta nebolo vždy v poriadku. Ružomberčania, ktorí boli obetavými a neohrozenými obhajcami svojich práv voči zemepánom, ukázali byť bezohľadnými a nadradenými voči vlastným spoluobčanom - uličanom, hoci ich spájal spoločný osud. Spory vznikali o využívaní ružomberského chotára, pretože nebolo stanovené, čo patrí mestu a čo „uliciam“.
Mesto im bránilo v rovnoprávnom využívaní mestských hôr, lúk, pasienkov i práva rybolovu. Prvý spor vypukol v roku 1771, kedy sa „ulice“ pokúsili osamostatniť od mesta, hoci sídlili v ružomberskom chotári. U stoličného súdu sa spory ťahali 50 rokov. Až v roku 1820 došlo k zrovnoprávneniu mešťanov a obyvateľov „ulíc“. A v roku 1850 bola ustálená „demarkačná“ čiara medzi pozemkami mesta a „ulíc“.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Bielom Potoku
Farnosť v Bielom Potoku ponúka k predaju prekrásnu knihu „Čarovné Sakrálne pamiatky Slovenska“, v ktorej sú zobrazené aj duchovné miesta farnosti, vrátane Kostola vo Vlkolínci Navštívenia Panny Márie, kaplnky sv. Gorazda, kaplnky s Kláštorom v Trlenskej doline a Kostola Nanebovzatia Panny Márie.
História a stavebný vývoj: Kostol v Bielom Potoku nahradil drevenú Kaplnku sv. Vendelína z roku 1858 situovanú „Pod Dielcom“ v blízkosti cintorína. Neogotický kostol bol postavený v rokoch 1901 - 1902 ružomberským staviteľom Andrejom Jančekom podľa projektu Jána Krónera. V roku 1968 došlo k zmene jeho patrocínia, zasvätenie sv. Vendelínovi zmenili na zasvätenie Nanebovzatiu Panny Márie.
Jednoloďová stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a so vstavanou vežou, ktorá vytvára na priečelí mierny rizalit. Fasáda má neogotickú úpravu a okná s lomeným oblúkom. Veža je zakončená ihlancom, ktorý dosadá na trojuholníkové štíty. Nad vstupným portálom je nápisová tabuľa vzťahujúca sa na stavbu kostola. Vnútorné zariadenie pochádza z čias stavby kostola.
Stojí na vyvýšenine vo východnej časti obce a nachádza sa v areáli cintorína.
Pamiatková ochrana a súčasný stav: Kostol prešiel rekonštrukciou a jeho súčasný stav je dobrý.
Farský kostol otvorený aj pre turistov
Významné osobnosti z Bieleho Potoka
- Andrej Pavlis: Narodil sa v chudobnej rodine 14. marca 1891 v Or. Bielom Potoku. Bol kňazom a literárne činný.
- Mons. Jozef Števek: Narodil sa 3. augusta 1896 v Or. Bielom Potoku. Za kňaza ho vysvätil košický biskup Augustín Fischer-Colbrie 29. júna 1921 v Košiciach.
- Viktor Števek: Narodil sa 18. júna 1912 v Or. Bielom Potoku. Za kňaza ho vysvätil banskobystrický biskup Marián Blaha 27. septembra 1936 v Banskej Bystrici.
- Peter Adamčák: Narodil sa v Or. Bielom Potoku 12. septembra 1914. Za kňaza ho vysvätil košický biskup Jozef Čársky 20. júna 1937 v Košiciach.
Zoznam kňazov pôsobiacich v Bielom Potoku
Nasledujúca tabuľka uvádza zoznam kňazov, ktorí pôsobili v Bielom Potoku v priebehu rokov:
| Poradie | Meno kňaza | Roky pôsobenia |
|---|---|---|
| 1 | P. Ignác Peschel, OFM | 1787-1789 |
| 2 | P. Demeter Červeň, OFM | 1789-1801 |
| 3 | Ján Repašsi | 1801 - 1802 |
| 4 | Štefan Smoleň | 1802 - 1804 |
| 5 | Jakub Krajčinovský | 1804 - 1812 |
| 6 | Ignác Brunkala | 1812 - 1815 |
| 7 | Matúš Zárubský | 1815 - 1830 |
| 8 | Ignác Matkovič | 1830 - 1834 |
| 9 | Michal Rusiňák | 1834 - 1837 |
| 10 | Libor Mosurčík | 1837 |
| 30 | Ján Hlavčák | 1992 - 2002 |
| 31 | Mgr. Ľuboš Močáry | 2002 - 2010 |
| 32 | Jozef Tomáň | 2010 - 2020 |
Poznámka: Tabuľka nie je kompletná a obsahuje len časť zoznamu kňazov.